Denník N

Uvoľnený Macron pred nervóznym Putinom hovoril o propagande Sputnika a RT

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a ruský prezident Vladimir Putin vo Versailles. Foto – TASR/AP
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a ruský prezident Vladimir Putin vo Versailles. Foto – TASR/AP

Stretnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona so skúseným Vladimirom Putinom ukázalo, že nový líder Francúzska má jasné postoje v konflikte v Sýrii aj na Ukrajine.

Ruský cár Peter Veľký navštívil francúzsky kráľovský dvor pred tristo rokmi. Rozprával sa s umelcami, vedcami aj architektmi, a mnoho z toho, čo sa vo Versailles naučil, zaviedol potom v Rusku.

Do Francúzska prišiel v čase, keď mal Ľudovít XV. len sedem rokov, a napriek protokolu zdvihol malého kráľa na ruky.

„Bolo to spontánne gesto, ktoré sa zapísalo do dejín, keď si vzal mladého panovníka do náručia s otcovskou láskou,“ napísal denník La Libération a pripomenul historický moment, ktorý sa vo Francúzsku v týchto dňoch často spomínal.

Do Versailles totiž na návštevu prišiel ruský prezident Vladimir Putin. Politika, ktorý je pri moci fakticky od roku 1999, pozval najmladší francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ten sa cez víkend stretol s lídrami krajín G7, kam v minulosti pozývali aj Rusko, ale po ukrajinskej kríze sa to zmenilo.

Macron zorganizoval stretnutie vo Veľkom Trianone, kde otvorili výstavu, ktorá pripomína historické stretnutie ruského cára a francúzskeho kráľa. Taký bol oficiálny dôvod Putinovej návštevy. Počas dvojhodinového stretnutia vo Versailleskom paláci sa však hovorilo o aktuálnejších témach – vojne v Sýrii, ľudských právach či propagande.

Červená čiara

Na tlačovej konferencii v sále, ktorá maľbami oslavuje vojenské úspechy Francúzska v 15. storočí, sa najviac spomínala vojna v Sýrii.

„Jasná červená čiara existuje na oboch našich stranách, a je ňou použitie chemických zbraní,“ povedal Macron podľa Le Monde. Opakovane zdôraznil, že v prípade ich použitia Francúzsko okamžite zareaguje, na čo ruský prezident nepovedal ani slovo.

Francúzska bezpečnostná služba pritom minulý mesiac zverejnila dôkazy, podľa ktorých sýrsky prezident Bašár Asad použil jedovatý sarin proti vlastným obyvateľom. USA reagovali vzdušným útokom na sýrsku leteckú základňu.

Macron počas diskusie s novinármi vystupoval sebavedome a na skúsenejšieho, ale zato nervóznejšieho ruského prezidenta sa obracal aj s požiadavkou vyriešiť konflikt v Sýrii.

„Zlyhanie štátov v regióne je hrozbou pre naše demokracie, a my sme zakaždým videli, že to umožnilo postup teroristických skupín,“ uviedol Macron a dodal, že chce s Moskvou budovať spojenectvo v boji proti Islamskému štátu a terorizmu. „Našou absolútnou prioritou je boj proti terorizmu,“ uviedol.

Denník Le Figaro si všimol, že ruský prezident Vladimir Putin bol počas tlačovej konferencie nervózny. Foto – TASR/AP

Komplikované vzťahy

Francúzsko-ruské vzťahy sa za posledné dva roky výrazne zhoršili, najmä pre vojnu v Sýrii a na Ukrajine, kde obe krajiny zastávajú opačné tábory.

Kremeľ podporuje sýrskeho prezidenta Asada a vetuje tiež všetky rezolúcie proti jeho režimu v OSN, Francúzsko stojí na čele koalície podporujúcej sýrskych rebelov.

Francúzsko tiež pomohlo zaviesť ekonomické sankcie proti Rusku za anexiu Krymu, kým Moskva podporovala separatistov na východe Ukrajiny.

To všetko nakoniec viedlo k zrušeniu Putinovej návštevy Francúzska minulú jeseň, keď Macronov predchodca Francois Hollande odkázal Rusku, že môže čeliť obvineniam z vojnových zločinov pre bombardovanie sýrskeho mesta Aleppo. Kremeľ vtedy krajinu obvinil, že chce ruského prezidenta ponížiť.

Macron navyše nebol Putinovým favoritom v prezidentských voľbách. Na konci kampane za ním do Kremľa prišla Macronova najväčšia súperka Marine Le Penová.

Dva dni pred rozhodujúcim druhým kolom zas napadli mailové adresy Macronovho tímu hackeri. Odborníci na kybernetickú bezpečnosť vtedy uviedli, že útok bol pravdepodobne riadený z Ruska.

S touto krajinou mal pritom Macron problémy počas celej svojej kampane. Ruské štátne médiá o ňom šírili informácie, že je agentom USA či homosexuálom.

Jeho tím nakoniec zrušil akreditáciu agentúre Sputnika aj Russia Today, ktoré financuje Kremeľ. Odôvodnil to tým, že podľa neho šírili ruskú propagandu a falošné správy.

„Keď médiá šíria urážlivé klamstvá, už viac nie sú novinármi,“ povedal v prítomnosti ruského prezidenta, ktorý obviňovanie zo zásahu do francúzskych volieb odmietol.

Hackerský útok na mailové adresy označil Putin za špekuláciu. Bránil tiež stretnutie s Le Penovou a povedal, že to nemôže znamenať ovplyvňovanie volebného výsledku Moskvou.

Ruské médiá pritom o stretnutí Putina s francúzskym prezidentom informovali veľmi striedmo. Ruské televízie a agentúra Ria novosti či denník Komsomoľská pravda Macronove vyjadrenia o ruskej propagande radšej vynechali. Šéfka Russia Today reagovala, že o tom francúzsky prezident nemá žiadne dôkazy.

Reč tela

Macron označil stretnutie s Putinom za úprimné a priame, hoci obaja majú iný pohľad na svet. 39-ročný Macron podporuje silnú a jednotnú Európu, kým 64-ročný Putin zastáva opačné postoje.

Francúzsky prezident tiež uviedol, že bude sledovať dodržiavanie práv homosexuálov v Čečensku.

Ruské nezávislé noviny obvinili ruské úrady zo šikany, mučenia a smrti ľudí pre ich homosexuálnu orientáciu. Kremeľ to popieral a zľahčoval, no Putin si za to vyslúžil kritiku aj od nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.

Na Macrona a jeho požiadavku o ľudských právach pre sexuálne menšiny však nereagoval, namiesto toho však žiadal zrušenie sankcií proti Rusku za Ukrajinu, ktoré podľa Putina nevyriešia krízu.

Médiá si všímali aj reč tela oboch politikov, predovšetkým po silnom stisku, ktorý Macron uštedril americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi počas víkendového samitu NATO.

Guardian správanie oboch lídrov označil za chladné, aj keď Macron Putina mierne poklepal po pleci. Potriasanie rúk pred fotoaparátmi bolo zas rýchle a zdvorilé.

„Emmanuel Macron bol uvoľnený, dominoval, perfektne to zvládol a bol sebaistý,“ napísal denník Figaro. „Vladimir Putin sa zdal nervózny, tvár mal vážnu a okolo úst úškrn. Akoby jeho reč bola bez tela.“

Putinova návšteva Versailles pritom pre Macrona nemusela byť jednoduchá.

Zahraničným témam sa vyhýbal ešte počas prezidentskej kampane. Keď mal svoju diplomaciu predstaviť vo francúzskych médiách, jeho tím na poslednú chvíľu stretnutie zrušil z obavy, že by to neustál.

Mnohí sa preto obávali, ako zvládne diskusiu so skúseným ruským prezidentom. Nakoniec však výrazne dominoval a predstavil jasné postoje krajiny v zahraničnej politike.

Dva týždne pred parlamentnými voľbami sa navyše ukazuje, že ich bude môcť aj presadiť. Podľa prieskumu Ipsos/Sopra Steria pre rádio France Inter získa jeho strana Republika vpred väčšinu v parlamente.

Francúzske voľby

Teraz najčítanejšie