Stroje vytvoria viac pracovných miest, ako zničia, hovorí svetový expert na inovácie

Považujú ho jedného z najväčších svetových odborníkov na disruptívne (rozvratné) inovácie. Sú to technické zmeny, ktoré spôsobujú, že niektoré staré veci zaniknú. Rýchlosť, akou novinky zmenia svet, bude ešte vyššia ako za posledných 20 rokov. Neexistuje žiadne odvetvie, ktoré by bolo voči tomu imúnne, vraví David Roberts, ktorý mal prednášku na bezpečnostnej konferencii Globsec v Bratislave. 

V jednom prejave ste povedali, že všetky profesie môžu čoskoro nahradiť počítače, že žiadna z nich nie je imúnna voči zmenám. Môžete to vysvetliť?

Áno. Ale kľúčovou vecou je, že v budúcnosti bude viac pracovných miest ako dnes.

Ste si tým istý?

Áno.

To je dobrá správa.

Zlá správa je, že budú iné ako tie, čo máme dnes. Máme vzdelávací systém, ktorý v podstate funguje takto: skončíte strednú školu, skončíte vysokú školu a máte vystarané do konca života. Stanete sa X a ďalších 50 rokov života budete X. Za X si môžete doplniť povolanie, aké chcete: lekár, právnik, mechanik alebo kováč. To však už nefunguje. Svet sa stal miestom, kde disrupcia (keď nová technika vytlačí starú – pozn. red.) nie je výnimkou, ale stane sa normou.

Zoberme si lekárov. Ani oni nemajú istotu, že budú lekármi do konca života?

Verím, že lekári ani učitelia nezmiznú. Ale zmení sa ich úloha. Dnes lekári strávia obrovskú porciu času tým, že sa snažia oboznamovať s najnovšími poznatkami. Všeobecný lekár sa musí snažiť, aby mal aktuálne informácie. Momentálne poznáme 30-tisíc chorôb a vy sa snažíte poznať len niekoľko stoviek najčastejších. To sa vo veľkom zmení. V budúcnosti bude umelá inteligencia diagnostikovať chorobu pacienta oveľa lepšie ako akýkoľvek ľudský doktor. Pre niektoré choroby to dokáže robiť už teraz. Znamená to, že sa zmení úloha lekára. Nikto sa nechce z počítača dozvedieť, že má AIDS alebo rakovinu. Lekár bude ten, kto bude pracovať s pacientom. A to vlastne robia už aj teraz, no nebudú míňať čas snahou diagnostikovať chorobu, ale budú s vami hovoriť. Budú vám vysvetľovať liečbu, ktorú odporučila umelá inteligencia.

Keď hovoríte, že nebudeme robiť jedno povolanie celý život, myslíte si, že ľudia sú schopní zmeny a napríklad v 50-ke začať robiť niečo úplne iné?

Áno, o tom nepochybujte. Ale treba zmeniť myslenie ľudí. Dám vám príklad. Disruptívna (rozvratná) inovácia je veľmi nebezpečné slovné spojenie. Nie je to to isté. Inovácia je, keď existujúce veci robíte lepšie. Veľké spoločnosti, dokonca aj vlády sú v tom dobré. Potom môžete robiť nové veci. A napokon môžete robiť nové veci tak, že nahradia staré veci. A to je disrupcia. Je to o nastavení myslenia. Ľudia sú prirodzene proti zmene. No v spoločnostiach sme sa naučili jednu vec. Je veľmi ľahké primať ľudí k zmene, keď ich presťahujete. Poviete im: toto je nové oddelenie, tu sa budú robiť veci inak. A ľudia sú v pohode. Ale keď vás chcem len tak prinútiť k zmene, odporujete. Ako teda pomôcť ľuďom, aby si nastavili v hlavách, že svet sa mení? To sa dá vďaka vzdelávaniu a skúsenostiam.

Ako by malo vyzerať nové vzdelávanie?

Veci, ktoré sa deti v súčasnosti učia, sú absurdne zastarané. Či už je to v škôlke, alebo v maturitnom ročníku. Učíme ich tie isté veci, ktoré od ľudí ako poznatky požadovali britskí kolonialisti. Štandardnú matematiku, anglickú literatúru… je to absurdné.

Nie sú to povinné základy, ktoré človek potrebuje vedieť – naučiť sa počítať alebo poznať prírodu okolo nás?

Áno, ale tieto základy tvoria desať percent toho, čo sa učí. Nie je žiaden dôvod, prečo by sa mali deti učiť delenie so zvyškom – napríklad koľko je sedem deleno tri. Nedáva to žiaden zmysel. Mali by sme s tým prestať. Poďme učiť veci, o ktorých vieme, že sú prepojené s úspechom a šťastím človeka. Učme osobnosť a schopnosť viesť iných, poctivosť, bezúhonnosť, súcit. Ak naučíme ľudí tieto veci, je jedno, kam nás povedie technika – budeme v poriadku.

Ako by ste to učili?

Napríklad o emocionálnej inteligencii toho už vieme celkom dosť. Vysoké EQ je oveľa lepší indikátor úspechu a schopnosti viesť ľudí ako IQ. Takže začnime učiť emočnú inteligenciu. Existuje mnoho kníh a škôl, ktoré sú v tom dobré. Vieme, ako učiť ľudí, aby sa im zvýšila emocionálna inteligencia, napríklad aby mali empatiu.

Môžete dať príklad toho, čo môže všetko môže disrupcia zmeniť v budúcnosti?

Dovoľte mi zobrať to zoširoka. U nás na Singularity University každý mesiac pozveme na týždeň asi stovku šéfov firiem. Často sa ich pýtame, či môžu povedať odvetvie, ktoré za najbližších 20 rokov nezasiahne disrupcia. Vždy prídu iba s jedným: poradenstvo o disrupcii. Čo je zábavné, pretože poznám veľa ľudí, ktorí to robia. A oni sa tiež boja, že ich povolanie bude v ohrození. Neexistuje odvetvie, ktoré bude imúnne. Jednoducho žiadne.

Existuje exponenciálna technika, ktorá každý rok zdvojnásobuje svoj pomer cena/výkon. Je to napríklad robotika, umelá inteligencia, nanotechnológia, digitálna biológia, 3D tlač. Ak sa niečo každý rok zdvojnásobí, o 20 rokov je to miliónkrát väčšie, o 30 rokov miliardukrát. Videli sme to na mobilných telefónoch, teraz to uvidíme na mnohej inej technike. Na to svet nie je pripravený. Väčšina z nás si myslí, že množstvo zmien, aké sme videli za 20 rokov, sa zopakuje aj počas najbližších 20 rokov. Ale to nebude pravda.

Bude ich viac?

Oveľa viac. Za posledných 20 rokov sme dostali v podstate len internet a mobilný telefón. Tieto dve veci spôsobili disrupciu. Teraz nebudeme mať len dve veci. Bude ich osem, desať, možno dvadsať.

Ako si môžete byť taký istý, že nová technika vytvorí viac pracovných miest v porovnaní s tými, ktoré jej následkom zaniknú? Vidíme to už teraz, keď automatizácia „berie“ pracovné miesta robotníkom v priemyselnej výrobe.

Sú dva dôvody. USA, ale napríklad aj Nemecko patria medzi lídrov v oblasti techniky. V súčasnosti máme v Amerike 84 mesiacov v rade, počas ktorých rástol počet pracovných miest v krajine. Nebol ani jeden mesiac, v ktorom by sme stratili pracovné miesta. Politici to často nehovoria, ale také sú fakty. Pred 150 rokmi väčšina Američanov boli farmári. Obávali sa, že stroje im zoberú prácu, a hádajte, čo sa stalo. Presne to, čoho sa obávali. Neskončili sme však bez práce, hoci teraz len jedno alebo dve percentá Američanov robia na farme. Stali sme sa šoférmi kamiónov, čo je v súčasnosti najbežnejšie pracovné miesto v USA. Šoféri kamiónov pred 150 rokmi neexistovali. Nikto netušil, čo to je kamión. Teraz sa z nás stávajú webdeveloperi. Pred dvadsiatimi rokmi sme nevedeli, čo to je. V budúcnosti tak budeme pracovať v sektore, ktorý dnes ešte ani neexistuje.

Šoféri kamiónov tu o 20 rokov možno nebudú, pretože kamióny budú jazdiť samy.

Nie, nebudú tu. Nikto nebude platiť niekomu za to, aby sedel v kamióne. Budú robiť niečo iné. Dobrá vec na technike je, že pomáha robiť veci ľahšie. Poviem vám jeden príklad. Prišiel som do Dánska krátko po tom, čo zvolili nového amerického prezidenta. Šofér Uberu, ktorý ma viezol, bol z toho celý nadšený, pretože bol Rus a myslel si, že teraz bude môcť ľahšie navštíviť USA. Nie som si tým istý, povedal som, ale dobre. Pýtal som sa ho, ako dlho je v Dánsku. A on, že jeden týždeň. Ako dlho ste šoférom Uberu? Päť dní. Ako ste sa za päť dní naučili ulice Kodane? Odpovedal, že nepozná žiadnu ulicu. Inými slovami: umelá inteligencia tomuto šoférovi z Ruska umožnila prísť do Dánska a bez toho, aby vedel slovo po dánsky, získal druhý deň po príchode prácu. Pretože umelá inteligencia mu prácu uľahčila.

Ako vidíte budúcnosť novinárov?

Zaujímavé, nikdy som o tom nepremýšľal.

A ja som si myslel, že túto otázku sa vás pýta každý novinár.

Môžem otočiť vašu otázku a povedať, akú zmenu by som rád videl? Viem, že mnohí by so mnou súhlasili. Ľudia prirodzene venujú viac pozornosti zlým správam ako dobrým. Zlé správy sa predávajú lepšie ako dobré správy, a preto väčšinou počúvame o terorizme a brexite. Preto sme sa stali spoločnosťou, ktorá sa zaoberá týmito zlými aspektmi, ktoré nám naháňajú strach. Neviem, ako by sa to malo zmeniť. Ale je obrovské množstvo dobrých správ a dobrých vecí: technický výskum, inovácia, všetky druhy zlepšení. Ak toto dokážeme nejako vyzdvihnúť, dospejeme k oveľa lepšej perspektíve. Naša budúcnosť je oveľa lepšia, ako sa zdá. Keď však niekto počúva správy, ten dojem by nezískal.

Aký je rozdiel medzi súčasnými zmenami a tými pred dvesto rokmi, keď ľudia tiež rozbíjali stroje, báli sa ich?

Znova je to o tom, aké správy dostávali ľudia o nebezpečenstve elektrickej energie. Ľudia videli úmrtie zapríčinené elektrinou, keď niekoho zasiahol blesk. Báli sa, že vlády sa im to teraz snažia zaviesť do domovov. V Londýne ľudia ničili pouličné lampy, pretože mali pocit, že je v noci priveľa svetla. Strach z techniky tu bol vždy. Pravdou o technike však je, že nikto z nás sa nechce vrátiť dozadu. Nikto nechce mať internet či telefón ako pred dvadsiatimi rokmi, nikto nechce lieky, ktoré boli pred 20 rokmi. Prečo sa teda tak bojíme budúcnosti? Je to trochu vinou médií. Ale nejde len o ne, zoberte si filmy – nikto nechce nakrúcať filmy, v ktorých budú všetci šťastní. Otázka je: ako budeme vzdelávať našich občanov, aby spoznali pravdu, aby rozoznali falošné správy od skutočných? To sú skutočné úlohy.