Denník N

Pohodu raz propagoval aj Zem a vek, dnes jej konšpirátori hovoria Festival politickej piesne

Prirovnávanie Pohody ku komunistickým festivalom si v posledných rokoch osvojili aj dezinformačné weby.
Prirovnávanie Pohody ku komunistickým festivalom si v posledných rokoch osvojili aj dezinformačné weby.

Konšpirácie o najväčšom slovenskom festivale šíria dezinformačné weby aj politici. Nazývajú ju novodobým výplachom mozgov či akciou na podporu zvráteností.

Socialistické Festivaly politickej piesne znamenali pre umelcov nepísanú povinnosť. Kto chcel hrať a nahrávať, ten do Sokolova alebo do Martina zavítať musel. Spolu so súbormi Československej ľudovej armády tam vystupovali napríklad Elán, Richard Müller, Team či Peter Nagy.

Festivaly plné angažovaných piesní síce po novembri 1989 zrušili, čitatelia webov ako sú Hlavné správy, Medzičas a Protiproud, alebo mesačníka Zem a vek však môžu veriť tomu, že pretrvali dodnes. Označujú tak Pohodu, najväčší slovenský festival, ktorý sa koná od štvrtka tohto týždňa na letisku pri Trenčíne.

„Okrem hudby je festival zameraný na ideologické ovplyvňovanie mládeže.“ „Kaščák prekonal súdruhov a podarilo sa mu do jedného produktu skĺbiť politické školenie mužstva, školenia ideovo-politickej výchovy a festivaly politickej piesne.“ „Na festivale Pohoda sa organizátori rozhodli vystaviť na obdiv svoje eurohodnotové presvedčenie.“

Toto všetko o Pohode napísali v posledných dvoch rokoch dezinformačné médiá.

„Dôkaz“ vymývania mozgov

Pohoda je jediný z väčších slovenských festivalov, na ktorom sa okrem hudobných vystúpení konajú veľké besedy venované rôznym spoločenským témam. Vystupujú tam ľudia z mimovládok, novinári, aktivisti i niektorí bývalí či súčasní politici. V minulosti sa na ich zúčastnili napríklad aj český exprezident Václav Havel či kňaz Anton Srholec.

Práve tieto besedy a rôzne tematické stany využívajú kritici ako dôkaz toho, že na festivale prebieha údajné vymývanie mozgov. Opomínajú to, že besedy sú len doplnkovým programom festivalu a bežne v nich zaznievajú názory z rôznych strán.

Na Pohode 2008 priniesol Václav Havel na pódium gitaru speváčky Joan Baezovej. Foto – TASR

Napríklad v roku 2014 sa na jednej z debát zúčastnil Ľubomír Huďo, vtedajší spolupracovník mesačníka Zem a vek a jedna z hlavných postav internetového rádia Slobodný vysielač. V besede so šéfom spravodajstva Markízy Henrichom Krejčom rozprával divákom o tom, aké sú tradičné médiá údajne zapredané.

„Naša i celosvetová žurnalistika sa mení na žumpalistiku. Novinári sú závislí od hypoték a lízingov, ktoré musia splácať. Musia písať to, čo vyhovuje ich zamestnávateľom a z čoho im plynie dobrý plat, dobrá kariéra či zahraničné služobné cesty,“ hovoril na Pohode.

Ďakovanie od Zeme a veku

Debatu v tom čase iniciatívne promoval aj Zem a vek. Na svojom webe dokonca informoval čitateľov o programe festivalu a ďakoval organizátorom za pozvánku.

„Festival Pohoda väčšina populácie vníma ako hudobné podujatie. Vďaka ústretovému kroku zo strany organizátorov sa naň dostane tento rok aj jeden redaktor a jeden fotograf mesačníka Zem & vek,“ písal v roku 2014.

Dva roky na to už časopis publikoval článok, ktorý nepriamo nabádal čitateľov na bojkot Pohody. Oficiálnym dôvodom bola drevená konštrukcia symbolického minaretu, ktorú na festivale vztýčili.

„Multižánrový – v alternatívnej hantírke hudobno-politický festival Pohoda neprestáva vyrážať dych. Po vlaňajších nápisoch „Refugees Welcome“ ho má tento rok popri mnohých vizuálnych dielach, fotografiách a inštaláciách spestriť aj prvý minaret na Slovensku!“ varoval vlani Zem a vek.

Diváci na Pohode 2016 počas koncertu Prodigy. Foto N – Tomáš Benedikovič

Huďa v roku 2014 pozvali na debatu novinári magazínu .týždeň, ktorí majú na Pohode tradične svoj stan. Bolo to v čase, keď debata o samozvaných alternatívnych médiách bola na Slovensku v začiatkoch a priamo ich ešte neoznačovli za pomocníkov prokremeľskej propagandy, ktorí sa pomocou manipulácií snažia podkopávať dôveru Slovákov v demokraciu a prozápadné smerovanie krajiny.

Napríklad pri mesačníku Zem a vek až v roku 2016 vyšlo najavo, že jeho šéfredaktor Tibor Eliot Rostas sa pýtal ruského veľvyslanca na možnosť, či by Putinovo Rusko poskytlo peniaze na jeho aktivity.

Pohoda podľa Kapustu

Svojrázne „recenzie“ festivalu však zďaleka nie sú len záležitosťou dezinformačných webov, internetom sa šírili aj dlho pred ich rozmachom. Podstatne staršie je aj prirovnávanie Pohody k Festivalom politickej piesne. Napríklad novinár mečiarovskej STV Pavol Kapusta takto Pohodu nazval v lete 2009, keď obviňoval organizátorov, že svojou údajnou chamtivosťou spôsobili smrť návštevníkov.

Bolo to krátko po tragickom ročníku, na ktorom v dôsledku pádu veľkokapacitného stanu zomreli dvaja mladí ľudia a ďalší sa zranili. Kapusta napísal, že príčinou nešťastia bola chamtivosť hlavného organizátora Michala Kaščáka.

„Kaščák nemal v úmysle dobrovoľne prerušiť všetky produkcie na trenčianskom letisku. Zrejme nechcel riskovať finančné straty, ktoré zo zrušenia vystúpení vyplývali. Masívne navštevovaná a štedro sponzorovaná Bažant Pohoda je totiž pre Kaščáka a jeho partnerov dlhoročnou zlatou baňou,“ písal Kapusta, ktorý neskôr kandidoval do parlamentu za SNS a dnes je aj poslaneckým asistentom.

Dôkazy pre svoje tvrdenia nedodal. Kaščák v roku 2011 priblížil, že festivaly Pohoda nie sú žiadnym výnosným podnikom – vtedajšie ročníky buď končili v strate, alebo s miernym ziskom.

Príčinu tragédie počas ďalších rokov skúmali znalci s nejednoznačnými závermi. Niektoré posudky videli chybu v konštrukcii stanu, ktorý pochádzal od nemeckého dodávateľa, iné v extrémne silnom vetre, ktorý sa cez letisko prehnal.

The Prodigy ako darček k 20. výročiu. V Trenčíne hrali prvý raz v roku 2005, pred týmto koncertom sa spýtali, koľko decibelov hluku a svetelných luxov unesie publikum. Foto N – Tomáš Benedikovič

Poslancovi Blahovi pripomínajú nacistov

Hlavným ťahákom Pohody v skutočnosti nebývajú besedy, ale kapely, ktoré tu nehrajú žiadne angažované piesne. V posledných rokoch napríklad v Trenčíne vystupovala islandská speváčka Björk či Austrálčan Nick Cave. Na socialistických festivaloch žiadni speváci svetového významu nikdy nevystupovali.

Tieto vystúpenia však kritici festivalu obvykle ignorujú. Namiesto nich si všímajú len besedy a zloženie hostí, ktorí festival navštevujú.

Pokušeniu prirovnať Pohodu ku komunistickým festivalom neodolal v roku 2011 ani spisovateľ a publicista Michal Havran. „Na tohtoročnej Pohode som mohol dostať za 70 eur dosiaľ nevídanú dávku politickej a náboženskej propagandy. Festival s 30-tisíc návštevníkmi je pre politikov a klérus neodolateľnou príležitosťou premeniť príjemný a kvalitný víkend na pokútny festival politickej piesne 4. cenovej a estetickej kategórie,“ napísal vtedy Havran.

Prekážalo mu, že na Pohodu 2011 dorazili aj „členovia establišmentu“, teda politici vtedajšej vládnej koalície. „Mikuláš Dzurinda, ktorý si prišiel privlastniť zásluhy za Mubarakov pád. Iveta Radičová, ktorá považuje Cyprus za „normálnu krajinu Európskej únie“. Richard Sulík, ktorého pôsobenie ukazuje, že riadiť štát a riadiť firmu naozaj nie je to isté. Arcibiskup Róbert Bezák, ktorý sa nevyjadril k pedofilným aféram svojej cirkvi. A ďalší, menej dôležití politrukovia, podržtašky, mediálni okiadzači, ideológovia jehovistického konceptu spolunažívania undegroundu a establišmentu, boli neprehliadnuteľnou súčasťou podujatia,“ písal Havran.

Nick Cave, The Portishead a už aj Sigur Rós. Éterické islandské trio sa postaralo o ďalší z koncertov Pohody 2016. Foto N – Vladimír Šimíček

Podobne videl Pohodu aj ďalší známy „fanúšik“, poslanec Smeru Ľuboš Blaha. V roku 2014 v komentári pre Nové slovo napísal, že správny festival by mal byť ako Woodstock z roku 1969, kde hrajú progresívne kapely a stretávajú sa tam „ľudia, ktorí chcú lásku a mier, ľudia, ktorí majú plné zuby korporátneho kapitalizmu, ľudia, čo chcú meniť svet“.

Pohoda podľa Blahu ponúka presný opak. Namiesto Woodstocku mu pripomína Mečiarove mítingy či dokonca nacistické snemy v Norimbergu. „Žiadne kvety vo vlasoch, žiadne hľadanie alternatív, žiadne ideály, žiadna rebélia. Len zmanipulované masy. Desím sa, čo za generácia prichádza… Toto proste nie je v pohode,“ písal Blaha.

O rok neskôr Blahov komentár na Facebooku šíril aj prokremeľský web Hlavné správy.

Veľké vášne na dezinformačných weboch vzbudil vlani nápad organizátorov vztýčiť na okraji areálu symbolickú konštrukciu minaretu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pozdrav od Kollára

Azda najväčšiu pozornosť svojich odporcov si Pohoda užila minulý rok v súvislosti s už spomínaným nápadom vztýčiť v areáli symbolickú stavbu minaretu. Dezinformačné weby sa po oznámení tohto plánu snažili vyvolať pocit, že Slováci masovo vracajú vstupenky na festival.

„Na sociálnych sietiach sa podivná aktivita organizátorov festivalu nedočkala veľkej podpory, naopak, zožala obrovskú vlnu kritiky. Dokonca sa objavila aj výzva na bojkot festivalu, ktorú zdieľali tisíce ľudí,“ písal napríklad dopisovateľ Hlavných správ Samuel Gdovin.

Článok citoval status poslanca a lídra hnutia Sme rodina Borisa Kollára, ktorý v minarete videl propagáciu islamu, LGBT a ďalších „zvrátených postojov“.

„Tak toto už je aká vypatlanosť? Na jubilejnom 30. ročníku zriadite pre pedofilov kóje na sex s jedenástkami? A na 35. jubileu otvoríme cintorín pre nekrofilov? Aby si prišli aj oni na svoje?“ písal Kollár na Facebooku. V inom statuse, ktorý po čase zmazal, dokonca želal festivalu ďalšiu veternú smršť.

Články sa v skutočnosti opierali iba o názory z internetových diskusií, kde väčšinou písali ľudia, ktorí na Pohodu aj tak nechodia, prípadne si pomáhali súsloviami typu „je všeobecne známe“.

„Je všeobecne známe, že rôzne mimovládne organizácie dostali od svojich donorov pokyn vmasírovať do hláv slovenských občanov súhlas s presídlením desaťtisícov imigrantov na Slovensko,“ napísal v súvislosti s Pohodou server Medzičas.

Aká bola realita? Minaret mal podľa organizátorov propagovať „solidaritu s ľuďmi, ktorých zasiahla utečenecká kríza“. Jeho drevená konštrukcia bola umiestnená na okraji areálu a počas festivalu slúžila hlavne ako vďačný objekt, pred ktorým si návštevníci robili selfie. A posielali bozky Kollárovi.

Video: Pohoda: Nenávistnému Borisovi Kollárovi s láskou
autorka: Martina Koník

 

Podľa Kaščáka nedošlo ani k žiadnemu vracaniu lístkov. „Vlani sme mali vypredané, ani jeden lístok nám nebol po „minarete“ vrátený,“ hovorí Kačšák.

Tento rok Pohodu už pre zmenu bojkotujú dezinformačné weby. O ročníku 2017 zatiaľ žiadny komentár nešírili.

Festival Pohoda

Hoaxy a propaganda

Teraz najčítanejšie