Verejné vypočutia sú dobrý základ, vyradia nemehlá, no nezabránia politickým nominantom

Kamera je v čase Facebooku nemilosrdná vec. Keď urobíte chybu, o chvíľu o nej vie každý. Video z debaty Americkej obchodnej komory, na ktorom sa favorit na post šéfa Úradu pre verejné obstarávanie Juraj Méry zamotal v odpovedi na jednoduchú otázku moderátora Michala Kovačiča, má dnes vyše 60-tisíc videní.

Méry, nominant Mosta-Hídu, ktorý mal koaličnú podporu a pohodlne funkciu získať, nevedel vysvetliť, či budú verejné obstarávania transparentnejšie, ak sa zvýši limit na takzvané zákazky s nízkou hodnotou. Kovačič sa ho nakoniec spýtal, či je vôbec zorientovaný.

Video: Kandidátovi na šéfa ÚVO musí našepkávať súper
autor: Michal Kovačič, TV Markíza

Debata sa uskutočnila deň pred oficiálnym verejným vypočutím kandidátov na riaditeľa úradu pred vládnym kabinetom, ktoré riadil priamo premiér Robert Fico (Smer). Méry už pôsobil o niečo presvedčivejšie, ale hneď na úvod mal potrebu sám od seba vyhlásiť, že nie je nominantom strany Most-Híd ani podnikateľa Štefana Czucza, v minulosti pôsobiaceho v Transpetrole.

Na brífingu po vypočutí však ako jediný z trojice kandidátov priznal, že sa pár dní pred prezentáciou svojej vízie stretol s Bélom Bugárom, aby ju „prediskutoval z odbornej stránky“. Celé to pôsobilo tak zle, že vláda Méryho, aj napriek údajnej dohode, radšej nezvolila.

ÚVO pred kamerami, PMÚ v tichosti

A teraz si celú situáciu porovnajme s výberom šéfa Protimonopolného úradu, ktorého vláda vybrala vlani na jeseň. Tibor Menyhart stál na jeho čele už od roku 2011, teda od čias Radičovej vlády. Aj on bol spájaný s Mostom-Hídom, a aj on prišiel do štátnej správy z Transpetrolu, kde pracoval v čase, keď v orgánoch firmy oficiálne pôsobil aj Štefan Czucz.

Rozdiel je však v tom, že pri voľbe predsedu Protimonopolného úradu (PMÚ), spolu s ÚVO a Najvyšším kontrolným úradom tretieho z top kontrolných inštitúcií v štáte, k verejnému vypočúvaniu nedošlo. Menyhart teda so svojou minulosťou na takomto fóre nebol.

Prečítajte si

Vyšetrovali Brhelovo IT, Ficove ihriská a Kaliňákove tendre, teraz to úradníci sami vzdávajú

Z jeho rozhovorov pre médiá pritom vieme, že ak by sa to stalo, nemusel by zanechať najlepší dojem. Keď sa Menyharta vlani pýtal Trend, či ho pre nomináciu na šéfa PMÚ oslovili ľudia od Czucza či Oszkára Világigo, odpovedal: „To by som takto priamo nekomentoval. To nie je o tom, že príde za vami nejaký človek. Nechcel by som sa púšťať do tejto debaty.“

Trend sa ho vzápätí ešte raz spýtal, či ho do úradu dostal Czucz. A Menyhart odpovedal opäť vyhýbavo: „Štefana Czucza poznám. Päť rokov bol mojím priamym nadriadeným, takže možno aj on bol pri tom, ale nestaval by som to do roviny, že sa to nejako riešilo a vybavovalo.“

Nič z tohto sa nestalo, Menyhart nemusel byť konfrontovaný ani s otázkami o dôvodoch rozpadu jeho odboru kartelov, a tak sa o jeho znovuzvolení na čelo objavila v médiách len suchá tlačová správa.

Ťapáková o Evke, Rezník o Sputnikovi

Na verejnom vypočúvaní kandidátov na riaditeľa RTVS si v utorok nikto hanbu nespravil – ale aj to je dôležitá správa. I keď bolo tempo vypočúvania, ktorému šéfoval poslanec Dušan Jarjabek (Smer), rozvláčnejšie ako pri ÚVO, kde rokovanie riadil razantný Fico, aj tu boli uchádzači konfrontovaní so spornými krokmi z minulosti.

Súčasný riaditeľ RTVS Václav Mika musel vysvetľovať vysoké odmeny pre svoj manažment, Zuzany Ťapákovej sa pýtali na kauzu predražených zákaziek na ministerstve zahraničných vecí, kde Ťapáková pracovala. Jaroslavovi Rezníkovi zasa poslanec František Šebej (Most-Híd) pripomenul uzatvorenie zmluvy s agentúrou Sputnik, ktorú Šebej nazval propagandistickou.

Prečítajte si

Mika chce štyri kanály, Ruttkay najať youtuberov, do Rezníka sa pustil Šebej

Všetko sa to odohralo on-line a ktokoľvek chcel, mohol správanie kandidátov podrobne sledovať. Časy živých video prenosov na Facebooku priblížili rozhodovanie o štátnych nomináciách oveľa bližšie k ľuďom.

Verejne, na parlamentnom výbore pre ľudské práva, sa v minulosti (teda v roku 2013) prezentovali aj kandidáti na šéfa Ústavu pamäti národa, až dnes sa však vďaka smartfónom stali živé prenosy jednoducho zvládnuteľné pre ktorúkoľvek redakciu.

Tento rok sme mali ešte jednu skúsenosť s verejným vypočúvaním uchádzačov o verejnú funkciu, tentoraz kandidátov na ombudsmana.

Tam sa objavil aj nominant kotlebovcov, Anton Čulen a konfrontovali ho s otázkami, či je, alebo nie je rasista. Jeho odpoveď prezradila o jeho rozmýšľaní pomerne dosť: „Ja patrím k bielej rase, ja svoju rasu milujem, nechcel by som byť čierny ani kakaový.“

Mimovládky: Dobré, ale nestačí to

Riaditeľ nadácie Zastavme korupciu Pavel Sibyla hovorí, že verejné vypočutie v občanoch posilňuje dojem, že sa kandidát do funkcie vo verejnej správe vyberá transparentne.

„Nie je to síce úplná pravda, lebo ako pred väčšinou dôležitých hlasovaní, aj v prípade ÚVO a RTVS sa vládnuce politické strany pred hlasovaním dohodnú, kto je ich favorit,“ vysvetľuje. „Nie je to a priori zlé, je prirodzené, že volení zástupcovia chcú mať vplyv na to, kto bude zodpovedný za tieto inštitúcie. Verejné vypočutie ešte nie je zárukou výberu najlepšieho kandidáta, je len prevenciou pred výberom úplného nemehla.“

Aby štát dokázal získať tých najlepších, musí byť obsadzovaná pozícia atraktívna aj pre ľudí zo súkromnej sféry – a to aj platovo. A musí dať vedieť včas o výberovom konaní.

„Toto sa v prípade výberu predsedu ÚVO nestalo a tomu zodpovedal aj počet a kvalita uchádzačov,“ dodáva Sibyla. „Snáď sa raz dožijeme toho, že inzerát o výbere šéfa dôležitej slovenskej verejnej inštitúcie alebo štátneho podniku bude uverejnený v The Economist, ako to už dnes niektoré krajiny robia.“

Okrem toho, žiadny post nebude pre kvalitných ľudí atraktívny, ak nový šéf nebude môcť slobodne rozhodovať, a nebude mať podporu tých, ktorí ho do funkcie zvolili. Sibyla ešte dodáva, že verejné vypočúvanie kandidátov by potreboval nielen Protimonopolný úrad, ale aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (viedol ho roky Jozef Holjenčík, post je momentálne neobsadený) či Komisárka pre deti (Viera Tomanová).

„Dá sa takto predísť výberu kandidáta, ktorý nie je zdatný po odbornej stránke. A zároveň je tu možnosť klásť otázky o vplyve politikov či iných osôb na kandidátov, ktorí musia byť schopní verejnosť presvedčiť, či a ako tomuto vplyvu budú schopní čeliť.“

Sibyla však zdôrazňuje – verejné vypočutie politickým dohodám nezabráni. Nakoniec, aj pri novej ombudsmanke Márii Patakyovej rozhodla v prvom rade dohoda koalície. Jej kandidátka však svojím vystupovaním dokázala presvedčiť, že nie je len čistým politickým nominantom, ako je napríklad exminister hospodárstva Pavol Pavlis, ktorého vláda dosadila na čelo Úradu pre normalizáciu.