Denník N

Včely umierajú na poliach ako pri chemických útokoch, ministerstvo pôdohospodárstva to nevidí

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Toxické pesticídy zabíjajú včely, včelári preto vyšli do ulíc. Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že problém s neonikotinoidmi nie je. Pri pohľade na podlahu bratislavského včelárstva, ktorá je plná mŕtvych tiel, je ťažké tomu uveriť.

Okolo úľov bzučia a divoko poletujú včely, no stačí sa prizrieť k zemi a zbadáte pohrebisko hmyzu. Je to spúšť ako po útoku.

Betónová podlaha včelárstva na okraji Bratislavy je posiata mŕtvolkami. Niektoré včely sú rozpučené, na zemi ich je tak veľa, že sa im nedá vyhnúť. Ďalšie už slnko vysušilo na nehybné sivé telá. Zopár sa ich ešte hýbe, no opúšťajú ich už sily a pomaly umierajú.

Podobný výjav sa opakuje takmer po celom svete. Nie je to nevysvetliteľný úkaz, ani konšpirácia na štýl chemtrails – včelári sú presvedčení o tom, že takéto úhyny spôsobujú toxické insekticídy na báze nikotínu hojne využívané pri farmárčení.

Pri priamom kontakte s chemickým prachom včely, motýle a ďalší hmyz umierajú okamžite. To je ten menej bolestivý spôsob. Chémia sa totiž dlho drží aj v rastlinách a keď ich včely opeľujú, vystavia sa síce menšej, no stále smrteľnej dávke. Vtedy zomierajú kruto: pomaly.

V ríši hmyzu je účinok neonikotinoidov porovnateľný s chemickým útokom sarínom na ľudí. Látka napadne nervový systém, paralyzuje svaly a nervy, včelám vykrúti krídla. Včelár Dušan Dedinský jednu z postihnutých včiel dvihne zo zeme, chvíľu mu chodí po ruke, trepoce krídlami, skúsi vzlietnuť, no namiesto toho sa zrúti dolu, nedokáže už lietať. Nedá sa jej už pomôcť.

Do Dedinského úľov v Devínskej Novej Vsi sa koncom apríla časť včelína nevrátila. Niektoré zomreli v prírode, iné boli po kontakte s pesticídom také dezorientované, že do úľa už netrafili. Stovky zvládli doletieť späť a zomreli až na dvore včelárstva.

Dedinský vtedy pozametal zo zeme asi kilo včiel (o jeho prípade informovala v reportáži aj RTVS) a hynú dodnes. „Je to smutný pohľad na včielky.“

Umierajúca včela po zásahu pesticídmi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Podozrieva poľnohospodárov

Včelárstvo Dedinských funguje už tri generácie, z Devína sa pred desiatimi rokmi presťahovali na kraj mesta v Devínskej Novej Vsi do budovy bývalého bitúnka.

Keď Dedinský ráno vstane, zájde ku včelám a skontroluje, či je všetko v poriadku a ako lietajú. „Je to veľmi príjemné. Ráno je to ešte pohoda, začína to okolo desiatej, keď sa vracajú zvonku.“

Z otravy podozrieva miestne družstvo Devín, ktoré obrába blízke polia. „Hovorili, že striekali jedom, ktorý zabíja všetko živé. Ale na pšenici, kde by nemali byť včely. Hneď za tým je však vysiate pole repky. Ak na ňu včely lietali, museli ísť ponad postriekané pole.“

Družstvo Devín tvrdí, že nepoužíva žiadne pesticídy, ktoré by mohli zabíjať, a včely skôr leteli na bližšie polia súkromníkov z rakúskej strany.

„Myslel som, že táto oblasť je čistá, že je tu dobré životné prostredie a záplavové lúky. Ale čím ďalej od poľnohospodárov, tým lepšie,“ hovorí dnes včelár.

Najideálnejšie niekde priamo v meste na Kolibe, ktorá sa týči nad Bratislavou, alebo pri Slavíne. Podobné pokusy s včelárstvami na strechách domov v centre mesta už v minulosti boli, no včely potrebujú mať v okolí doletu do troch kilometrov záhrady a postupne kvitnúcu prírodu s 40-tisíc kvetmi iba na jeden kilogram medu.

Protest včelárov v Bratislave. Foto – Greenpeace/Richard Lutzbauer

Včelári sa búria

Dokázať zásah neonikotinoidmi je možné len cez drahé rozbory a množstvá látok vo včelách sú príliš malé, vysvetľuje Dedinský. Včely umierajú postupne, nikto úhyny nemonitoruje a veľa ich zostane popadaných v prírode. „Nazbierať pol kila včiel a dokazovať niečo policajtom je ťažké. Povedali, dokážte, že sú to vaše včely.“

„Keď niekto včelári so srdcom a vidí, ako mu zvieratko hynie pod rukami, je znechutený. Bojuje s veternými mlynmi, povie si, že na to kašle a radšej včeláriť nebude.“

Dedinský a ďalší včelári to však nevzdávajú a proti pesticídom chcú bojovať ďalej, 20. mája v Bratislave protestovali za úplný zákaz neonikotinoidov bez akýchkoľvek výnimiek.

„Opakuje sa to, ale tento rok to bolo na celom Slovensku. Úhyn bol taký, že už začali včelári biť na poplach,“ hovorí Dedinský. Niektorým včelárom podľa neho vymreli všetky úle.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Štát problém nevidí

Na ťažkosti upozorňuje okrem včelárov aj organizácia Greenpeace, viaceré zahraničné médiá, pesticídy pozorne sleduje Európska únia, no ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením Gabriely Matečnej z SNS tvrdí, že o žiadnych úmrtiach včelstiev vplyvom neonikotinoidov nevie a nepotvrdili to ani analýzy vzoriek z mŕtvych včiel.

Vedci sa však podľa portálu Guardian zhodujú, že včelám nikotínové pesticídy naozaj škodia a cez pôdu sa dostávajú z polí aj do divoko kvitnúcich rastlín.

Ministerstvo životného prostredia sa do boja za zákaz pesticídov otvorene nepúšťa, no priznáva, že pre prírodu mimoriadne dôležité včely sú vážne ohrozené ľudskými aktivitami, najmä pesticídmi, monokultúrami či klimatickými zmenami.

Rezort pôdohospodárstva presviedča, že k ochrane včiel pristupuje zodpovedne – Slovensko má vlastné pracovisko na analýzu vplyvov pesticídov a neonikotinoidy obmedzili už v roku 2010. Na Slovensku je zakázané neonikotinoidy používať na včelomilné rastliny, nemali by sa používať v kombinácii s inými látkami, ktoré znásobujú účinok jedov a za nevhodných poveternostných podmienok. To je príliš silný vietor alebo vysoké teploty.

Nebezpečnými pesticídmi sa zaoberajú krajiny aj na úrovni celej Únie. V roku 2013 dostali členské štáty dočasný zákaz na použitie troch najnebezpečnejších neonikotinoidov na niektoré rastliny, aby sa preskúmali možné riziká látok napríklad práve na včely.

O trvalom zákaze pesticídov budú rozhodovať štáty Únie ešte tento rok, Európska komisia podľa portálu Politico odporúča zakázať všetky pesticídy, ktoré môžu ohroziť včelstvá.

Včelár Dedinský pripravuje plásty na stáčanie medu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Je aj iná možnosť?

Poľnohospodári varujú, že za neoinikotinoidy dnes neexistuje iná, rovnako účinná látka.

„Ošetrovanie osiva repy neonikotinoidmi je lacnejšie, efektívnejšie, menej zaťažujúce pre životné prostredie a nemá vplyv na včelstvá. Po všetkých stránkach je lepšie osivo moriť, ako ísť cestou postrekov,“ tvrdí Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

Plošný zákaz by podľa komory znamenal zvýšené náklady pre poľnohospodárov a viac by zaťažil prírodu, pretože postreky s násobne účinnejšou látkou by zabíjali okrem škodcov aj užitočný hmyz. Úplné obmedzenie by znamenalo aj riziko vzniku rezistencie u niektorých druhov cicavého hmyzu, tvrdí komora.

Komora hovorí, že podľa pestovateľov cukrovej repy sa neonikotinoidy nedostanú na kvet ani list repy, preto nevidia dôvod, prečo by ich nemali používať.

Včelári protestujú proti tomu, aby niektorí poľnohospodári boli uprednostňovaní na úkor včelárstva a upozorňujú na Švajčiarsko, kde neonikotinoidy nikdy nepovolili, a Francúzsko, kde ich od budúceho roka úplne zakážu.

Katarína Juríková z Greenpeace hovorí, že existuje viacero ekologických postupov, ako chrániť plodiny. Napríklad ich pravidelným obmieňaním, čo zabráni premnoženiu určitých škodcov, vytváranie prostredia pre živočíchy, ktoré ich regulujú alebo využívanie lokálnych semien, ktoré sú odolnejšie.

Z dlhodobého hľadiska je podľa nej nevyhnutný prechod na ekologické poľnohospodárstvo bez využitia pesticídov a hnojív, čo podporuje samoreguláciu a prirodzenú kontrolu škodcov.

Problémy s pesticídom začali pred vyše 15 rokmi, včely najskôr podľa učiteľa včelárstva na poľnohospodárskej univerzite v Nitre Róberta Chleba zomierali pri siatí.

„Keď sa únik prachu z moreného osiva minimalizoval, tak nám včelárom najviac prekáža, že tieto látky prenikajú do tkaniva rastlín a sú súčasťou nektáru a peľu. Je to generácia pesticídov, ktorá prišla pred pár rokmi a nedá sa jej vyhnúť,“ hovorí Chlebo

Včelári pritom podľa štatistík ministerstva pôdohospodárstva nie sú na tom zle a počet včelstiev je najvyšší za posledných 20 rokov. Vlani ich bolo 291-tisíc, o 39-tisíc viac ako pred šiestimi rokmi.

Chlebo hovorí, že pre problémy s neonikotinoidmi tieto čísla nie sú výpovedné a včelárom sa naoko darí aj vďaka dotáciám z Únie a štátu. Pre najbližšie tri roky dostanú 3,6 milióna eur, peniaze majú prilákať viac ľudí k včelárstvu.

Med zdražie

Pri lepšom pohľade do úľov už stav včelstva taký optimistický nie je. Len v zime Dedinskému zahynula polovica úľov, priebežne umierajú ďalšie tisíce a rovnaký osud najskôr čaká aj larvy, ktoré sú odchované na kontaminovanom mede.

„Niektorí mali stopercentné straty včelstiev. Na štatistikách sa to veľmi neodzrkadlí, včelári to do jesene doženú. Ministerka hovorí, že včiel je dosť, ale včelári majú menej peňazí. Vychovať si matku, rodiny, stojí úsilie, peniaze a výsledkom je menej medu,“ vraví Dedinský.

Dedinský pred obedom rieši objednávky, stáča med či skôr zachraňuje med z plástov včelstiev, ktoré zahynuli. Ak je príliš tmavý, môže ho použiť už iba na medovinu.

Poobede kontroluje včely, opatrne vyťahuje rámy včelích plástov s medom. Jedna rodina útoky prežila, no medu je skromne. Včela zberačka sa dožije asi mesiac, kým si zoderie krídla, no dovtedy sa stihnú vyliahnuť ďalšie včely, ktoré ju nahradia. Teraz chýbajú.

Použitie pesticídov by samotný med nemalo ohroziť, ak by sa veľmi malé množstvo látky doň dostalo, pre ľudí to nie je riziko, no ceny pravdepodobne pôjdu hore.

„Je to tento rok bieda. Oproti minulým rokom mám necelých 50 percent medu. Časť včiel si vychovám, časť dokúpim, ale je to na úkor množstva medu a aj cena bude tomu adekvátna,“ počíta Dedinský.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Med z rámu bez pomocnej medzistienky je podľa Dedinského najkvalitnejší a najvzácnejší. Dokážu ho však vyrobiť iba silné rodiny bez veľkých strát. Foto N – Tomáš Benedikovič
Greenpeace a včelári chcú zakázať neonikotinoidy aj cez petíciu. Foto – Greenpeace/Juraj Rizman

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Príroda

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie