Vo Venezuele stúpa detská úmrtnosť a ľudia jedia menej ako dvakrát denne
Najmenej 60 ľudí už zahynulo od začiatku protestov. Každodenné demonštrácie ani hlboká ekonomická kríza však zatiaľ neprinútili venezuelského prezidenta Nicolása Madura, aby vypísal voľby.
Hlboká politická kríza vo Venezuele trvá už niekoľko mesiacov a nezdá sa, že by sa blížilo riešenie, ktoré by ukončilo nepokoje v krajine. Kompromis medzi opozíciou a vládou je veľmi nepravdepodobný a vláda na čele s prezidentom Madurom sa ustúpiť nechystá.
Počas ôsmich týždňov protestov zomrelo najmenej 60 ľudí, tisíce utrpeli zranenia a obyvatelia, ktorí už predtým v dôsledku ekonomickej krízy nemali základnú zdravotnú starostlivosť a potravu, sa dostali do ešte horšej situácie.
Katastrofálne zdravotníctvo
Kým opoziční predstavitelia sa musia vyrovnať so zatýkaním a prenasledovaním, pre bežných ľudí vo Venezuele je najväčším problémom nefunkčné zdravotníctvo. Z krajiny emigrovalo množstvo lekárov, čo znamená, že okrem finančných problémov bojujú nemocnice aj s nedostatkom personálu.
Ministerstvo zdravotníctva nedávno zverejnilo štatistiku, podľa ktorej detská úmrtnosť za dva roky stúpla o 30 percent, úmrtnosť matiek dokonca o 65 percent a o 76 percent sa zvýšil počet prípadov malárie.
Vzrástol aj počet ľudí, ktorí sa nakazili vírusom zika a záškrtom. Venezuelský prezident Nicolás Maduro na to reagoval tak, že ministerku zdravotníctva odvolal a tvrdí, že za všetko môže opozícia, ktorá je riadená zo zahraničia.
Venezuelčania navyše trpia aj nedostatkom jedla. V nedávnom prieskume potvrdili, že mnohí jedia menej ako dve jedlá denne; až 75 percent Venezuelčanov schudlo v roku 2016 v priemere 9 kíl.
Maduro nedokázal nahradiť Cháveza
Zlá politická situácia, ktorá v krajine panuje prakticky od roku 2013, keď zomrel Hugo Chávez, sa zhoršila v októbri, keď Národná volebná komisia zastavila referendum o odvolaní Madura. Iniciovala ho opozícia, ktorá po jeho zastavení oznámila, že bude žiadať o pomoc Organizáciu amerických štátov (OAŠ), spustí protesty v uliciach a v parlamente začne konanie proti venezuelskému prezidentovi.
V marci najvyšší súd zbavil parlament jeho právomocí. V ňom má väčšinu opozícia, ktorá to označila za porušenie princípu deľby moci. Súd je podľa nej pod vplyvom prezidenta, ktorý sa takto pokúša o to, aby sa stal neobmedzeným vládcom Venezuely.
Rozhodnutie súdu bolo o pár dní zvrátené, no v krajine vypukli veľké protesty, ktoré trvajú dodnes.
Rozdelená spoločnosť
Spoločnosť je dlhodobo rozdelená medzi takzvaných chavistov, teda podporovateľov zosnulého prezidenta Huga Cháveza, a tých, ktorí chcú, aby Zjednotená socialistická strana Venezuely, ktorej lídrom je teraz Nicolás Maduro, ukončila svoju 18-ročnú vládu.
Venezuela na tom z hľadiska riadenia štátu nebola najlepšie ani za čias Huga Cháveza, tomu však pomáhala jeho charizma a obľúbenosť medzi bežnými ľuďmi.
Maduro sa svojím konaním snaží kompenzovať to, že takú charizmu nemá. Navyše vládne za omnoho nepriaznivejších okolností – krajina sa dlhodobo snaží vyrovnať s veľkými ekonomickými problémami a poklesom cien ropy. Venezuela je závislá od exportu tejto suroviny – až 95 percent jej vývozu tvorí práve ropa.
Venezuela má obrovské dlhy, trápi ju obrovská inflácia a jej finančné rezervy sú na najnižšej úrovni za posledných 20 rokov. V roku 2016 sa ekonomika Venezuely prepadla o 10 percent, čo je dokonca viac ako vo vojnou zmietanej Sýrii.
Obyvateľom chýbajú základné hygienické potreby aj strava. Od roku 2013, keď sa Maduro ujal moci, sa mu nedarí prakticky nič a v demokratických voľbách by dnes s veľkou pravdepodobnosťou prehral. Preto hľadá spôsob, ako sa voľbám vyhnúť.
Armáda zatiaľ stojí za ním
Maduro má šťastie, že sa zatiaľ môže spoľahnúť na podporu bezpečnostných zložiek. Vedenie armády a polície je režimu lojálne, keďže vláda ich dokáže patrične odmeniť. Vízia mocenského vákua alebo krutých reformných krokov, ktoré by nová vláda musela urobiť, ak by sa dostala k moci, nie sú lákavé ani pre nich.
Nie je však vylúčené, že armáda sa v istom bode rozhodne, že násilností už bolo dosť, a režimu už verná nebude. To by znamenalo definitívny Madurov koniec. Opozícia preto armádu aj vyzýva, aby na protesty reagovala a prestala vládu podporovať.
Okrem tradičných bezpečnostných zložiek má Maduro ešte k dispozícií aj takzvaných colectivos – ozbrojených civilistov, ktorí sú lojálni voči režimu a pomáhajú mu potláčať opozičné protesty.
Maduro stratil aj medzinárodnú podporu
Konanie Madurovej vlády odsúdila aj Organizácia amerických štátov, z ktorej Venezuela medzičasom vystúpila. „Venezuela sa topí v hospodárskej, finančnej, spoločenskej a humanitárnej kríze gigantických rozmerov,“ vyhlásil generálny tajomník organizácie Luis Almagro.
Jediným riešením sú podľa neho slobodné voľby. Na tie ešte pred odchodom z úradu vyzval aj bývalý ekvádorský prezident Rafael Correa, ktorý bol dlhoročným spojencom Huga Cháveza a jeho režimu.
Režim však namiesto volieb prenasleduje predstaviteľov opozície – naposledy zobral pas Henriquemu Caprilesovi, lídrovi opozície, ktorý v roku 2013 tesne prehral prezidentské voľby s Madurom.
Ďalší predstaviteľ opozície Leopoldo López je momentálne vo väzení za to, že podnecoval násilné protesty.
Jeho uväznenie však kritizujú mnohí politici a mimovládne organizácie z celého sveta aj venezuelská opozícia, ktorá žiada jeho prepustenie. Okrem toho chce, aby vláda prepustila aj ostatných politických väzňov, vypísala nové voľby a zbavila výkonu funkcie sudcov najvyššieho súdu, ktorí odobrali parlamentu právomoci.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
