Denník N

Lexa si roky užíval peniaze a slobodu, teraz môže skončiť pred súdom

Ivan Lexa v júli 1998 už po tom, ako Vladimír Mečiar vydal amnestiu. Foto – archív TASR
Ivan Lexa v júli 1998 už po tom, ako Vladimír Mečiar vydal amnestiu. Foto – archív TASR

Z arogantného riaditeľa tajnej služby je milionár, ktorému súdy nič nedokázali. Po zrušení amnestií by ho mohli potrestať za zavlečenie prezidentovho syna.

Je 31. augusta 1995 pol piatej popoludní a medzi dvoma prominentmi Mečiarovho režimu prebieha telefonát. Na jednej strane hovoru je privatizér Karol Martinka a na druhej vtedajší riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa. Ten podnikateľovi hovorí o konci akcie, ktorá znamenala jeden z najväčších škandálov v porevolučných dejinách krajiny. Zároveň ide o jeden z hlavných dôkazov proti Lexovi. Nahrávku telefonátu v roku 1999 zverejnilo Rádio Twist.

„Z pripojeného záznamu telefonického rozhovoru medzi obvineným Ing. Ivanom Lexom a Martinkom sú zrejmé také detaily, z ktorých je zrejmé, že obvinený Ing. Ivan Lexa vedel podrobnosti o zavlečení Michala Kováča do cudziny,“ píše sa o nahrávke vo vyšetrovacom spise, ktorý teraz leží v trezore na súde Bratislava III. Nahrávka, ktorej pravosť Lexa aj Martinka popreli, je iba jedným z desiatok dôkazov, ktoré ukazujú, že sa Slovenská informačná služba dopustila únosu prezidentovho syna.

Ivan Lexa, ktorý bol pre značnú časť Slovenska v deväťdesiatych rokoch stelesnením zla a hroziaceho nástupu diktatúry, je dnes na slobode. V minulých rokoch v súvislosti so svojím pôsobením v SIS vyhrával jeden súd za druhým. Podniká, patria mu firmy a nehnuteľnosti za milióny eur, radosť mu robí jeho jazdecký areál. Zrušenie Mečiarových amnestií teraz môže pohodu 55-ročného muža narušiť.

Od otca k „otcovi vlasti“

Životný príbeh Lexu ovplyvnil do značnej miery jeho prominentný otec, ktorý bol členom poslednej komunistickej aj prvej porevolučnej vlády po roku 1989. Vladimír Lexa bol neskôr poradcom ministra financií Michala Kováča, ktorý s Mečiarom založil HZDS. Zrejme cez otca sa k Mečiarovi dostal aj vtedajší vedúci podnikového dispečingu v Slovnafte Ivan Lexa, ktorý si rýchlo vybudoval cestu priamo na predsedov sekretariát.

Na archívnej snímke z 15. septembra 1993 je riaditeľka sekretariátu predsedu vlády Anna Nagyová a vedúci Úradu vlády Ivan Lexa (vpravo) počas recepcie.
foto – TASR

Moc Ivana Lexu stúpala od roku 1991 a už v roku 1993 sa z neho pokúsil Mečiar urobiť ministra privatizácie aj šéfa tajnej služby. Lexa bol vtedy na tieto funkcie veľmi mladý, mal len tesne po tridsiatke, je ročník 1961. Prezident Michal Kováč ho odmietol vymenovať – nie pre vek, ale pre jeho charakter. Tak vznikol konflikt prezidenta s Mečiarom, ktorý napokon vyústil do akcie, ktorá je opísaná na úvod tohto článku – k únosu Michala Kováča mladšieho.

Ale ešte sa vráťme pred únos. Mečiar najprv po parlamentných voľbách v roku 1994 a svojom víťazstve nechal zmeniť zákon tak, aby si premiér mohol riaditeľa SIS vybrať aj proti vôli prezidenta.

Lexa zasa ako šéf SIS nechal podľa slov jeho nástupcu Vladimíra Mitra vypracovať analýzu, ako dostať prezidenta z funkcie, alebo ho zdiskreditovať. Bývalý poslanec HZDS František Gaulieder minulý rok Denníku N opisoval, ako sa na Úrade vlády diskutovalo o možnosti zavlečenia prezidentovho syna, aby ho tak dostali pred súd v Nemecku.

Premiér zariadil beztrestnosť

Okamžite po únose Michala Kováča v lete 1995 sa aj vďaka výpovedi bývalého príslušníka služby Oskara Fegyveresa a odvahe policajných vyšetrovateľov dostali na verejnosť informácie o tom, že ho zorganizovala Lexova služba. Tá Kováča juniora dlhodobo sledovala a napokon ho aj mimoriadne surovo zavliekla do Rakúska – zbili ho, opili ho a vyložili tesne za hranicou v Hainburgu pred policajnou stanicou.

V Lexov neprospech neskôr vypovedal aj jeho vtedajší námestník Jaroslav Svěchota. Ešte pred tým, v marci 1998 však Mečiar, ktorý bol po uplynutí Kováčovho funkčného obdobia zastupujúcim prezidentom poskytol udelením amnestie páchateľom únosu beztrestnosť. To bola pre vtedy úradujúceho šéfa SIS veľmi dôležitá správa.

Éra Ivana Lexu v SIS nie je spojená len s únosom, ale aj s provokáciami a diskreditačnými kampaňami voči oponentnom Mečiara. Podľa prokuratúry sa SIS podieľala na diskreditácii biskupa Rudolfa Baláža cez nastrčený predaj obrazového triptychu Klaňanie sa troch kráľov do zahraničia. Svedkovia v rôznych prípadoch vypovedali aj o zvláštnej forme spolupráce medzi funkcionármi SIS a podsvetím.

Z väzenia do Južnej Afriky

Po porážke HZDS vo voľbách v roku 1998 prišli najhoršie roky Ivana Lexu. V apríli 1999 vtedajšieho poslanca HZDS parlament zbavil imunity a polícia ho vzala do vyšetrovacej väzby. Mimochodom, Lexa sa do Národnej rady dostal tak, že mu dovtedajší premiér Mečiar prepustil miesto poslanca.

Do väzby nastúpil pred kamerami televíznych štábov a vtipkoval so zubnou kefkou v ruke. Vo väzbe bol len do júla 1999 a potom zmizol zo Slovenska. Dôvod? Okrem zavlečenia, ktoré však Mečiar amnestoval, podozrievali Lexu aj z ďalších trestných činov vrátane tunelovania tajnej služby.

Pôjde Ivan Lexa opäť pred súd? foto – archív tasr

Najskôr žiadal o povolenie pobytu v ostrovnom štáte Grenada, neskôr sa presunul do Juhaofrickej republiky, kde až do júla 2002 žil pokojný život v penzióne v milionárskom letovisku pri meste Durban so svojou sekretárkou Ingrid Kučerovou – Gelmanovou.

Zatkla ho miestna polícia pri kontrole dokladov, ktoré sa ukázali falošné. Jeho návrat na Slovensko vysielali televízie v priamom prenose. Diváci mohli sledovať, ako z lietadla v Bratislave vystupuje úplne iný Lexa, akého poznali. Korpulentný chlapík sa zmenil na štíhleho, opáleného elegána.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Vo väzení bol mesiace

Bývalý riaditeľ SIS putoval rovno do slovenskej väzby, kde bol len do 16. augusta. Za mreže sa dostal ešte raz – keď ho v decembri 2002 obvinili z navádzania na vraždu Fegyveresovej spojky Roberta Remiáša. Z väzby ho prepustili v júli 2003 a neskôr prokuratúra stiahla jeho obvinenie.

Ivanovi Lexovi sa odvtedy už iba darilo. Postupne vyhral až 15 súdnych sporov a v roku 2008 vyhral aj súd pred Európskym súdom pre ľudské práva. Slovensko žaloval za to, že ho počas jeho stíhania štát držal vo väzbe. Na Slovensku ho súdili za neoprávnené nakladanie s financiami SIS, neoprávnenú likvidáciu zbraní, sabotáž proti prezidentovi, nález výbušniny na mítingu KDH, ale aj za vyplácanie fiktívnych zamestnancov služby.

Stihol vydať aj knihu o svojom pobyte v exile, nazval ju veľmi príznačne Únos. Vyšla vo vydavateľstve bývalého redaktora STV a súčasného asistenta poslanca SNS Pavla Kapustu.

Nehnuteľnosti za milióny

Celý čas podnikal, o verejný život už záujem neprejavuje, novinárom na otázky neodpovedá. V centre Bratislavy v súčasnosti vlastní rodinná firma Lexovcov Tatra United Corporation hotel Tatra, ktorý Lexovci pred niekoľkými rokmi výrazne rozšírili. Ďalším hotelom v majetku firmy je piešťanská Magnólia so 127 izbami a tretím hotel Rozálka v rovnomennom areáli v Pezinku, spojený s rozsiahlym jazdeckým areálom.

Firma, v ktorej má 51,4-percentný podiel, má navyše rozsiahly areál v centre mesta po bývalej fabrike Gumon v susedstve obchodného centra Eurovea. Dohromady ide o majetky v miliónoch eur.

Ivan Lexa momentálne žije na striedačku na svojom jazdeckom areáli v Pezinku a v Mexiku so svojou novou partnerkou, s ktorou má dieťa. S predchádzajúcou, s ktorou mal dve deti, sa rozišiel. Na Rozálke organizuje jazdecké preteky a jeden čas vydával časopis Životný štýl a kôň.

Slovensko

Teraz najčítanejšie