Denník N

Koniec Mečiarových amnestií a čo sa cestou pokazilo

Zdroj – Denník N/Shooty: Kováč vs Mečiar
Zdroj – Denník N/Shooty: Kováč vs Mečiar

Cestou k zrušeniu amnestií sme dostali päť veľkých lekcií o fungovaní tejto krajiny.

Je to veľká vec. Ústavný súd potvrdil zrušenie Mečiarových amnestií. Takmer 20 rokov trvalo, aby sa štát pokúsil uvoľniť cestu spravodlivosti a umožnil potrestať vinníkov najväčších zločinov moderného Slovenska. Jednoznačne nimi sú únos syna prvého prezidenta Michala Kováča a vražda Roberta Remiáša, ktorý bol spojkou s kľúčovým svedkom únosu.

Vladimírovi Mečiarovi sa vďaka amnestiám na 20 rokov podarilo zabetónovať svoju zodpovednosť za tieto zločiny. Ešte stále je však čas, aby ich štát jasne pomenoval a potrestal. Ivan Lexa nemôže byť celebritou zo Smotánky.

Príbeh rušenia amnestií však nie je len o snívaní o spravodlivosti. Cestou k dnešnému rozhodnutiu sme dostali aj päť veľkých lekcií o fungovaní tejto krajiny.

Zaberá iba tlak verejnosti. Je to jediná sila, ktorá rozhýbe aj premiéra. Dnes sa zdá, že amnestie mohli byť zrušené oveľa skôr. Stačilo, aby sa verejná mienka jasne postavila za ich zrušenie. Áno, pridali sa aj nepredvídateľné udalosti, ako smrť prezidenta Michala Kováča, ale nakoniec rozhodlo, že väčšina ľudí to už aj vďaka filmu nepovažovala za prijateľné. Presne tak to v demokracii má fungovať. Pre budúcnosť by bolo výborné, ak by si to ľudia uvedomovali a podobne tlačili na zmeny napríklad aj v otázkach politickej korupcie.

Politici sa chránia aj za cenu hanby. Amnestie mohla zrušiť každá vláda a polovicu času z toho vládol Robert Fico. Jeho príbeh však ukazuje, že viac ako na spravodlivosti a zlepšovaní krajiny mu záleží na vládnutí. Iba preto amnestie nerušil a naopak, politicky amnestoval Vladimíra Mečiara, keď ho zobral do koalície. Urobil si vtedy hanbu doma aj v Bruseli, jemu to bolo jedno. Hlavne, že vládol a ako dnes opakuje, vládol relatívne v pokoji, lebo Mečiar bol vďačný a spoľahlivý partner.

Dá sa veriť polícii, prokuratúre a súdom? Najtrpkejšia lekcia z prípadu amnestie je tá o schopnosti štátu vyšetriť a potrestať zločincov. Verí niekto, že aj keby Mečiar nebol udelil amnestie, Ivan Lexa a jeho ľudia by sedeli vo väzení? Verí niekto, že budú naozaj potrestaní dnes, keď sa amnestie zrušili? Únos Michala Kováča mladšieho aj vražda Róberta Remiáša sú celkom dobre zdokumentované. Je to zásluha vyšetrovateľov, ktorí to robili napriek vládnym predstavám, ale aj vďaka tomu, že únos vyšetrovali aj v Rakúsku. Roky s prokuratúrou a súdmi nás naučili, že zločiny, ktoré sa dotýkajú najvyšších predstaviteľov štátu, zostávajú nepotrestané. Nič sa na tom nezmenilo ani dnes.

Ústavný súd nie je autoritou. Posledným hrdinom príbehu by mal byť Ústavný súd. Dnes rozhodol, že amnestie môžu byť zrušené. Napriek tomu je to skôr lekcia o zlyhávaní Ústavného súdu. Celé roky to bol jeden z dôvodov, prečo sa politici tvárili, že sa amnestie nedajú zrušiť. Mečiar a Fico tam navolili takých sudcov, ktorí sa nedajú vnímať ako autority a ochrancovia spravodlivosti. A dôkazom je v skutočnosti aj dnešné finále. Nevzbudzuje rešpekt a úctu. Skôr naopak. Zostáva blbý pocit, že ústavní sudcovia dokázali potvrdiť zrušenie amnestií iba preto, že si to od nich vypýtal premiér Fico.

Všetko sa dá zmeniť. Štyri predošlé lekcie boli depresívne. Tá posledná však dáva nádej. Rušenie amnestií je dôkazom, že sa nemožno vzdávať. Tu je miesto pre Annu Remiášovú, KDH a neskôr Jána Budaja, ktorí neprestali parlamentu tému amnestií vracať. Patrí sem však aj Robert Fico. Bez neho by dnes neskončili. Roky Mečiara kryl, teraz sa otočil. On mal mandát od voličov urobiť takýto zásadný zásah do právneho systému a nakoniec ho využil. Teraz by mal začať naprávať všetky tie ostatné veci, ktoré sa za posledných 20 rokov aj jeho vinou pokazili.

Mečiarove amnestie

Teraz najčítanejšie