Denník N

V Afganistane vláda drží v rukách len 60 percent územia, USA zvažuje vyslanie ďalších vojakov

Útok v Kábule. Foto – TASR/AP
Útok v Kábule. Foto – TASR/AP

Počet civilných obetí teroristov vlani klesol, no krajina je stále ďaleko od stability.

Explózia mala takú silu, že vytvorila štyri metre hlboký kráter a zničila 30 áut. Počas rannej dopravnej špičky zabil výbuch najmenej 90 ľudí.

Odohral sa pri diplomatickej štvrti v Kábule, blízko nemeckého či francúzskeho veľvyslanectva. K útoku sa zatiaľ nikto neprihlásil, účasť odmietol aj Taliban.

Stredajší teroristický útok svetu pripomenul, že okrem Sýrie, Líbye či Iraku je napriek malému záujmu médií stále situácia nestabilná aj v Afganistane. Dva a pol roka po odchode väčšiny zahraničných vojsk došlo k najväčšiemu útoku za posledný rok (väčší bol v júli 2016).

Na mŕtvom bode

Keď sa vo februári pýtali hlavného amerického veliteľa pre Afganistan Johna Nicholsona, či Amerika vyhráva alebo prehráva vojnu v Afganistane, generál odpovedal takto: „Myslím si, že sme na mŕtvom bode.“

Podľa iných sa situácia dokonca zhoršuje. Štatistiky o počte mŕtvych a zranených civilistov vydáva každý rok misia OSN v Afganistane. Robí tak od roku 2009 a krivka ide stále nahor – počet obetí každoročne stúpa. Vlani zahynulo v krajine na následky útokov Talibanu, Dáišu a pri bojoch, na ktorých sa zúčastňuje afganská armáda či iné sily, takmer 3500 ľudí.

Počet mŕtvych a zranených civilistov v Afganistane od roku 2009. Zdroj – UNAMA

Keď si však pozrieme štatistiku obetí útokov protivládnych zložiek (Talibanu, Dáišu či iných), je to napriek stredajšiemu útoku trochu optimistickejšie. Počet obetí teroristov bol vlani najmenší od roku 2010. Počet obetí nástražných výbušnín (IED) klesol, hoci zároveň bol rekordný počet obetí samovražedných atentátnikov.

Za minuloročný nárast obetí môžu vo veľkom provládne sily – najmä afganská armáda, ktorá zrejme predovšetkým počas bojov s Talibanom usmrtila o 40 percent civilistov viac ako rok predtým. Medzinárodné jednotky môžu za dve percentá obetí.

Počet mŕtvych civilistov podľa páchateľa. Počet obetí protivládnych síl klesol. Zdroj – UNAMA

Vojna v Afganistane je pritom najdlhšia v amerických dejinách, trvá už 16. rok. Bývalý prezident Barack Obama zvýšil počet amerických jednotiek v krajine na 100-tisíc, ale väčšinu z nich v roku 2014 stiahol. Situácia sa však začala zhoršovať, a tak v krajine ponechal asi 8500 vojakov; ďalších 6500 pochádza z iných krajín NATO (Slovákov je v Afganistane zhruba 50).

Hlavnou úlohou medzinárodných jednotiek je okrem boja proti povstalcom výcvik afganských bezpečnostných síl. Armáda má 300-tisíc príslušníkov, no ich schopnosti úspešne sa postaviť voči protivníkovi sa stále spochybňujú. Vlani podľa BBC zahynulo 6500 vojakov.

Do afganskej armády pritom išlo až 61 percent zo 71 miliárd amerických dolárov, ktoré Amerika dala na obnovu krajiny. V bezpečnostnej oblasti sú výsledky minimálne otázne.

60 percent

Podľa správy amerických úradov kontroluje afganská vláda 60 percent územia krajiny. Taliban má v moci 11 percent a 29 percent je sporných.

Aj preto Spojené štáty s novou Trumpovou vládou znova zvažujú zvýšenie počtu vojakov v krajine. Podľa zdrojov denníka Washington Post odporučil poradca pre národnú bezpečnosť H. R. McMaster prezidentovi, aby poslal do krajiny ďalších 3- až 5-tisíc amerických vojakov.

Američania v apríli práve v Afganistane použili tzv. matku všetkých bômb – doteraz najväčšiu konvenčnú bombu, akú kto použil v akcii. Zhodili ju na pozície Islamského štátu, ktorý má hlavne na východe Afganistanu stovky stúpencov a za minulý rok zabil vyše 200 ľudí v krajine.

Američania priznávajú, že z 98 nimi uznaných teroristických skupín z celého sveta práve 20 pôsobí na afgansko-pakistanskom pohraničí. Práve Pakistan vinia mnohí z toho, že podporuje Taliban v Afganistane; predpokladá sa, že jeho lídri sa v susednej krajine ukrývajú.

„Komunita spravodajských služieb zastáva názor, že politická a bezpečnostná situácia v krajine sa do roku 2018 celkom určite zhorší, dokonca aj napriek miernemu nárastu vojenskej pomoci zo strany USA,“ povedal podľa Vox Dan Coats, riaditeľ národných spravodajských služieb.

Práve z Afganistanu uteká množstvo ľudí do Európy. V roku 2015 a 2016 tvorili po Sýrčanoch druhú najväčšiu skupinu žiadateľov o azyl.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie