Miroslav Lajčák sa stal predsedom Valného zhromaždenia OSN

Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa stal predsedom 72. Valného zhromaždenia OSN. Priamo z New Yorku o tom informovala reportérka RTVS Alena Taranová.

Lajčákovo zvolenie do tejto funkcie nie je prekvapivé, bol totiž jediným kandidátom. O tom, že túto funkciu získa, sa písalo už vlani na jeseň.

Lajčák už skôr povedal, že ju bude vykonávať súčasne s postom slovenského ministra zahraničných vecí. Slovensko predložilo kandidatúru ešte v roku 2003.

„Je to ďalší obrovský diplomatický úspech Slovenska,“ reagoval premiér Robert Fico. „Zvolením za predsedu Valného zhromaždenia OSN Miroslav Lajčák potvrdil diplomatickú extratriedu. Je to vynikajúce vyznamenanie a česť pre Slovensko, z celého srdca mu blahoželám.“

Gratuloval aj prezident

Lajčák bol jediným kandidátom v rámci Východoeurópskej regionálnej skupiny (VERS) v OSN, ktorej podľa princípu regionálnej rotácie pripadá tento post.

Ministrovi gratuloval aj prezident Andrej Kiska. „Toto rozhodnutie vnímam ako ocenenie aktívneho angažovania sa Slovenska na pôde Organizácie Spojených národov od roku 1993,“ povedal prezident.

„Som presvedčený, že je to aj prejavom uznania profesionálnych kvalít ministra Lajčáka. Verím, že pán minister využije svoje doterajšie diplomatické skúsenosti a prispeje k riešeniu problémov a výziev, pred ktorými stojí celé medzinárodné spoločenstvo.“

Richard Gowan, expert na OSN z Európskej rady pre zahraničné vzťahy pre RTVS povedal, že diplomati v New Yorku oceňujú Lajčákove kvality.

„Momentálne najhorší problém v OSN je veľmi mizerný vzťah medzi Západom a Ruskom. Lajčákovou silou je, že s Moskvou má celkom slušný vzťah. Mnohí diplomati dúfajú, že sa mu podarí uvoľniť napätie s Ruskom,“ povedal Gowan pre RTVS.

Generálnym tajomníkom sa nestal

Slovenský minister zahraničných vecí sa vlani uchádzal aj o najvyšší post v Organizácii Spojených národov. Generálnym tajomníkom sa však nestal – porazil ho António Guterres z Portugalska.

V tom čase sa písalo, že Lajčákovi mohli ublížiť aj niektoré z výrokov slovenského premiéra Fica, najmä výpady proti Britom či proruské vyhlásenia. Fico bol pritom za Lajčáka osobne lobovať v Kremli. Pred cestou do Moskvy znovu zopakoval, ako treba zrušiť sankcie proti Rusku.

Ďalším faktorom, ktorý mohol uškodiť Lajčákovi, je, že nedokázal sformovať koalíciu krajín z regiónu, ktorá by ho podporila. Dokonca ho nepodporili ani všetky krajiny V4.

Funkcia na jeden rok

Predseda Valného zhromaždenia OSN sa volí na jeden rok. Lajčák nahradí na tomto poste diplomata z Fidži Petra Thomsona.

V minulosti tento post zastával český diplomat Jan Kavan (2002) či bývalý srbský minister zahraničia Vuk Jeremić (2012).

Úlohou predsedu je viesť zasadnutie Valného zhromaždenia, ktoré sa uskutočňuje pravidelne na jeseň, keď do New Yorku prídu predstavitelia všetkých členov OSN. Okrem toho môže viesť aj mimoriadne zasadnutia.

Predsedovia Valného zhromaždenia pochádzajú väčšinou z menej ľudnatých krajín OSN.