Denník N

Jaštera starého 47 miliónov rokov pomenovali po Štefánikovi, nález pochádza z „pravekých Pompejí“

Jašter Stefanikia siderea. Foto – archív A. Č.
Jašter Stefanikia siderea. Foto – archív A. Č.

Praveký jašter sa volá Stefanikia siderea na počesť M. R. Štefánika. „Prečo by sme živočícha pomenovali po niekom v zahraničí, ak máme doma takúto významnú osobnosť?“ vraví paleontológ Andrej Čerňanský.

Pred 47 miliónmi rokov tvorila Európu sústava ostrovov s bujnou vegetáciou a veľkými oblasťami bažinatých lesov. Vládla paratropická klíma.

Dinosaury vymreli pred 18 miliónmi rokov a mnohé skupiny cicavcov zažívali svoj prvý veľký rozmach.

V okolí dnešného Frankfurtu v Nemecku prebiehala rozsiahla sopečná činnosť, ktorá po sebe zanechala kráter s hĺbkou 500 metrov.

„Na spodku jazera nebolo kyslíkaté prostredie a zvieratá, ktoré tam zahynuli, sa dobre zachovali, niekedy tak, že sú vidieť aj mäkké časti tiel,“ vraví pre Denník N paleontológ Andrej Čerňanský z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.

Praveké Pompeje

Dnes je lokalita zvaná Messel chránená a od roku 1995 je zaradená do svetového prírodného dedičstva UNESCO. Pretože sa v nej dokonale zachovalo množstvo živočíchov, často sa jej hovorí praveké Pompeje.

Z oblasti pochádza aj nález jaštera – zachovala sa celá kostra –, ktorého Čerňanský s americkým kolegom nazval Stefanikia siderea po M. R. Štefánikovi.

Článok vyšiel online koncom mája v časopise Historical Biology.

Paleontológ z UK Andrej Čerňanský. Foto – archív A. Č.

Nová čeľaď

Paleontológ nám vysvetlil, že praveký jašter pomenovaný po Štefánikovi tvorí nový rod a spolu s iným jašterom z danej doby, zvaným Eolacerta robusta, aj samostatnú čeľaď, ktorú súhrnne nazvali Eolacertidae.

„Ide o primitívne plazy. Dôležité je, že tvorili líniu, z ktorej sa mohli vyvinúť dnešné Lacertidy, kam spadá napríklad jašterica zelená, múrová a iné.“

Nález potvrdzuje, že raná evolúcia živočíchov, z ktorých pochádzajú dnešné jašterice, sa udiala v Európe a že do Ázie sa dostali neskôr, asi pred 30 miliónmi rokov, a do Afriky pred 20 miliónmi rokov.

Na počesť Štefánika

O jašterovi Stefanikia siderea nám vedec z UK povedal, že asi išlo o hmyzožravca. „Pri svojej veľkosti mohol možno uloviť aj žaby či iné drobné živočíchy. Mal dlhšie zadné končatiny ako predné, takže sa predpokladá, že bol dobrý bežec.“

Bez chvosta meral 15 centimetrov. „Zachovali sa aj mäkké tkanivá, napríklad chvost. Vidíme obrysy mäkkých častí a dokonca aj kožu. Vieme, že mal šupiny, a poznáme, aký mali tvar,“ hovorí Čerňanský.

Živočícha pomenoval na počesť Štefánika, ktorého vedec obdivuje. „Keď som študoval vo Frankfurte, veľa som o ňom čítal. To, čo dokázal, je na niekoľko životov. Bol astronóm, politik a vojak. Vyliezol na Mont Blanc. Zomrel, keď mal iba 38 rokov, no za taký krátky život toho dosiahol naozaj veľa. Prečo by sme živočícha pomenovali po niekom v zahraničí, ak máme doma takúto významnú osobnosť?“

Výhodnejšie bez nôh

Čerňanský vraví, že dnešné jašterice sú veľmi úspešná skupina, lebo v Európe dominujú a podarilo sa im rozšíriť aj na iné kontinenty. „Počtom a variabilitou druhov sa tomu blížia iba užovky, ale ich pôvod nie je európsky, sú z Ázie.“

Odborníka sa pýtame, prečo to pri niektorých živočíchoch, napríklad hadoch, evolúcia zariadila tak, že nemajú nohy. „Sú dve hypotézy: jedna hovorí, že zvieratá boli pôvodne vodné a pri plávaní končatiny stratili, lebo bolo výhodnejšie mať hadovité telo bez končatín. Druhá hypotéza je, že zo začiatku žili pod zemou.“

„Nedávno vyšla dôležitá práca, že majú morský pôvod, už to vyzeralo jasné. Ale potom iní vedci skúmali vnútorné ucho hada z obdobia kriedy a zistili, že má takú morfológiu, akú majú tie zvieratá, ktoré žijú pod zemou. Čiže stále je to otvorené.“

Čerňanský vysvetľuje, že plazy, ktoré žijú pod zemou alebo v zemi a nemajú nohy, využívajú hlavu ako rýpadlo. „Je pre ne výhodnejšie, ak nemajú nohy, lebo im nezavadzajú,“ vraví paleontológ.

Studenokrvnosť

Odborník hovorí, že vôbec prvé plazy sa objavili pred 330 miliónmi rokov. Vysvetľuje, že krokodíly a jašterice majú k sebe na evolučnom strome pomerne ďaleko, „no také krokodíly a korytnačky majú k sebe oveľa bližšie.“ Prvé krokodíly sa objavili asi pred 230 miliónmi rokov.

Paleontológa sa pýtame, čo robí plaza plazom. Hovorí, že ich charakterizuje to, že sú studenokrvné, to znamená, že teplota ich tela je ovplyvnená teplotou prostredia. „Je to evolučne primitívnejšie, teplokrvnosť sa vyvinula neskôr,“ hovorí Čerňanský.

„Plaz sa musí ráno vyhrievať, takže je vystavený predátorom,“ dodáva. Najväčšia rôznorodosť plazov je v teplých tropických oblastiach. „Napríklad vretenica má najsevernejší výskyt u nás,“ hovorí vedec z UK.

Studenokrvné sú však aj obojživelníky. Ako sa líšia plazy od nich? „Plazy kladú vajíčka a majú amnión, akýsi ochranný obal vo vajíčku. Keď sa narodí plaz, morfologicky sa podobá na dospelého jedinca. Taká žaba je najprv žubrienkou a prechádza postupnou premenou na dospelého jedinca.“

Sfarbenie

Jašterice nedokážu meniť farbu ako chameleóny, takisto plazy. Samce jašteríc sú pestrejšie sfarbené ako samice. „Len samce jašterice zelenej menia farbu, ale je to vplyvom hormónov. V čase párenia na jar im zmodrie celá spodná časť hlavy a krk. Tým dávajú najavo, že sú pripravení sa páriť. Ide o naše najväčšie jašterice. Bez chvosta majú asi 15 centimetrov,“ povedal Čerňanský.

Na našom území žije ešte jašterica múrová, krátkohlavá a živorodá. „Jašterica živorodá žije vo vyšších polohách, kde je chladno. Preto rodí živé mláďatá. Vajíčko dozrieva v jej tele a z vajíčka v jej tele sa narodí živé mláďa.“

Jašterica múrová je typická tým, že má sploštenú hlavu, aby sa dostala do škár medzi skalami, kde žije. Ide o evolučnú adaptáciu na prostredie.

Vedca sme sa opýtali, či sa dnes dá o evolúcii rozumne pochybovať. „Evolúcia je fakt. Vravieť, že evolúcia neexistuje, je popieraním fosílií, ktoré sú vo svete uložené v iks múzeách,“ odpovedal.

Dostupné z: http://dx.doi.org/10.1080/08912963.2017.1327530

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Príroda

Veda

Teraz najčítanejšie