Oskar Fegyveres: Pôjdem svedčiť a myslím, že nebudem sám
Korunného svedka únosu Michala Kováča mladšieho Oskara Fegyveresa doteraz trápilo, že smrť Róberta Remiáša bola zbytočná. Dúfa, že po zrušení Mečiarových amnestií súdy pomenujú vinníkov.
Čo pre vás znamená deň, keď boli zrušené Mečiarove amnestie?
Je to pre mňa zadosťučinenie za tých viac ako dvadsať rokov, počas ktorých som o tom rozprával. Konečne Ústavný súd otvoril možnosť doriešiť túto kauzu. Amnestie sú zrušené a mám dnes zadosťučinenie, že to stálo za to.
Ako ste čakali na verdikt?
Od rána som mal pustené všetky médiá, ktoré sa tu dajú počúvať. Čakal som, čakal som, až som sa konečne dočkal tej radostnej správy.
Odhadovali ste, že to takto dopadne?
Vôbec som s tým nerátal, bol som skeptický, dosť ma tá správa šokovala a milo prekvapila.
Prečo ste boli skeptický?
Lebo v parlamente sedia poslanci, ktorí za to doteraz nezahlasovali, ktorí boli proti zrušeniu Mečiarových amnestií a ktorí vládli spolu s Mečiarom aj Slotom.
Video: Oskar Fegyveres: Ja nie som hrdina
autorky: Martina Koník, Monika Tódová
Čo sa podľa vás stalo, že strany, ktoré boli doteraz proti, zrazu vymysleli spôsob, ako amnestie zrušiť?
Myslím, že je to tlakom verejnosti. Určite to bolo aj Kiskovým prejavom na pohrebe prezidenta Kováča, film o únose zohral nejakú rolu, tvrdý boj Róbertovej matky, ktorá verejne vystupovala, takisto akcia na internete Som za zrušenie amnestií. Myslím si, že tento tlak donútil aj tých, čo nechceli hlasovať, aby zahlasovali za.
Prečo prišiel tlak verejnosti tak neskoro?
Neviem zodpovedať túto otázku, či dnešná mládež dozrela do stavu, keď jej prekážajú tieto škvrny, ktoré má na sebe Slovensko.
Boli ste tých 22 rokov sklamaný, keď to opakovane v parlamente neprechádzalo?
Už som to bral tak, že ide o naháňanie politických bodov, že zase sa niekto snaží o bodíky. Dnes to už má reálnu podobu, je to zrušené a súdy môžu konať.
Teraz vás zrejme znovu zavolajú na súd, aby ste o únose svedčili. Pôjdete?
Určite. Stojím si za tým, čo som aj predtým vypovedal pred vyšetrovateľom. Pôjdem na súd vypovedať. Myslím si, že nás bude viac, ktorí pôjdu. Viem, že niektorí z mojich kolegov v spisoch vypovedali.
Keď ste o tom vypovedali prvýkrát, išlo vám o život. Dnes sa toho nebojíte?
Myslím, že dnes je iná doba. Určité pochybnosti má človek vždy, ale strach pominul.
Reálne sa môže stať, že niekto pôjde do väzenia.
Reálne som to očakával pred 22 rokmi, nie teraz. Neviem, ako to dopadne, či pôjdu do väzenia, alebo nie.
Na koho ste v deň zrušenia amnestií mysleli?
Na všetkých, ktorí si priali zrušenie amnestií a ktorým to vyšlo. A, samozrejme, na Roba. Dnes by sme určite tento deň oslávili s pohárikom.
Čo sa pred 22 rokmi presne stalo? Veľa mladých ľudí to už zrejme ani presne nevie.
Pracoval som v Slovenskej informačnej službe na oddelení sledovania. Mali sme rozohraté rôzne akcie. Sledovali sme prezidentovho syna, sledovali sme Chyla-Ptáka. Stále sme nevedeli, k čomu sa to blíži, až 31. augusta 1995. Dostali sme pokyn uzatvoriť cestu medzi Bratislavou a Svätým Jurom a sledovali sme Kováča mladšieho, ako opúšťa dom. Uzatvorili sme cestu, aby bola neprejazdná a neprehľadná. Ľudia z dvoch vozidiel SIS vytiahli Kováča mladšieho z auta a previezli ho na neznáme miesto. My sme ešte chvíľu blokovali cestu. Auto, do ktorého ho naložili, zmizlo, aj jeho auto. Až na druhý deň som sa dozvedel, že bol Kováč mladší unesený a nájdený na policajnej stanici v Hainburgu.
Keď ste blokovali cestu, bola to bežná akcia?
Bola to akcia, ktorá mi ničím nepripomínala trestný čin. Z auta vyskákali ľudia v čiernom, mali na sebe pásku polícia, kričali polícia, vystúpte, otvorte a tak ďalej. Bral som to ako policajnú akciu a až na druhý deň som sa dozvedel, čo sa vlastne stalo.
Brali ste to ako policajnú akciu?
Áno, myslel som si, že prezidentov syn sa dopustil niečoho trestného. Našou úlohou bolo sledovať ho a zatarasiť v ten deň cestu, aby nikto neprešiel. V tom čase nebolo toľko áut, dnes by to už asi nešlo.
Kedy ste si začali uvedomovať, že sa stalo niečo strašné?
Mal som vtedy 25 rokov a nevnímal som to ako niečo strašné alebo ako nejakú veľkú tragédiu. Vŕtalo mi v hlave, čoho sme sa zúčastnili, a naobed som išiel za svojím otcom sa porozprávať.
Čo povedal otec?
Bol z toho zhrozený, čo sa stalo a čo sme spravili ako štátny orgán.
Kedy ste sa rozhodli, že budete vypovedať?
Hneď po tom skutku som mal v sebe pocit, že nie je dôvod niečo zatajovať. Bolo to plnenie rozkazu.
Niektorí sa dodnes pozerajú na príslušníkov SIS, napríklad aj na pána Holúbeka (autora spisu Gorila), ktorí hovoria verejne, ako na niekoho, kto zradil služobnú prísahu. Čo si o tom myslíte?
Boli sme nová demokracia a len pár rokov predtým boli zneužívané štátne orgány, bola tu ŠtB so svojimi praktikami. Nechcel som žiť v krajine, kde to tak funguje.
Boli ste jediný, kto prehovoril.
Možno jediný, kto niečo hovoril, ale nahnevaných ľudí bolo určite viac. Svedkovia vypovedali, napríklad o výmene skiel na mercedese (ktorým sledovali Kováča mladšieho, pozn. red.). Ľuďom, ktorí rozprávali, vybuchovali granáty. Možno som bol prvý, ale určite nie jediný.
Stretli ste sa niekedy s Ivanom Lexom?
Raz som ho videl možno zo vzdialenosti 50 metrov, v živote som sa s ním osobne nestretol.
A s Vladimírom Mečiarom?
Iba cez televízne obrazovky.
Ako sa pozeráte na to, ako dnes Mečiar žije luxusný život dôchodcu v Trenčianskych Tepliciach bez akejkoľvek trestnoprávnej zodpovednosti?
Myslím, že svedomie dobehne každého. Musí sa zožierať vecami, ktoré doteraz napáchal.
Myslíte, že títo ľudia majú svedomie?
Áno, myslím si to, a že to na nich časom doľahne.
Videli ste na TA3 debatu Mečiara s Bélom Bugárom? Ako ste vnímali to, že Mečiar si stále ide svoje?
Podľa mňa on už tomu verí. Stokrát opakovaná lož sa možno stala pravdou.
Ľudia vám dnes ďakujú, držia vám palce, „Oskar, teraz im to ukáž“, píšu na Facebooku.
Už nie je čo ukázať, už iba dotiahnuť veci do konca. Teraz musia pracovať najmä súdy. Aj keď verím tomu, že obvinení ľudia sa budú tvrdo brániť, pôjde to cez súdy. Bol by som nerád, keby teraz všetko politické strany zase zneužili na svoj súboj.
Záleží vám na tom, aby skončil niekto vo väzení?
Neviem, malé dieťa keď niečo spraví, je potrestané. Keď je potrestané hneď, tak si to zapamätá. Po 22 rokoch neviem, či to má nejaký zmysel. Má zmysel pomenovať chyby, pomenovať vinníkov, ale či trest k niečomu dopomôže, to neviem.
Boli ste vyhnancom vo vlastnej krajine, lebo vám išlo o život. Je dnes Slovensko pre vás lepšou krajinou?
Má o jednu škvrnu, ktorá nepatrí do Európy, menej.
Stále žijete v zahraničí, v Českej republike. Prečo?
Dcéra tu chodí do školy, ťahať ju každý rok niekam inam nemá zmysel. Niekde by mala doštudovať. Niekde by sme mohli ukotviť, čo je pre nás dosť ťažké. Naučil som sa každého pol roka niekam pendlovať. Keby sme sa nesťahovali, tak mi to chýba, ale neviem, či by to bolo práve Slovensko. Nič proti Slovensku nemám.
Chodíte na Slovensko?
Samozrejme, aj chodiť budem.
Čo dnes robíte?
Pracujem v jednej pizzerii ako rozvoz a robím v zmrzlinárni.
Aké ďalšie škvrny ešte Slovensko má?
Je tam aj Gorila. Keď sa vyriešilo toto, tak možno sa vyšetrí aj Gorila.
Sledovali ste v stredu vyhlásenia politikov? Robert Fico poslal stanovisko, že všetci, ktorí za jeho snahou videli zlý úmysel, sa mýlili, Andrej Danko mal tlačovku.
Videl som aj Dankovu tlačovku. To bolo pre mňa zase nemilé prekvapenie. Hovoriť, že Budaj plače, tak to je pre mňa niečo nepochopiteľné. Čo sa týka Roberta Fica, som rád, že to dotiahli, na druhej strane ma mrzí, že to dotiahli preto, že bol tlak verejnosti. Ak si dobre pamätám, ešte nedávno vyhlasoval, že amnestie sa zrušiť nedajú. Na druhej strane, pán Kaliňák mi povedal, že pre to spraví všetko.
Pán Kaliňák vám v minulosti aj pomohol – je to tak?
Áno, pomohol mi. Keď bol na ministerstve vnútra, povedal, že dá veci na pravú mieru. Beriem od neho, že to splnil.
Chvíľu ste pracovali v polícii – prečo ste tam nevydržali?
Stačilo mi. Zvyknem sa každého pol roka sťahovať, často mením zamestnanie, neviem sa udomácniť. Či to vzniklo mojím útekom, neviem, niekde vo mne je asi chyba.
Na začiatku ste však spravili správne rozhodnutie.
Dnes to vnímam ako správne rozhodnutie, po vynesení rozsudku Ústavného súdu. Doteraz mi prekážalo, že Robova smrť bola zbytočná.
Video: Prezident Kiska prijal Oskara Fegyveresa
autorka: Martina Koník
Nedávno vás prijal prezident Andrej Kiska – čo to pre vás znamenalo?
Mal som možnosť porovnať dvoch prezidentov, pretože som sa stretol aj s prezidentom Kováčom. V tom čase prezident Kováč bol ešte taký ten stranícky prezident a prezident Kiska bol taký ľudský prezident. Veľa to pre mňa znamenalo, že vôbec prezident mal chuť sa rozprávať s niekým, kto bol doteraz odsudzovaný, bol mimo, musel sa schovávať. Bolo to veľmi milé.
O čom ste sa rozprávali?
O únose, o tom, ako sa mi žilo, ako sa mi žije teraz, prezident hovoril, ako vníma zrušenie amnestií. Páčilo sa mi už to, čo povedal na Kováčovom pohrebe. Možno to rozpútalo toto celé.
Kto je podľa vás na Slovensku za posledných 25 rokov hrdinom?
Podľa mňa lekári, ktorí zachraňujú ľudské životy.
A vy?
Ja sa nepovažujem za hrdinu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
