A tvoje telo pohodíme ďaleko odtiaľto. Na fronte s Pravým sektorom a ukrajinskými radikálmi

Pol roka po návšteve slovenských žoldnierov na ruskej strane ukrajinského konfliktu sa reportér Tomáš Forró vybral na druhú stranu, medzi Pravý sektor a ukrajinských radikálov.

V centre Maryinky. Foto – Tomáš Forró

Najprv bojovali na barikádach kyjevského Majdanu, teraz umierajú v zákopoch Donbasu. Domáce médiá ich označujú za radikálov, ruská propaganda za neonacistov. Proukrajinskí dobrovoľní bojovníci si však hovoria jednoducho: partizáni.

Vojenský džíp je pokrytý kamuflážou, jeho šofér má na zadnom sedadle položený samopal, muníciu a granáty. Cestu stráži mladučký vojak s nápisom na tričku „No Knife – No Life“ (Bez noža sa žiť nedá) a s kalašnikovom na pleci. Zdvihne závoru, bojovník za volantom mlčky zaradí rýchlosť a vyrážame z ponurej základne Pravého sektora smerom na front.

Prifrontové zátišie

Šofér sa volá Gera a má 43 rokov. Bývalý profesionálny vojak vo výslužbe sa po vypuknutí ukrajinskej vojny prihlásil späť do armády, tá ho však odmietla. A tak skončil v Pravom sektore. Gera sa nesťažuje: ako dobrovoľný bojovník síce nedostáva žiadny žold, ale jedlo, zbrane a všetko potrebné zabezpečujú darcovia alebo samotná organizácia. Spolu s ním tu slúžia ďalší kolegovia z jeho bývalej jednotky. 

Bojový sektor Marinka, územie nikoho
Zhruba hodinu prechádzame cez tiché prifrontové dediny, ktoré sú s každým kilometrom opustenejšie a zničenejšie. Potom nás v malej osade víta Italián (27), prezývka mu vraj prischla preto, lebo vyrastal v Neapole. V záhrade sa váľajú odpadky, v dome sú všade zbrane: ručné granáty, protitanková strela, samopaly aj nepriestrelné vesty. Surrealistickú atmosféru umocňujú výkriky žien, ktoré zo zapnutej televízie brutálne zápasia v bojovej klietke. Chlapi vyjdú von a otvoria garáž. Je zavalená muníciou a môj šofér si ňou naplní zásobníky z kalašnikova. Môžeme pokračovať v ceste na front.

Nikdy sa nedozviem, odkiaľ vzal Italián stovky kilogramov munície do ručných zbraní a guľometu, ani ako sa ocitli v jeho garáži. Možno pochádzajú z čierneho trhu a armádnych skladov, z krádeží alebo sú vojnovou korisťou.

Kde končí cesta a začína sa vojna

Mestečko Marinka je jednou z najnepokojnejších frontových zón. Leží na strategickej ceste do Donecka, takže je neustále vystavené bojom a bombardovaniu. Bráni ho tritisíc vojakov ukrajinskej armády a hŕstka bojovníkov Pravého sektora, ktorí si velia sami. Je to vlastne súkromná armáda, ktorá chce oslobodiť Ukrajinu od ruskej agresie na vlastnú päsť a za každú cenu.

Prichádzame sem pred zotmením, keď delostrelectvo oboch strán začína páliť čoraz častejšie. Marinka pripomína hororové mesto duchov, je tu ľudoprázdno a chladné, sychravé šero na uliciach s radmi zničených domov umocňuje sivá a depresívna hmla. Asfaltka rozbitá od pásov ťažkej techniky nás vedie priamo na front, k ozvenám dávok zo samopalov a guľometov. Po niekoľkých minútach sa skončia paneláky a míňame predmestie s rodinnými domami a záhradami. Všetky sú poškodené od mínometnej paľby a rakiet typu Grad.

Zastavujeme, lebo ďalej by pokračoval len blázon: už tu svištia zablúdené guľky a o pár sto metrov sa vraj cesta mení na mínové pole pod krížovou paľbou oboch strán.

Angel, Gera a člen Pravého sektora v Marinke. Foto – Tomáš Forró

Čaká na nás bojovník Pravého sektora, spolu so šoférom ma s odistenými samopalmi eskortujú na predsunutý frontový post. Je to zbombardovaný domček a vedľa neho – opevnená improvizovaná barikáda s priezormi do územia nikoho. Je pokrytá hnijúcim červeným linoleom, a priamo za ňou začína mínové pole. Svoje tváre mi bojovníci nedovolia fotiť a na otázku, či môžem hore z barikády nasnímať aspoň okolie, jeden z nich cynicky prehodí: „Kľudne si tam vylez, cudzinec, ale určite to bude posledná fotka v tvojom živote.“

Z celého miesta vanie beznádej. Bojovníci sa tlmene rozprávajú, prijmú odo mňa cigarety a šoféra sa vypytujú, kedy príde jedlo. Všetko sa vraj onedlho vybaví, sľubuje Gera a keď sa mínometná paľba začína sústreďovať na náš priestor, rýchlo odchádzame, odkiaľ sme prišli. Dávajú mi najavo, že mŕtvy zahraničný reportér by tu znamenal jeden veľký a zbytočný problém navyše.

V meste duchov

Pravý sektor má v mestečku aj malú operačnú základňu neďaleko centra, v bezprostrednej blízkosti obytných panelákov. Keď tam prichádzame, na ulici je takmer tma a prízemná hmla spôsobuje, že výbuchy mínometnej paľby a dávky z ručných zbraní o niekoľko ulíc ďalej k nám doliehajú s dvojitou ozvenou. 

Dnes je váš šťastný deň!

Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo po overení vášho emailu. Nebojte sa, váš email nikdy nepredáme inej firme.

Alebo môžete