Ak niekto zomrie, musia ísť pocity bokom. Celý prejav Andreja Danka k zrušeniu amnestií

Prepis celého vystúpenia Andreja Danka

Hovorkyňa: Dobrý deň dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás privítala na krátkom brífingu predsedu parlamentu Andreja Danka k téme zrušenia Mečiarových amnestií. Pán predseda, poprosím o úvodné slovo.

Andrej Danko: Vážene dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k rozhodnutiu Ústavného súdu, ktorá, ktorý na neverejnom zasadnutí vo svojom pléne rozhodol o tom, že potvrdil, že uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 570 z 5. apríla o zrušení článku 5 a článku 4, článku 6 rozhodnutia predsedu vlády je… a ďalších ustanoveniach, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Je asi na mieste, aby som sa ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyjadril k takej závažnej veci, akou bolo dnešné rozhodnutie Ústavného súdu. Chcel by som na úvad, na úvod poďakovať všetkým tým, ktorí sa účastnili tohto procesu a povedať verejne, že ďakujem každému, kto priamo alebo nepriamo prispel k tomu, že sa podarilo Národnej rade Slovenskej republiky vyriešiť traumu, ktorú sme si niesli dlhé obdobie a napriek tomu, že tu roky bojovali niektorí politici o to, že treba zrušiť Mečiarove amnestie sa podarilo v tomto volebnom období, keď ja predsedám Národnej rade Slovenskej republiky, dospieť k rozhodnutiu, ktoré dnes Ústavný súd posúdil ako legislatívne čisté a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Chcel by som na úvod povedať, že som neskutočne hrdý na to, že ľudia ktorí spojili svoje právne vedomie, našli právne čistý model, ktorým sa podarilo a ešte raz zdôrazňujem na hrane ústavnosti rozhodnúť o niečom, čo musím povedať civilizovaný svet nepozná. Ja som niekoľkokrát verejne hovoril, že svet nepozná rušenie amnestií, len z obdobia, keď v štátoch Južnej Ameriky dochádzalo k zásadným porušeniam vo vojnových režimoch a v diktátorských režimoch, k porušeniam ľudských práv. Žiaľ, Slovensko v deväťdesiatych rokoch pocítilo udalosť, ktorá si vyžaduje možno i neštandardné riešenia a neštandardný prístup. Je však vždy dôležité mať na pamäti, že akýkoľvek prístup musí byť v súlade s ústavou a nemôže byť súknom na kohokoľvek. Ani jej zrušenie Mečiarových amnestií nehovorí kto a ako je vinný za únos Michala Kováča, nikoho neobviňuje, ale konštatuje, že nemôže byť v súlade so záujmom ktoréhokoľvek štátu to, aby v prípade, že rozhoduje osoba, ako to bolo v prípade Michala Kováča o blízkej osobe, alebo ako to bolo v záujme zastupujúceho prezidenta v čase, keď výkon zastupujúceho prezidenta vykonával predseda vlády, aby nebolo vylúčené akékoľvek prepojenie alebo možnosť spochybnenia reálneho vyšetrenia skutku, ktorý sa stal. Ak niekto zomrie, musia ísť pocity bokom. A v deväťdesiatych rokoch zomierali ľudia a zomrel človek. Je teda na mieste odblokovať všetky blokácie toho, aby bolo dopátrané, kto schybil.

Ešte raz zdôrazňujem, Národná rada nemá pozíciu toho, aby dnes obnio, obviňovala kohokoľvek. Ale som naozaj rád, že sa podarilo nájsť riešenie. Chcel by som ale naozaj povedať jednu vec a vyzývam všetkých tých, ktorí dnes tancujú, aby si uvedomili, že nás ešte čaká jedna vážna skúška, a to je preverenie Európskym súdom pre ľudské práva, keď dotknutí účastníci, pri ktorých môže dôjsť k obnoveniu trestného konania, sa môžu obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva a dnes Slovensko urobilo druhý krok po Národnej rade rozhodnutím Ústavného súdu, že sa nám javí svetlo na konci tunela a že môže dojsť k pretrhnutiu tej traumy a že sa národ nebude hádať o tom, či je lepší Dzurinda, alebo Mečiar, kto za čo môže a že bude konečne sila dnešnej generácie zameraná na to, ako zlepšiť život ľuďom.

Prečítajte si

Koniec Mečiarových amnestií a čo sa cestou pokazilo

Viete, mňa naozaj veľmi unavovalo to obviňovanie mojej osoby alebo mojich koaličných partnerov, že niekomu chceme napomáhať. Ja som v politike veľmi krátko a vyprosím si od pána Budaja a podobných ľudí, ktorí v deväťdesiatych rokoch mohli spokojne bojovať s fenoménom, akým bol Vladimír Mečiar, nemali sa stratiť z politiky, nemali možno dovoliť taký nárast niektorých udalostí, aby sa po päťnástich rokoch vracali a obviňovali mňa z toho, že blokujem zrušenie Mečiarových amnestií.

Chcem dnes povedať aj veci, ktoré som nepovedal, keď sa v Národnej rade schvaľovalo zrušenie Mečiarových amnestií. V prvom rade ale poďakujem svojim koaličným partnerom, pretože Smer-SD, Most-Híd a Slovenská národná strana vymysleli právne čistý model, ktorý dnes Ústavný súd potvrdil. Ak dnes pozerám svojich predchodcov, ktorí sa vyjadrujú, že ich mrzí, že nedošlo k zrušeniu ich návrhov na zrušenie Mečiarových amnestií, tak musím im povedať, že možno mali slabých právne vzdelaných ľudí, možno mali slabú vôľu, ale chcem podotknúť, že predsa tu bolo niekoľko rokov obdobie vlády ľudí, ktorí prišli a hovorili, že potrestajú zločiny, že došetria zločiny a mám pocit, že si vymysleli taký fetiš, že celú tú zodpovednosť zvalili na Národnú radu Slovenskej republiky.

Ja som to bremeno, ktoré za čias Dzurindu zvalili na Národnú radu, že dnes Národná rada alebo zlí poslanci blokujú vyšetrenie vraždy Roberta Remiáša, veľmi ťažko znášal a musím vám povedať, že ak bude dnes pán Budaj niečo rozprávať v televíziách alebo verejne vyhlasovať, že návrh Jána Budaja na zrušenie Mečiarových amnestií bol zdrap papiera. Pretože by bol schválený ústavný zákon a ja hovorím, že rozhodnutie Ústavného súdu pri jeho návrhu by bolo úplne opačné.

Som veľmi rád, že sa potvrdili moje slová, keď som hovoril, že najprv treba dať kompetenciu Národnej rade o tom, že vôbec môže takúto vec urobiť, až potom Národná rada o tej veci môže rozhodnúť. Pätnásť, sedemnásť rokov sa tu neustále tlačilo do médií a do verejnosti, že Národná rada nechce rušiť Mečiarove amnestie. Nikto si ale, tí kto právu rozumejú, ale myslím si, že tomu rozumejú aj ľudia s iným vzdelaním, neuvedomuje jednu vec. Veď Národná rada nikdy v histórií nemohla zrušiť Mečiarove amnestia, pretože takú kompetenciu nemala. Takú kompetenciu sme jej dali až my, takže to, čo navrhoval pán Budaj a chodil a vyplakával, nech sa na mňa nehnevá, bolo tragikomické a taký bol aj prístup opozície, keď sme im predložili už naše riešenie. Štyri body, ktorými hovorili verejnosti, ako chcú prispieť, ako tam ešte má byť ešte neviem čo a, a ďalšie veci.

Chcel by som teda verejne povedať, máme za sebou prvú časť maturitnej skúšky, čaká nás dohľad, keďže sme členmi Európskej únie, Európskeho súdu pre ľudské práva, chcem ale verejne povedať to, že ak dnes budú niektoré opozičné strany vyhlasovať, že mali pripravené riešenia, právne návrhy, tak opakujem, tie ich návrhy boli komické, tragikomické a nemali žiadnu právnu relevanciu.

Chcem, aby to ľudia, ktorí dnes sú v rôznych denníkoch a ďalej, pochopili, to sa často deje i pri legislatívych návrhoch opozície, ak sa Richard Sulík nevie povzniesť nad to, že Andrej Danko presadil paušálne výdavky pre živnostníkov, zrušenie daňových licencií, tak ja hovorím, že áno, ja som musel vo veľa veciach pokloniť hlavu, sadnúť si s koaličnými partnermi a presadiť, ja nebudem pre ľudí len mlátiť slamu a neustále ich oblbovať, ako čo by som riešil, ja mám rád reálne skutky.

Pri Mečiarových amnestiách sme boli skutočnosťami, tlakom verejnosti donútení k tomu, aby sme spojili právne vedomie, aby sme našli konsenzus medzi požiadavkou spoločnosti a právne čistou cestou. Napriek tomu ešte raz zdôrazňujem, sme na hrane ústavnosti v rozhodnutí, ktoré Národná rada Slovenskej republiky prijala, pretože svet ani história takéto rozhodnutie nepozná, sme mladá demokracia, mladý parlament. Ak si niekto myslí, že parlamentná história, tradícia, dlhý život ústavy sú smiešne pojmy, ak líder opozície povie, že je preňho trápne státie dole dvoch ľudí s husím pierkom v klobúku, tak ja hovorím, že tým ľuďom, ktorí ma chcú počúvať, že sa zamyslite, že právna história, judikáty, rozhodnutia, vývoj parlamentov má svoj význam, len národy a je ich veľmi málo, ktoré si naozaj zaslúžia štát, parlament, si vedia vážiť, čo je to úcta vzájomná, čo je to vývoj, čo je to úcta opozície koalície a my sme veľmi mladá demokracia a dlhé roky naši predkovia bojovali o štátnosť, bojovali o samostatný parlament, niekedy sa správame, ako by sme si ho nezaslúžili.

Ak je niekomu trápne, čo dnes v parlamente zavádzame, rôzne opatrenia, tak áno zavádzam ich preto, že navštevujem rôzne iné zahraničné parlamenty a vidím, čo národy, ktoré niečo dokázali, v parlamentoch majú. Preto by som ich chcel na tomtom príklade ešte raz poukázať. Nie je cestou pre Slovensko hádanie, obviňovanie, ak sa bude niekto stále neustále hádať, kriminalizovať, a musím dnes povedať, že i pri tých trápnych kauzách, ktoré vyťahuje opozícia, stále len kriminalizovanie a mediálne sústo pre denníky a médiá, aby ste mali naozaj  hedlajny a správy typu, že niekto tu číta poštu, čo je úplná hlúposť a trápnosť. Alebo niekto vás presvedčí, že rozkaz je viac ako zákon. Naozaj sú to veci na zamyslenie toho, o čom tu stále koalícia, ale i v mojom zastúpení rozprávam. Zavrite oči, skúste si predstaviť niektorých lídrov opozície pri zásadných veciach v rozhodovaní. Môžu byť dobrí kamaráti na kávu a predstavte si Igora Matoviča možno ministra financií, Kotlebu ako ministra obrany, Borisa ako ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Sulíka, pri svojom klipkaní, neviem čo by zastával. Tú paseku, ktorú urobil v Národnej rade, dodnes tu dávam do poriadku.

Takže, naozaj dneska aj tak uvoľnenie, pretože, mám taký pocit, že mi odľahlo, ale v niektorých veciach budem oveľa úprimnejší. Hlupákov si nebudem všímať ani ich tlačové besedy, ale kým budem v politike a budem mať politickú podporu, budem o niektorých veciach rozprávať otvorenejšie, tak ako rozprávam dnes na tlačovej besede.

Ešte raz ďakujem všetkým tým, ktorí spojili rozum, um, ďakujem i zástupcom opozície, ktorí urobili jedinú vec, že zodvihli ruku, keď im opozícia naozaj nevedela urobiť riešenie a opoziční právnici, a keď im koalícia predložila riešenie, za ktoré pohodlne opoziční politici, ktorí tu možno sto rokov sedeli v parlamente len zodvihli ruku. Ale hovorím ešte raz, treba si počkať i na procesné veci, na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva a chcem, aby sa ľudia zamysleli, či nie je lepšou cestou pre Slovensko kompromis, aký som ja musel dohodnúť s maďarskými kolegmi i so stranou  Smer-SD, ako sa neustále hádať, obviňovať a kriminalizovať, to je cesta pre Slovensko.

Poďme sa baviť o veciach, ktoré pomôžu ľuďom, ktoré vyriešia ich hádky, ja nechcem, aby som bol politik, ktorý bude medzi ľudí len vnášať hádky, ktorý bude tu hovoriť, že niekto niekomu hľadá vlak a plakať na tlačovkách. Preboha, naozaj chcem ešte raz vyzvať k rozvahe ľuďom, ktorí a obraciam sa k ľuďom, ktorí naozaj vnímajú tieto veci, aby nám pomohli. Dnes sme na hrane toho, aby tento štát fungoval a neviem si predstaviť tých ľudí, o ktorých som hovoril, keby raz riadili štát. Ale možno to národ bude chcieť, ja si sadnem do opozície, možno na kávu v Bratislave alebo v Prahe a budem sa pozerať, že čo sa tu bude diať. Ale určite by to zoskupenie ľudí nevedelo rozhodnúť o tejto veci, keby to mali robiť oni.

Hovorkyňa: Ďakujem veľmi pekne. Poprosím otázky k téme. Televízia TA3.

Novinárka: Takže parlament dostal kompetenciu na to, aby zrušil  Mečiarove amnestie, Ústavný súd rozhodol, teda že je to v poriadku. Po tom všetkom, myslíte si, že Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident, ktorý udelil tieto amnestie, mal by sa po tom všetkom ospravedlniť?

A. Danko: Pozrite sa. Ak chcete odo mňa vyhlásenie toho, kto by mal byť za čo vinný, mňa ani Dzurinda, ani Mečiar nezaujímajú. Ja som neni policajt, ani som nie prokurátor, ani sudca, ja neviem že či keď kancelár povie a nariadi v záujme bezpečnosti kontrolu listov, že čo sa deje, ja som naozaj, môžem vám povedať úprimne, ja som takéto veci nevidel, nenariadil a nerobil a nikoho nebudem súdiť. Ja som neni politik typu, že urobím tlačovú besedu ako včera pani podpredsedníčka a „vinní“ a „kradnú“ a „robia“ a neviem čo. Veď politik má robiť niečo iné. Mám sa ja vyjadrovať k tomu, kto bol vinný a čo mal a čo a stále sa riešiť traumou? Mám teraz riešiť, že či a čo urobili Maďari Slovákom a hádať sa s Bélom Bugárom a nemať stabilnú vládu? Veď v každom prípade pochopte jednu vec. To je história. Nemôžem ja zodpovedať na to, čo má pán Mečiar urobiť. Pán Mečiar vie, čo má urobiť. Tak vie, čo má urobiť pán Dzurinda, čo má urobiť pán Mikloš, mňa oni nezaujímajú, ja som išiel do politiky úplne kvôli tomu, že som sa na niektorých politikov nevedel pozerať, že som si hovoril, že veci treba meniť, že sa treba vo voľbách pokúsiť získať viac ako päť percent a začať meniť štát. Že som videl, že treba pomôcť s paušálnymi výdavkmi, že sa tu nemôžu nemôžu rozťahovať niektorí investori a to sú veci a prepáčte, ja sa nebudem vyjadrovať k hokejovej reprezentácii, či tam má byť, prepáčte hrať, neviem, nejaký hokejista z NHL alebo tam dneska má byť a tak isto sa nebudem vyjadrovať, čo má robiť pán Mečiar a Dzurinda. Naozaj, ešte raz hovorím, skúste začať vnímať aj to, že, viem že ste zvyknutí v médiách, že niektorí politici kriminalizujú, obviňujú, vyjadrujú sa a čo by mal kto ako urobiť. Ešte raz hovorím, každý vieme, aké obdobie bolo, čo sa stalo, čo sa dialo. A najlepším trestom pre každého je vždy, keď uplynie čas, príde staroba, pozrie sa do zrkadla, to čaká všetkých nás, ktorí sme tu, ja nebudem pána Mečiara hodnotiť.

Hovorkyňa: Televízia JOJ.

Novinárka: Dobrý deň, troška ešte tú otázku posuniem ďalej. Vladimír Mečiar, a to je fakt, že tie amnestie vydal a váš kolega Béla Bugár hovorí o tom, že sa má ospravedlniť, pán Poliačik dokonca, že má ísť do basy. Čiže, nemal by sa za to, že sa tu dvadsať rokov nejaké zločiny nedovyšetrovali, lebo sa vyšetrovať nemohli, ospravedlniť?

A. Danko: Ešte raz, ja vám poviem, čo povie Andrej Danko. Som predseda Národnej rady, zaujíma ma najbližšia schôdza Národnej rady, to čo mám reálne v rukách a čo viem riešiť. Ja neviem, aký vzťah bol Rázusa s Hlinkom, ja neviem, kto bol za čo zodpovedný, môžem sa opýtať historikov, pre mňa je to história. Ja nebudem riešiť a na to sú orgány činné v trestnom konaní, na to sú úplne iné inštitúcie, nemám právo posudzovať ani váš život, ani život Vladimíra Mečiara, ani Mikuláša Dzurindu. Opakujem to tretíkrát, nikdy tak nebudem žiť. Mňa budú hodnotiť o pár rokov v dobrom, zlom, ale zatiaľ sa snažím dať svoju silu nato, aby  som sa zaoberal vecami, ktoré viem zmeniť. Nemôže zamýšľať sa nad vecami, ktoré nevieš zmeniť, ktoré nevieš ovplyvniť.  Ja nemám právo hodnotiť vývoj ani skúmať históriu, ani život ktoréhokoľvek človeka, ani ho nebudem vyzývať. Ak to povedali moji kolegovia, každý prečo čo povedal a nebudem získavať politické body kriminalizáciou niekoho. Viete, koľko ja dostávam oznámení o všelijakých skutkoch opozičných lídrov? Každý deň by som mohol robiť tlačovku. O SMS niektorých opozičných lídrov, o stretávaniach, o ich vzťahoch, o rôznych ich blízkych osobách zavretých v base na desať rokov, najväčších lídrov opozície. A nerobím to. Ja nerobím tak politiku a ani ma do tej fázy nedostanete, takže, ešte raz sa vám ospravedlňujem, odo mňa na tejto tlačovej besede hodnotenia toho obdobia nedostanete, ja som urobil ako predseda Národnej rady všetko preto, aby som našiel právne čisté riešenie. Ostatné je otázka polície, orgánov činných v trestnom konaní, ale ja nebudem svoju politiku robiť kriminalizáciou niekoho, kohokoľvek.

Novinárka: A to je moja druhá otázka, čo očakávate od orgánov činných v trestnom konaní?

A. Danko: Že si budú robiť svoju robotu.

Novinárka: To znamená, podľa vás sa podarí dovyšetrovať a postaviť pred súd, keďže vieme, že tá obžaloba…

A. Danko: A vždy musíme veriť v dobro a že sa pravda ukáže. Ja chápem, aj keď niekedy máte iný názor a pichnete ako novinári…

Novinárka: Ale to nie je o nás, ale to je o spoločnosti, ktorá má nejaké očakávania.

A. Danko: Áno, ale ja vám hovorím, ale nemôžte chcieť odo mňa na jednej strane ako predsedu Národnej rady, aby som sa dnes vyjadril ku skutočnostiam, kedy nestojí úloha pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Horúci gaštan, neschopní policajti a neschopní ľudia, ktorí prebrali vládu po Vladimírovi Mečiarovi v týchto veciach hodili na Národnú radu. Tento biľag si Národná rada tiahla osemnásť rokov, osemnásť rokov, alebo devätnásť sa hovorilo, Národná rada a tí zlí poslanci nechcú zrušiť Mečiarove amnestie. To sa veľa ľuďom hodilo. Politicky, mediálne, v polícii, v súde, v prokuratúre. Ja som strašne rád, že ten horúci gaštan dnes je niekde inde.

A je otázka na polícii, na sudcoch, na prokurátoroch, ako s tou vecou budú konať, pretože chcem verejne povedať, že urobili sme v Národnej rade všetko preto, aby sme našli zákonne čistú cestu, čo dnes Ústavný súd potvrdil, a preto je dnešná tlačová beseda, ale ešte raz hovorím, že ak chce dneska pán Budaj večer parazitovať televízie, ako on k tomu prispel, tak je smiešny a trápny. Ak mi pán Budaj hovorí o metódach ŠtB, tak mu hovorím, nech sa pozrie do svojich spisov a ešte raz hovorím, vyzývam každého, aby to bral ako holý fakt, ako skutočnosť, Národná rada ma nespočetné množstvo iných úloh, čaká nás iná vec a som rád, že sa táto spoločnosť prestane konečne zaoberať niečím čo bolo a kto je lepší či Mečiar, či Dzurinda, toto tomuto národu nepomôže. Tomuto národu pomôže len pokoj, pozitívna energia, pozitívne myslenie, vzájomná podpora tých, ktorí v tomto štáte niečo dokážu, ale naozaj a ešte raz apelujem aj na vás, médiá, ak raz aj za vašej účasti sa tí šialenci, ktorých som menoval ako niektorých ministrov stanú tými ministrami, budem veľmi rád s vami pozorovať vývoj tejto spoločnosti.

Ja si myslím, že koalícia ukázala na Mečiarových amnestiách, že sa vie postaviť k riešeniu problémov. Že vieme nájsť správne čisté riešenie a že vieme vyriešiť veci a odmietame takéto obviňovanie a kriminalizovanie, že by sme s nejakými tými vecami z minulosti mali niečo spoločné. A to je v každej oblasti, ja by som vám mohol povedať x príkladov vecí, kde naozaj v dobrom záujme presadíme veci pre podnikateľov, pre živnostníkov, ale je samozrejmé, že sme vo vláde i s viac ľavicovo orientovanou stranou. Ale veľmi ťažko sa niektoré mediálne výstupy pozerajú a niektoré články čítajú, takže verím, že raz možno v politike sa človek nebude musieť večne obhajovať, ale niekedy dostaneme aj uznanie a verím, že dnes budú tie reportáže aj o uznaní koalície, pretože opozícia okrem zdvihnutia ruky alebo zatlačenia gombíka právne pre túto vec nič neurobila. Ďakujem.

Hovorkyňa: Ďakujem veľmi pekne. Prajme ešte príjemný večer.

A. Danko: Pekný deň