Bavia nás alternatívne správy, Rusko chceme za partnera a doma nás netrápi migrácia, ale korupcia a chudoba

Migráciu a terorizmus považujú Slováci za najväčší problém, len pokiaľ ide o Európsku úniu. Migračné kontroly považujú za problém Slovenska napríklad len dve percentá Slovákov. Naopak, to, čo považujú za najväčší problém doma, je korupcia (19 percent) a chudoba i sociálna nerovnosť (17 percent).

Vyplýva to z prieskumu, ktorý urobila agentúra IPSOS pre Medzinárodný republikánsky inštitút (IRI) v krajinách V4. Okrem toho, čo ich najviac trápi, sa pýtali občanov Česka, Slovenska, Maďarska a Poľska na to, aké médiá si vyberajú, ako vnímajú Európsku úniu a NATO a či je Rusko garantom kresťanských hodnôt.

V každej krajine pracovali so vzorkou vyše tisíc respondentov na základe asi 20-minútového rozhovoru.

Vybrali sme pre vás tie najzaujímavejšie výsledky rozsiahleho prieskumu, ktorý vznikol v rámci projektu Beacon. Jeho cieľom je pomôcť európskym lídrom a predstaviteľom občianskej spoločnosti pri hľadaní zraniteľnosti, ktorú sa snaží využiť Kremeľ.

Sme pesimisti

Slováci sú medzi krajinami V4 najväčšími pesimistami. Na otázku, akým smerom sa vydáva vaša krajina, až 59 percent odpovedalo, že zlým, 40 percent považuje smerovanie vlastnej krajiny za správne. Naopak, najväčšími optimistami vo V4 sú Česi, kde 53 percent to vidí dobre, 2 percentá nevedeli odpovedať a 45 percent odpovedalo, že krajina ide zlým smerom.

Doma to vidíme inak ako vo svete

„Občania jasne rozlišujú, či ide o domáci problém. Vedia posúdiť, ktorý problém sa ich bezprostredne týka a ktorý považujú za problém celej EÚ,“ rozpráva Miriam Lexmann, regionálna riaditeľka IRI. U Slovákov je tak napríklad najväčší problém korupcia a len minimum (dve percentá) vníma migráciu ako akútny problém.

Kým v domácich krajinách dominujú otázky ekonomiky a kvality života, v Európe je migrácia už na druhom a terorizmus na prvom mieste.

 

Chceme zmenu aj stabilitu

Na otázke, čo potrebuje naša krajina viac – či zmenu, alebo stabilitu, sa ukazuje rozdelenie krajiny takmer na presnú polovicu. A podobné je to pri odpovediach na viaceré otázky, keď sa Slovensko ukazuje ako pomerne rozdelená krajina. Napríklad niečo menej ako polovica opýtaných vidí Rusko ako ochrancu kresťanských hodnôt, druhá polovica krajiny má o tom vážne pochybnosti.

Aké zdroje informácií uprednostňujeme

Slováci hľadajú najviac politické či spoločenské správy v rádiách a televíziách, menej na internete a najmenej v novinách. Oproti Česku (10 percent), Poľsku (11 percent) a Maďarsku (3 percentá), kde bol zlikvidovaný posledný veľký opozičný denník, je však podiel čitateľov novín u nás najvyšší (14 percent).

Sociálne siete sú však čoraz vplyvnejšie. Každý deň ich ako zdroj využíva 40 percent opýtaných a raz či dvakrát do týždňa ďalších 32 percent. Väčšina je viac-menej spokojná s kvalitou mainstreamových médií, ale asi štvrtina (24 percent) ich považuje za zaujaté.

Na výsledkoch prieskumu vidno dopyt po správach nezastretých pohľadom média na svet, ale aj rastúcu popularitu takzvaných alternatívnych médií, ktoré často šíria falošné správy či konšpirácie.

Veľká časť obyvateľov by ich čítala, aj keby sa ukázalo, že ich podporuje Kremeľ, a asi tretina také indície považuje za konšpirácie.

„Konšpiračné teórie a extrémne alternatívne názory tu vždy boli a budú. Ľudia radi veria, že všetko je inak. V roku 2006 si okolo 31 percent Američanov podľa prieskumov myslelo, že za 11. september je zodpovedná americká vláda. V krajinách Európy to bolo podobné. Problém nastáva, keď sa toto percento spoločnosti začne rozrastať, vnútorne sa zradikalizuje alebo názorovo spojí v jeden politický prúd,“ hovorí Ivana Smoleňová z PSSI (Prague Security Studies Institute).

V takej situácii podľa nej už Kremeľ dokáže manipulovať verejnú mienku a dokáže presadzovať alternatívny názor a vykresľovať vlastnú krajinu ako ‚obrancu tradičných hodnôt‘.

„Podľa dostupného výskumu obyčajné vyvracanie klamstiev a poukazovanie na pravdu, bohužiaľ, zvyčajne nefunguje, ak sú ľudia zradikalizovaní alebo veria v konšpiračné teórie. Je to komplikovaný problém, väčšinou treba riešiť viacero faktorov naraz – hlbšie štrukturálne problémy, sociálne, ekonomické, problém vzdelávania, ako aj zdroje frustrácie,“ dodala Smoleňová.

Ako sa pozeráme na Putina

Slovensko je krajina, kde sa mnohí pozerajú na Rusko ako na nositeľa kresťanských hodnôt a privítali by s ním spoluprácu v oblasti bezpečnosti. Zároveň mu mnohí nedôverujú a berú ho ako cynického hráča, s ktorým by bolo fajn nebyť v konflikte.

„To je časť prieskumu, ktorá ma prekvapila najviac. Slováci ho často vidia ako nositeľa kresťanských hodnôt, hoci sám potláča slobodu vo svojej krajine a dochádza v nej dokonca k fyzickej likvidácii jeho oponentov,“ rozpráva Lexmann. Pripomína napríklad perzekúciu organizácie Memorial, ktorej stačilo, aby stavala pomníky obetiam stalinizmu, a stala sa preto nepriateľom štátu.

NATO považujeme za zastarané

Medzi krajinami V4 vnímajú NATO najpozitívnejšie Poliaci (52 percent) a len 35 percent z nich ho považuje za zastaraný koncept. Pozitívne hodnotenie ešte prevažuje v Maďarsku, menej už v Česku (46 percent oproti 50 percentám). Najmenej populárna Aliancia ako garant mieru je na Slovensku – až 53 percent opýtaných si myslí, že náš prístup k bezpečnosti by sa mal zmeniť a doba sa po studenej vojne zmenila.

Analytik Carnegie Endowment for Peace Balázs Jarábik to nepovažuje za znak úspešnosti ruskej propagandy, ale skôr za nesúhlas s vojnami NATO. Kampaň proti ruskej kampani je podľa neho niekedy zbytočne agresívna a kontraproduktívna.

„Treba sa, samozrejme, vzdelávať a debatovať o propagande, ale zároveň pripustiť, že ju nemajú len v Rusku. Viac ako na hľadanie ruských agentov by sme sa mali sústrediť na to, ako vylepšiť Alianciu,“ dodáva Jarábik.  Zvyšovanie polarizácie podľa nehe len zvyšuje dôležitosť Kremľa.