Denník N

Čo prinieslo stretnutie NATO s Trumpom: závery, výzvy a sklamania

Hoci v médiách sú závery o vzťahoch s Ruskom skôr rozpačité, Donald Trump oficiálne potvrdil jednotu s ostatnými spojencami NATO.

Autori pracujú v Slovak Security Policy Institute

Bruselský (mini)samit NATO priniesol niekoľko dôležitých rozhodnutí pre ďalšie pôsobenie Aliancie, ale zároveň zanechal určitú pachuť a tak trochu zmätok. Dôvodov je hneď niekoľko. Samit bol takpovediac neplánovane a relatívne narýchlo zorganizovaný s cieľom privítať nového amerického prezidenta a spoločne za okrúhlym stolom v novej supermodernej budove sídla napraviť naštrbené vzťahy medzi ním a viacerými (aj veľmi vplyvnými) spojencami v Európe.

Výsledok je uspokojivý, nie však vynikajúci. Prezident Trump síce potvrdil pokračovanie vojenskej prítomnosti síl USA v Európe a vyčlenil na to ďalšie peniaze v rozpočte, ale tak trošku pozabudol potvrdiť diplomaticky dôležité transatlantické partnerstvo vrátane čl. 5 Washingtonskej zmluvy. Podľa všeobecného očakávania nasledovalo viacero pre Biely dom nepríjemných reakcií z Európy. Silným príkladom bolo vyjadrenie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej o tom, že „má pochybnosti, či sa Európa môže pri svojej obrane naďalej plne spoliehať na USA“.

Len ako trápno-vtipná historka pôsobí fakt, že rokovania sa uskutočnili síce v novej, ale stále nedokončenej budove sídla NATO. Termín jej dokončenia sa už odkladá veľmi dlho a určite nebude definitívne dostavaná ani do konca tohto roka. Stavba za minimálne 1,1 miliardy eur stále nie je dokončená, napriek tomu, že spojenci sa na potrebe vybudovania nového sídla uzniesli už v roku 1999.

Poďme však k pozitívnejším správam. Na samite bolo schválených niekoľko dôležitých rozhodnutí, ktoré majú vplyv na politiku NATO a jeho spojencov voči novým hrozbám, ktorým v posledných rokoch čelí, ako napríklad agresívnejšie Rusko, kybernetické útoky či terorizmus.

Najdôležitejšie závery samitu:

Zvyšovanie výdavkov na obranu

Spojenci by mali postupne zvýšiť výdavky na obranu do výšky dvoch percent HDP do roku 2024 a 20 percent z toho použiť na modernizáciu.

Spravodlivejšie rozdelenie finančného bremena medzi spojencami v Aliancii je téma, na ktorú americká vláda upozorňovala dlhodobo, keďže Spojené štáty pokrývajú vyše 70 percent celkových výdavkov na obranu v NATO.

S nástupom vlády Donalda Trumpa a jeho tvrdej a otvorenej kritiky spojencov došlo k zvýšeniu tlaku, čo prinieslo aj prvé konkrétne výsledky v podobe postupného zvyšovania výdavkov ostatných spojencov do obrany. K pôvodne len piatim členom NATO, ktorí doteraz vynakladali dve percentá a viac na obranu (USA, Spojené kráľovstvo, Grécko, Poľsko a Estónsko), sa postupne pridávajú ďalší. Tento rok dosiahnu dve percentá Rumunsko a Litva. Slovensko potvrdilo už deklarované zvýšenie výdavkov na obranu vo výške 1,6 percenta HDP do 2020.

Na sledovanie plnenia záväzkov budú vypracované takzvané ročné plány plnenia, podľa ktorých budú jednotliví spojenci postupovať pri ich plnení. V prípade neplnenia svojich záväzkov budú títo spojenci upozorňovaní na nedostatky, čo by malo vytvárať diplomatický tlak na takúto krajinu.

Boj proti terorizmu

Spojenci odsúhlasili formálne zapojenie NATO do koalície v boji proti Dáišu. NATO už v minulosti podporovalo koalíciu aj prostredníctvom prieskumných lietadiel AWACS a začalo aj s výcvikom irackej armády. Zámerom je zvýšiť podporu koaličných jednotiek zvýšením počtu letových hodín AWACS, poskytovať tankovanie za letu pre koaličné lietadlá, ako aj vytvoriť špecializovanú spravodajskú bunku v rámci novovzniknutej spravodajskej sekcie NATO so zameraním na lepšiu výmenu informácií.

Otázkou ostáva, či sa naozaj podarí naplniť ciele, ktoré si Aliancia stanovila. Nemecko a Francúzsko síce súhlasili s oficiálnym zapojením NATO do koalície, ale len po formálnej stránke. Uskutočnenie jednotlivých aktivít ešte môže naraziť na ochotu krajín financovať ich.

V rámci balíku podpory pre Irak Slovensko prispeje kontingentom 47 špecialistov a profesionálnych vojakov (odmínovači, údržba a oprava tankov T-72, jednotka špeciálnych síl a vojenskej polície), čím sa SR po odchode v roku 2006 opäť vracia do Iraku.

Vzťahy s Ruskom

Predchádzajúcim dvom samitom NATO (Wales 2014 a Varšava 2016) dominovala téma vzťahov medzi NATO a Ruskom a ich záverom bolo vyslanie takzvanej predsunutej prítomnosti jednotiek NATO do Pobaltia a Poľska. Pôvodne malo byť tejto téme venované samostatné rokovanie, ktoré sa nakoniec neuskutočnilo a téme sa hlavy štátov a vlád venovali len okrajovo, pričom potvrdili už dovtedy stanovený postup odstrašenia a zároveň pokračovania dialógu s Ruskou federáciou.

Hoci sú závery ohľadne vzťahov s Ruskom v médiách skôr rozpačité, faktom je, že prezident Trump oficiálne potvrdil jednotu s ostatnými spojencami NATO. V podobnom duchu sa nieslo aj rokovanie s predsedom Európskej komisie Donaldom Tuskom, ktorý po rokovaní vyhlásil: „Nie som si na 100 percent istý, že zastávame rovnaké pozície… V prípade Ruska, keď dôjde na konflikt na Ukrajine, zastávame spoločný názor.“

Slovensko deklarovalo vyslanie 150 vojakov aj s technikou v roku 2018 v rámci predsunutej prítomnosti Aliancie v Pobaltí a Poľsku. Ide o historicky najväčší príspevok Slovenska od vstupu do NATO v roku 2004.

Afganistan

Nemýľme sa, téma s názvom Afganistan sa nekončí. Napriek novým hrozbám a zmenám, ktoré sa za posledné roky v Aliancii udiali, sa do popredia opätovne dostáva situácia v Afganistane, a to najmä prebiehajúca misia s názvom Rezolútna podpora. Po ukončení bojovej misie ISAF v roku 2014 ostalo v Afganistane približne 13-tisíc vojakov z viacerých členských krajín Aliancie, ktorých primárnou úlohou je podpora a výcvik ozbrojených zložiek Afganistanu, najmä však nie výlučne v boji proti Talibanu. Bezpečnostná situácia sa však napriek čiastkovým úspechom výrazne nezlepšuje a pred Alianciou stojí otázka, ako v budúcnosti ďalej v Aganistane pokračovať.

Rozširovanie Aliancie

Samitu sa formálne zúčastnila aj delegácia Čiernej Hory, ktorá sa stane 29. plnohodnotným členom Aliancie už 5. júna 2017 po poslednej ratifikácii medzi členskými krajinami, ktorá by mala bez problémov prebehnúť v Holandsku. Je to dobrá správa nielen pre Čiernu Horu, ale aj pre ostatné ašpirantské krajiny, že dvere ostávajú otvorené. To odzrkadľuje reálnu odhodlanosť Aliancie (na rozdiel od prešľapujúcej EÚ) vytvárať priestor stability a zároveň aj schopnosť odolávať tlakom zvonka. Čierna Hora sa tak, napriek výraznému nesúhlasu Ruskej federácie sprevádzanému obrovským množstvom šírených dezinformácií a dokonca priamych hrozieb z úst vysokých štátnych predstaviteľov, stáva po Slovinsku a Chorvátsku už treťou krajinou bývalej Juhoslávie, ktorá vstupuje do NATO.

Teraz najčítanejšie