Denník N

Vymyslel si pečiatky a zmaril referendum – Krajči sa po zrušení amnestií môže chystať pred súd

Premiér Mečiar a jeho verný vykonávateľ, minister vnútra Krajči. foto - TASR
Premiér Mečiar a jeho verný vykonávateľ, minister vnútra Krajči. foto – TASR

Nielen Ivan Lexa sa môže chystať na súd, rozhodnutie Ústavného súdu o zrušení Mečiarových amnestií znamená, že sa otvorí aj prípad referenda, ktoré svojvoľne pokazil Gustáv Krajči vo funkcii ministra vnútra.

V Štúrove sa dňa 19. apríla 1998 ako v jedinom slovenskom meste konalo referendum, ktoré dva mesiace predtým vyhlásil odchádzajúci prezident Michal Kováč. Mestské zastupiteľstvo sa rozhodlo položiť občanom štyri otázky o vstupe do NATO a priamej voľbe prezidenta aj napriek tomu, že vláda Vladimíra Mečiara, ktorá prebrala prezidentské právomoci, reprízu plebiscitu z roku 1997 zrušila.

Napriek vyhrážkam vlády, rozhodnutiu okresného súdu i vedomiu, že hlasovanie nič nezmení, sa na ňom zúčastnila takmer polovica oprávnených voličov tohto mesta. Keď nič iné, bol to aspoň signál, že nie všetci sú ochotní podriadiť sa vládnej moci.

Mečiarov minister

Dnes sa po rozhodnutí Ústavného súdu odobriť rozhodnutie parlamentu o zrušení Mečiarových amnestií veľká pozornosť venuje najmä Ivanovi Lexovi, bývalému riaditeľovi Slovenskej informačnej služby, ktorý je dôvodne podozrivý, že pod jeho vedením uniesli syna prezidenta Michala Kováča a zavraždili Róberta Remiáša. Nečudo, pretože šlo o najflagrantnejšie prípady porušovania zákona zo strany štátnych orgánov.

No v ich tieni sa neprávom krčí prípad zmareného referenda. Síce pri ňom nikoho nenapchali do kufra auta, ani pod nikým auto nevybuchlo, ale charakterizuje vtedy mladú Slovenskú republiku a jej špecifiká rovnako dobre.

Krajči a Lexa v parlamente v roku 1999 ako poslanci HZDS. Foto – TASR

Bolo to takmer presne pred dvadsiatimi rokmi, keď bývalý telocvikár odsúdený za ublíženie na zdraví, vtedy však minister vnútra tretej Mečiarovej vlády Gustáv Krajči zmaril referendum spôsobom, za aký by sa nemuseli hanbiť ani krajiny, ktoré označujeme za diktatúry.

Môžeme si len gratulovať, že keď sa o rok neskôr konali parlamentné voľby, ktoré sa nakoniec skončili

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Viac od tohoto autora? Napísal knihu 2018: Rok protestov

Viac info

Mečiarove amnestie

Teraz najčítanejšie