Konštrukcia martýrstva
Ak vám vo vede chýbajú argumenty, môžete sa vydávať za martýra, ktorého názory potláčajú.
V záplave bizarných či zlomyseľných sprisahaneckých teórií sa objavujú aj témy, týkajúce sa dejinných udalostí a osobností. Šíria ich spravidla ľudia, ktorí pociťujú túžbu objavovať „zamlčané“ pravdy.
Čím je u nich menej vedomostí, tým viac majú sebavedomia a neochvejného presvedčenia o správnosti vlastného vnímania dejín. Je to akýsi „historický folklór“. Jedným z jeho typických znakov je aj konštruovanie obrazu individuálneho alebo kolektívneho národného či štátneho martýrstva.
Do procesu vytvárania trpiteľského fenoménu sa mimovoľne alebo účelovo neraz zapájajú aj profesionálni historici. Príležitostne sa k nim pridávajú politici, ktorí si z dejín vyberajú raz sladké hrozienka, inokedy štipku blenu, aby si tak „dochucovali!“, zdôvodňovali svoje politické aktivity a ciele. Na to máme v minulosti i v prítomnosti veľa dôkazov.
V tejto súvislosti chcem upozorniť na jav, objavujúci sa v ostatnom čase vo vyhláseniach viacerých kolegov – historikov, ktorí tvrdia, že dnes na Slovensku neexistujú podmienky pre nezávislý vedecký výskum a pre slobodné vyjadrovanie vlastných názorov. Argumentujú hlavne problematikou interpretácie dejín vojnovej Slovenskej republiky.
Sami seba vydávajú za martýrov, ktorí za svoje názory trpia a sú diskriminovaní. Navyše sú verbálne napádaní a ostrakizovaní mienkotvornými médiami, ktoré im nedávajú dosť príležitostí na prezentovanie výsledkov ich výskumnej práce. V médiách vraj môžu vystupovať iba poslušní historici, ktorí navyše skúmajú a interpretujú dejiny z protislovenských pozícií.
Pravdaže, čo je a čo nie je slovenské, určujú sami „martýri“, ako aj viacerí politici. Pre nich je priliehavý Janovcov citát: Ide o to, aby sa pri zúčtovaní s minulosťou vždy aj zarobilo!
Kto trošku pozná situáciu v slovenskej historickej obci a v spoločnosti vôbec, vie, že takéto vyhlásenia sú účelovým zlomyseľným klamstvom. Netreba sa však pritom tváriť, že historická veda je nejaká apolitická disciplína. Takou nikdy nebola a nebude.
Označovať však takto polemické diskusie, v ktorých slabosť a nedôveryhodnosť vlastných argumentov sa považuje za diskrimináciu či perzekúciu, je primitívna demagógia. Nápadne pripomína farizejské, až tragikomické postoje Kotlebovej ĽSNS, ktorá označuje svojich odporcov za nepriateľov skutočnej demokracie alebo ich obviňuje z používania fašistických metód v politickom zápase.
To sú až neuveriteľné slovenské paradoxy!
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
