Denník N

Jakub Gossányi z HB Reavis: Chceme stavať tak, aby sme sa za to nehanbili ani po pätnástich rokoch

Jakub Gossányi z HB Reavis. Foto – HB Reavis
Jakub Gossányi z HB Reavis. Foto – HB Reavis

Pre Bratislavčanov bude lepšie, ak Mlynské nivy uzavrieme celé, no len na štrnásť mesiacov, ako tam stavať tri roky a každé tri mesiace meniť dopravu, vraví riaditeľ developmentu v HB Reavis Slovakia Jakub Gossányi.

Jakub Gossányi, ktorý má v HB Reavis na starosť výstavbu na Nivách hovorí:

  • či je ich dar pol milióna eur na opravu Námestia slobody nezištný,
  • kedy budú Bratislavčania určite jazdiť z novej autobusovej stanice,
  • ako bude vyzerať uzávierka na ulici Mlynské nivy,
  • koľko ľudí bude pracovať a žiť v novom centre Bratislavy od Nív po Euroveu,
  • či sa do nového centra s mrakodrapmi človek dostane autom,
  • ako vážne to HB Reavis myslí s lanovkou a koľko ľudí prepraví,
  • aj čo zaujímavé firma chystá na novej stanici.

Kedy budú Bratislavčania určite cestovať z novej autobusovej stanice?

V auguste 2020.

Stopercentne? Podpísané vlastnou krvou?

Ja osobne pre to urobím maximum. S výstavbou stanice sme už začali, pred dvomi týždňami sme začali práce na Nivy Tower, ktorá bude najvyššou budovou na Slovensku s výškou 125 metrov. Na streche bude mať úžasnú reštauráciu, na ktorú sa môžete tešiť už teraz.

Prečo ste začali práve vežiakom a nie stanicou ako takou?

Nivy Tower má veľmi zložité zakladanie, veža si vyžadovala inú stavebnú jamu a iný stavebný postup, aby sme to vedeli vykopať naraz. Druhým dôvodom sú vynútené investície, ktoré súvisia s presťahovaním stanice na dočasné miesto na Bottovu ulicu. Tretím dôvodom sú aj preložky káblov a stará infraštruktúra. Pod stanicou ide starý parovod, to nám zatiaľ zabraňuje kopať priamo tam.

Kedy sa začnú práce na mieste autobusovej stanice?

Toto leto.

Vizualizácia Stanice Nivy s obchodným centrom. Zdroj – HB Reavis

V súvislosti s prestavbou stanice sa najviac diskutuje o uzávierke dopravne dôležitej ulice Mlynské nivy. Debatuje sa o úplnej uzávierke na štrnásť mesiacov, alebo o čiastočnej počas celej trojročnej výstavby. Už viete, ako to bude?

Diskusia o tom, či uzavrieť ulicu na štrnásť alebo tridsaťšesť mesiacov, a či to robiť naraz alebo po úsekoch, prebieha už od minulej jesene. Nám sa z technického hľadiska javí lepšie uzavrieť ulicu celú, na štrnásť mesiacov.

Prečo?

Mlynské nivy sú hlavnou tepnou v centre mesta, do ktorej sa nesiahlo 35 rokov. Infraštruktúra v nej je veľmi zastaraná, kanalizácia je tam z čias Márie Terézie a treba ju celú vybrať. Keď to preženiem, tak poviem, že okrem ropovodu je tam zakopané všetko. Parovody, káblovody, vodovody, plynovod, niekoľko desiatok optických káblov. Preto je stavebne jednoduchšie ulicu uzavrieť celú. Dá sa to aj po častiach, vyprojektované máme oba varianty. Uvidíme, ako to bude.

Čiže vy jednoznačne preferujete úplnú uzávierku na 14 mesiacov?

Myslím si, že to bude lepšie aj pre Bratislavčanov. Zvyknú si na jedno dopravné riešenie, ktoré tam bude po celý čas, a uzávierka potrvá v podstate len tretinu času v porovnaní s tým, ako dlho by trvala výstavba počas čiastočných uzávierok. V tom prípade by sa tam totiž každé tri mesiace menila organizácia dopravy, čo by bolo mätúce. A to nehovorím o rizikách stretu so stavebnými mechanizmami. Púšťať do intenzívnej a zložitej stavby dopravy je veľmi náročné. My toto územie mapujeme desať rokov. Čo sa dá z povrchu a sond o tejto ulici zistiť, to vieme. Ale pod zemou nakoniec môžu byť mnohé rúry umiestnené inak. Pri úplnej uzávierke budeme vedieť lepšie reagovať na nepredvídateľné okolnosti, a teda aj garantovať dokončenie v čase, ktorý sľúbime.

Bratislavčania majú nedávnu skúsenosť s úplnou uzávierkou Štúrovej ulice. Videli, že aj zbytočne, keď sa tam aj pol roka nič nerobilo. Neboli by dopravné komplikácie menšie, keby na Mlynských nivách zostal aspoň jeden pruh voľný?

K tej prvej časti otázky poviem len to, že čokoľvek sme robili my, bolo dokončené a včas. Máme 23-ročné stavebné skúsenosti, dokončenie preto garantujeme v termíne, a aj v určitej kvalite. Tá ulica bude vyzerať úžasne. Analyzovali sme, ako by doprava vyzerala pri jednom voľnom pruhu, dvoch či troch, ako bude vyzerať cez Vianoce či v lete. Vieme, že v prípade čiastočnej uzávierky by sa tam organizácia dopravy menila každé tri mesiace. Čiže každého štvrť roka by si ľudia museli zvykať na nové značky a semafory. Z tohto pohľadu nám preto príde úplná, ale kratšia uzávierka lepšia.

Vizualizácia ulice Mlynské nivy po rekonštrukcii. Zdroj – HB Reavis

Nepríde tam ku kolapsu?

Zmeny v doprave a uzávierka ulice budú značené vo veľmi širokom okruhu. Nestane sa, že niekto príde po zatvorenú cestu a nebude vedieť, ako ďalej. Plánujeme spoluprácu napríklad aj so Sygicom, Google Maps a navigáciou Waze. Uzávierka by sa objavila hneď v ten deň, ako s ňou začneme. Nemysleli sme teda len na Bratislavčanov, ale aj na turistov, aby sme k nim informácie o uzávierke dostali ihneď.

Čiže kolaps tam nebude?

Kolaps je veľmi silné slovo. Odporúčam pohľad do iných veľkomiest, aby ste videli, ako môže vyzerať doprava a jej kolaps. To sa s Bratislavou porovnávať nedá…

…to viem, ale predsa len, žijeme v Bratislave, a ľudia majú aj tu pocit, že stoja v zápchach každý deň.

Nechceli sme to urobiť šokovo, preto sme plánovali Mlynské nivy zavrieť v lete, keď je v meste áut menej a doprava je pokojnejšia. Kolaps nenastane. Doprava je ako voda, vždy si nájde cestu. Neskrývame, že uzávierka zmení návyky ľudí a trasy, ktorými chodia, ale som presvedčený, že žiadny kolaps nebude.

Vravíte, že ste chceli Mlynské nivy zavrieť v lete. Hovoríme o tomto lete?

V pláne to bolo toto leto. Uvidíme, ako to ešte dopadne, čakáme na potrebné povolenia. Posledné slovo pri uzávierke ulice bude mať magistrát.

Presuňme sa o tri roky do budúcnosti do doby, keď bude autobusová stanica hotová. V tom čase bude v zóne od Mlynských Nív po Euroveu dokončených kopec nových projektov – od Twin City cez Skypark po nové časti Panorama City či Klingerku. Vznikne nové centrum mesta. Viete, koľko ľudí tam bude denne pracovať a žiť?

Prepočty sú rôzne, naše hovoria zhruba o 50-tisícoch ľuďoch, ktorí tu budú pracovať, žiť či tadiaľto prechádzať. Vnímame to ako novú štvrť, nové geografické centrum Bratislavy. Historicky sme robili „jednu budovu na rohu križovatky“. Teraz sme mestotvorným developerom, meníme tvár Bratislavy. Je to pre nás veľká zodpovednosť. Chceme, aby táto štvrť žila. Poučili sme sa z rôznych iných projektov po svete, kde vznikli krásne štvrte, ale nefungujú. Buď sú po piatej popoludní vymreté, alebo sa tam neviete dostať inak ako na bicykli.

To tu nehrozí?

My sa v tejto zóne venujeme aj osobnej automobilovej doprave – lebo Slovák rád cestuje autom, no spolupracujeme aj s Cyklokoalíciou a chceme vybudovať dva kilometre cyklotrás. Podstatné je, že komunikujeme aj s ostatnými developermi v tejto lokalite, teda najmä Pentou a J&T, aby celé územie fungovalo. Aby naše projekty neboli na mape farebné štvorčeky oddelené plotmi. Práve preto, že chceme fungujúcu štvrť, sme prišli aj so smart riešením v podobe nadzemnej elektrickej dráhy.

Projekty HB Reavis okolo Mlynských Nív. Vežiaky Skypark od Penty nie sú nakreslené. Zdroj – HB Reavis

Vravíte, že Slováci sú zvyknutí na auto. Rozumiem, že parkovacie normy vám prikazujú na stanici aj v Twin City stavať parkovacie miesta. Ale nebude to taká hustá zástavba s takými úzkymi cestami, že do nového centra jednoducho nebude zvládnuteľné dochádzať autom?

Staviame stanicu s novým kvalitným obchodným centrom a to musí spĺňať tri veci. Po prvé, musí mať dobrú polohu. Po druhé, musí byť dostupné, teda autom alebo MHD. A po tretie, potrebujete istý magnetizmus, teda dobrú ponuku služieb. Stanica Nivy tieto tri atribúty spĺňa na sto percent. Nad dopravnou situáciou sme strávili množstvo hodín, celý projekt sa vyvíjal niekoľko rokov. Čiže áno, bude sa tam dať dostať autom. Ale budeme myslieť aj na ľudí, ktorí do nákupného centra v srdci mesta budú chcieť ísť na bicykli, len sa možno doteraz báli, že im ho počas nákupov ukradnú.

Čo to znamená?

Na stanici napríklad pripravujeme dve cykloveže pre asi 250 bicyklov, kde si budú môcť ľudia nechať svoj bicykel v garáži.

To budú také tie automatické výťahy, ktoré bicykel vezmú, uložia v garáži a potom vrátia?

Presne tak. Zároveň to bude fungovať aj ako požičovňa bicyklov pre ľudí, ktorí na stanicu prídu autobusom. Turista príde na stanicu, nechá si v úschovni batoh, požičia si bicykel, prejde si celú Bratislavu a potom ho zase na stanici odloží. Takto môžu fungovať aj ľudia, ktorí prichádzajú do mesta regionálnymi autobusmi, napríklad z takého Šamorína. Aj takto chceme odľahčiť celé územie od áut.

No problémom Bratislavy je, že úseky, na ktorých sa dá ísť na bicykli, sú často neprepojené a na mnohých miestach je bicykel stále riskantný.

Cyklodoprava je zložitejšia téma, preto spolupracujeme s Cyklokoalíciou, ktorá je v hlavnom meste najaktívnejšia. Cesty v Bratislave nie sú nafukovacie, každý nový cyklopruh pôjde na úkor individuálnej automobilovej dopravy. Preto je potrebné cyklodopravu aj propagovať, aby ľudia začali preferovať bicykle pred autami tak, ako je to napríklad v Holandsku a Dánsku, kde je to dané tradíciou a kultúrou. V tejto lokalite však chceme vybudovať nielen cyklotrasu na Mlynských Nivách, ale aj okolo Twin City, vďaka čomu bude chýbať už len malý kúsok na spojenie s cyklotrasami pri Apolle, ktoré potom smerujú až do Petržalky.

Ako je to s firmami, ktoré si u vás prenajímajú kancelárie? Stále sa v nových budovách pýtajú na parkovacie miesta?

Stále. Zákazník chce parkovať, aj nemať zápchy, teda aby v lokalite nebolo veľa áut. Keď urobíte veľa parkovacích miest, zároveň tým prilákate dopravu. Preto to treba vyvažovať. Normu na parkovacie miesta od mesta treba splniť vždy, ale my narážame aj na to, že ľudia sú stále zvyknutí, že ako benefit dostanú od firmy auto a môžu s ním parkovať v garáži pod svojou kanceláriou. Preto sa snažíme našim nájomcom ukázať, že na dopravu sa dá pozerať aj inak. Tento rok v Twin City pre našich klientov spúšťame pilotný bikesharingový projekt, potom by sme ho radi rozšírili. Ak chcete dostať autá z centra, vždy musíte dať ľuďom alternatívu. Preto premýšľame aj o tej nadzemnej elektrickej dráhe.

Lanovku z Nív do Petržalky, ak by sa naozaj postavila, vníma veľa ľudí skôr ako atrakciu než dopravné riešenie. Ako je to podľa vás?

My ju vnímame ako doplnok nosného dopravného systému v Bratislave, ktorý pomáha riešiť dopravu v konkrétnej lokalite. Je to lacnejší, efektívnejší a ekologickejší spôsob, ako preklenúť Dunaj, než napríklad nový most, ktorý by musel mať nadväznosť na ďalšie chodníky či cesty. O moste sme samozrejme my neuvažovali. Navyše – načo most, keď chcete mať menej áut v centre. Pri lanovke myslíme aj na Nové Lido, ktoré bude z pohľadu počtu ľudí veľké asi ako polovica Nitry. Bude to nové mesto s firmami, bytovkami, so školami a športoviskami. Lanovka je teda doplnkové dopravné riešenie, ktoré by spájalo dve nové silné mestské zóny. A práve tie odľahčí, nie je to komplexné riešenie na dopravu v meste. Je to doplnok pre mestské časti.

Trasa plánovanej nadzemnej lanovky v mape (žltou). Zdroj – HB Reavis

Máte vyrátané, koľko ľudí by lanovka za hodinu mohla prepraviť?

Závisí to od finálnej technológie, ale môžeme rátať okolo troch až štyroch tisíc ľudí za hodinu. Nadzemná elektrická dráha má výhodu, že môžete nahodiť toľko kabín, koľko práve potrebujete.

HB Reavis malo nedávno ďalšie stretnutie s primátorom Ivom Nesrovnalom. Posunuli sa debaty o lanovke? Lebo veľa urbanistov vám stále vyčíta, že je to skôr výstrelok. Zaujímalo by ma preto, nakoľko reálny celý projekt je.

Nie je to výstrelok. Je to súčasť veľkého projektu, ktorý má hodnotu jednej miliardy eur. Lanovka by spájala stanicu, Nivy Tower, Nové Lido a mala začiatočnú stanicu pri Ekonomickej univerzite, kde by sa mohla napojiť na železnicu. Podarilo by sa nám teda spojiť autobusovú stanicu so železnicou. Okrem toho, na Ekonomickej študuje 10-tisíc študentov, to je opäť veľká masa ľudí, ktorí by lanovku mohli využiť, lebo veľká časť z nich dochádza do Bratislavy z okolia autobusmi. Neprišli by sme po tých rokoch s niečím, čo nemáme domyslené.

Prečo je Nesrovnal k projektu lanovky taký opatrný?

Musíte sa obrátiť na neho, z posledného stretnutia vyplýva, že dopravné odľahčenie v zóne víta.

Je dôležitejšie pre celú lokalitu doriešiť, kadiaľ pôjde električka? Rozumiem, že tá je v kompetencii mesta, ale nie je to tak, že bez električky bude v novom centre problém?

Určite áno. Električky vnímame ako kvalitný a nosný dopravný systém. Na Mlynských nivách sme na ňu pripravení, ak by tam niekedy v budúcnosti mala byť.

Nikto však presne nevie, kadiaľ električka pôjde. Kreslí sa viac variantov, pred novým SND, za novým SND, vy vravíte aj o možnosti trasovania cez Mlynské nivy. Čo si myslíte vy ako developer v tejto lokalite, ktorá trasa je najlepšia?

Jasná odpoveď na to nie je. Za 28 rokov od Nežnej revolúcie sa v Bratislave vybudovala len jedna električková vetva do Petržalky. Riešilo sa to dlho a pritom išlo o trať v podstate na zelenej lúke. Tu by mala trať vzniknúť na existujúcich uliciach, čiže zrejme to bude ešte oveľa komplikovanejšie. Každopádne, my budeme podporovať akúkoľvek trasu električky.

V Novom Lide, ktoré budete realizovať spolu s J&T, zatiaľ vo vizualizáciách robíte kreslené domčeky. Viete už, čo a kedy tam reálne postavíte, alebo to závisí od zmeny územného plánu?

Presne tak. Teraz by bolo naozaj predčasné špekulovať o tom, ako to v Novom Lide bude vyzerať. Bez zmeny územného plánu sa nepohneme.

Vizualizácia Stanice Nivy s obchodným centrom. Zdroj – HB Reavis

Do vašich budúcich projektov, napríklad do Nového Lida, vám môže vstupovať návrh magistrátu na takzvanú výškovú zonáciu, ktorá by znamenala, že v Bratislave sa v budúcnosti nemôžu stavať budovy vyššie ako 111 metrov. Aj vaša Nivy Tower bude mať viac. Je dobré obmedziť výšku budov v hlavnom meste?

Nie som architekt ani urbanista, nebudem zrejme najkompetentnejší na odpoveď. Ale treba sa pozrieť aj inde – spravili to v inom meste? Ako to dopadlo? Pri diaľkových pohľadoch vznikne z výškových budov vždy jeden múr, tak je to už aj dnes pri nejakých pohľadoch napríklad z Vinohradov. Nie je tam vidno žiadnu dynamiku ani architektúru.

Niektorí developeri sú kritizovaní za to, že k niektorým lokalitám pristupujú, diplomaticky povedané, s veľmi malou mierou vkusu. Vy máte za niečo zlé svedomie, lebo ste niečo nepostavili koncepčne?

Určite nie, HB Reavis vždy spolupracoval s tými najlepšími na trhu. Či už to boli projektanti, architekti alebo inžinieri. Vždy sme do toho dali najviac, ako sme vedeli. Firma sa vyvíja, čerpali sme skúsenosti. Máme za sebou trendsetterské počiny – od výstavby biznis centra na Plynárenskej, na tú dobu výnimočné, až po Aupark v Petržalke. To sú veci, na ktoré je táto firma pyšná. Kedysi sme začínali so slovenskými architektmi, teraz ťaháme odborníkov z celého sveta. Na jednej ulici v Bratislave dnes robia štyri najkvalitnejšie architektonické kancelárie na svete, Benoy, Make, John Robertson Architects, AHMM. Všetko svetoznáme mená.

K tomu vášmu zlému svedomiu – už viete, čo spravíte s Apollo Business Centrom?

Vnímame ho ako úplne nový projekt. Momentálne sme v štádiu úvodných debát s mestom, požiadali sme o stanovisko k investičnému zámeru. S výstavbou by sme chceli začať v roku 2018, ale bližšie informácie zverejníme na jeseň. Chceme z toho urobiť krásny projekt, podľa úvodných prác štúdia Make sa majú Bratislavčania na čo tešiť.

Je Apollo niečo ako vaše čierne svedomie?

Našou ambíciou je priniesť tomuto miestu nový život.

Ako sa ľudsky ako človek z biznisu pozeráte na Šancovú ulicu, kde Finep stavia 23-podlažný vežiak, niekoľkonásobne prevyšujúci okolitú zástavbu?

Viete, my sa skôr pozeráme na naše projekty, teraz najmä na Mlynské nivy.

Chápem, ale aj takéto projekty pomáhajú vytvárať povesť bratislavským developerom ako takým.

Za nás hovoria naše projekty, vyjadrovať sa k práci iných naozaj nechcem. Rozumiem tomu, že slovo „developer“ niektorí používajú ako nadávku. Preto sa snažíme pristupovať k projektom mestotvorne. Nestavať niečo, čo bude biť do očí, nepretláčať niečo, čo nemá význam. Chceme stavať tak, aby sme sa za naše projekty nemuseli hanbiť ani za pätnásť rokov.

Pozerajú sa developeri viac na názor ľudí, ktorí v meste žijú? Zmenilo sa to dajme tomu oproti času pred pätnástimi rokmi?

Zmenilo sa to, že ľudia sú edukovanejší a viac sa starajú o prostredie, kde žijú. Snažíme sa s komunitami v okolí našich projektov komunikovať, organizujeme s nimi besedy, lebo sú to naši najprísnejší sudcovia, a zároveň pre nás veľmi zaujímaví. Preto napríklad ľuďom v okolí autobusovej stanice hovoríme, že nová stanica bude pre nich výhoda. Bude tam menej hluku aj smogu, lebo exhaláty, ktoré dole v podzemí vzniknú, budú prehnané cez filtre CO2. V okolí stanice sa zmení klíma, a aj sa tam ochladí. Teraz sú tam skoro tri hektáre asfaltu, ktorý sa v lete zohreje, na novej stanici však bude na streche zeleň o veľkosti dvoch futbalových ihrísk. Toto všetko sa snažíme ľuďom včas vysvetliť. Sú to naši susedia a my chceme byť dobrým susedom.

Prečo súkromná firma venuje pol milióna eur na opravu Námestia slobody a hovorí, že z toho nechce nič mať?

Vnímame to ako formu spoločenskej zodpovednosti. Radi podporujeme aktivity v meste, kde dlhé roky pôsobíme, pracujeme a sídlime. Prostredníctvom Nadácie HB Reavis sme preto založili občianske združenie Dobré miesto, ktoré bude mať na starosti podporu a realizáciu takýchto nekomerčných projektov, aj v priestoroch, kde nemáme žiadny komerčný záujem. Námestie slobody je prvým, no určite nie posledným takýmto miestom. V dohľadnom čase oznámime ešte jeden takýto projekt.

Kde?

V Bratislave.

Veľmi dobrá odpoveď. Niečo konkrétnejšie?

Bude to na území Starého Mesta.

Dobre, zostaňme pri tom Námestí slobody. Je náhoda, že ste túto nezištnú podporu načasovali do obdobia, keď by sa vám zišlo podporné stanovisko mesta pre získanie štatútu významnej investície pre vašu Stanicu Nivy?

Spájať tieto dve veci je nerozumné. Pôsobíme v meste, kde plánujeme investovať jednu miliardu eur do revitalizácie novej zóny na Nivách a na aktivizáciu územia Nového Lida v Petržalke. Chceme toto územie oživiť čo najskôr. Pri developerských projektoch je to v Bratislave momentálne tak, že dlhšie vybavujete papiere, ako staviate. Čas medzi plánmi a realizáciou sa predlžuje a vo finále sa nám niekedy stane, že nie sme až takí nadšení z toho, čo vzniklo, lebo od prvých plánov ubehlo dajme tomu sedem rokov. Technológie sa vyvíjajú, architektúra ide dopredu, okolie projektu sa môže zmeniť.

Čiže dôvodom na žiadosť o štatút významnej investície je, že by vám to urýchlilo papierovačky.

Áno. V prípade významnej investície je stavebným úradom okres. To samo administratívny proces urýchli. Na okresnom úrade sú odborníci so skúsenosťami v riešení stavieb veľkého rozsahu.

Vizualizácia Stanice Nivy s obchodným centrom. Zdroj – HB Reavis

Ale vnímate, že vaša iniciatíva pomôcť s opravou Námestia slobody je rôznymi blogmi či komentármi spájaná so snahou nakloniť si mesto a získať podporu magistrátu, aby ste tento štatút získali?

Vnímame, ale my sme s mestom o Námestí slobody začali komunikovať niekedy vlani na jeseň. O štatút významnej investície sme štát požiadali v marci tohto roka. Žiadna spojitosť tam nie je, takéto plány pripravujeme dlhodobo.

Čiže podľa vás sme my Slováci len skeptickí, a keď nejaká firma hovorí o nezištnom polmiliónovom dare, sme automaticky podozrievaví a čakáme protislužbu?

Každý si má možnosť myslieť si, čo chce. Ale tieto dva projekty naozaj netreba spájať. Opakujem, opravu Námestia slobody sme pripravovali dávno predtým, ako sme požiadali o štatút významnej investície.

Ako bude Námestie slobody vyzerať? Máte konkrétnu predstavu, alebo to bude záležať od architektonickej súťaže, ktorú chcete s mestom vyhlásiť?

Áno, riešenie bude závislé od výsledku verejnej súťaže. Dôležité bude aj to, koľko peňazí sa nám podarí vyzbierať. Náš príspevok, 500-tisíc eur, vnímame ako prvý dar. Niečím prispeje mesto, ale budeme sa snažiť zohnať ďalšie peniaze medzi veľkými firmami, ktoré by mohli sponzorovať opravy jednotlivých blokov námestia. Námestia slobody sa nikto nedotkol odvtedy, čo ho postavili.

Námestie má byť hotové do konca budúceho roka. Teraz bude niekto z HB Reavis obiehať veľké firmy a presviedčať ich, aby prispeli nejakou sumou?

V podstate áno, riešiť to bude naše združenie. Do konca júna sa vyhlási architektonická súťaž, ktorú pripravujeme spolu s mestom. Peniaze začneme zbierať od jesene, keď už budeme poznať idey finalistov, aby sme mali predstavu, koľko to môže stáť. Nedá sa žiadať od bratislavskej biznis komunity, aby podporili niečo, kde ešte presne nevieme, čo sa tam bude diať. Sme teda prvý darca a budeme sa obracať na ostatných.

Zostane celé námestie verejným priestorom? Nestretli ste sa s obavami ľudí, ktorí si môžu myslieť – okej, oni dačo zasponzorujú, ale potom si asi budú chcieť niekde v rohu dačo postaviť?

Naozaj tam nemáme žiadne komerčné záujmy. Po rokoch pôsobenia v Bratislave chceme niečo vrátiť aj samotnému mestu a hlavne jeho obyvateľom. Námestie chceme oživiť čo najskôr, preto tie prvé aktivity – čistenie graffiti, bezpečnostné opatrenia, opravy dlažby, ktorá je v havarijnom stave – chceme v rámci nultej etapy urobiť ešte tento rok.

HB Reavis investuje veľa v zahraničí, na Slovensku však pôsobíte momentálne len v Bratislave. Je tu ešte nejaké mesto, ktoré je pre developera zaujímavé? Alebo tam nemáte pozemky, tak to neriešite?

V Bratislave máme teraz veľa pekných a kvalitných projektov, sústredíme sa teda na ňu. Do iných miest sa rozšíriť neplánujeme, aj keď sme tam historicky boli – mali sme Auparky v Žiline, Košiciach a Piešťanoch.

Bez ohľadu na to, či tam máte nejaké aktivity, je nejaké mesto aspoň trochu také zaujímavé ako Bratislava?

Bratislava je hlavné mesto. Istý potenciál majú Košice, ale do toho veľmi zasahuje geopolitická situácia a ovplyvní ich trebárs to, akým smerom sa bude uberať dianie na Ukrajine. Košice majú potenciál z pohľadu takzvaných „Shared Services Centier“, ich výhodou je blízkosť Poľska a určite mestu pomôže aj dostavanie diaľnice.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie