Denník N

Nárast o dva stupne? Také teplo človek ešte nezažil, hovorí klimatológ

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Trumpovo rozhodnutie zásadne neovplyvní iné krajiny, s emisiami bojujú už mnohí americkí súkromníci a nadnárodné firmy. Z tohto hľadiska prišlo jeho rozhodnutie neskoro, hovorí Jozef Pecho. 

Amerika oznámila, že vystúpi z klimatickej dohody. Čo to znamená?

Vyslalo to veľmi zlý signál pre politikov z celého sveta. Z pohľadu klimatológie je to nekompetentné rozhodnutie. Všetci sú trochu šokovaní, ale ono sa to dalo čakať vzhľadom na Trumpovu kampaň. Otepľovanie považuje za výmysel a nie je veľmi ochotný počúvať klimatológov. Ale treba si uvedomiť aj to, že veľa bude závisieť od toho, čo presne v najbližších mesiacoch podnikne americká vláda. Ako napríklad bude riešiť uhlíkovú daň (daň za vysokú produkciu emisií), o ktorej sa v USA, a to aj na pôde kongresu, intenzívne diskutuje. Možno sa inšpirovali susednou Kanadou, kde to funguje v Britskej Kolumbii už od roku 2008.

Viaceré americké štáty aj súkromné firmy hovoria, že napriek tomu budú pokračovať s podporou znižovania emisií. Je teda možné, že emisie v USA aj napriek Trumpovmu rozhodnutiu klesnú?

Toto je veľmi dobrý postreh, pretože súčasťou vyjednávaní na predchádzajúcich konferenciách (Paríž, Kodaň) boli aj strategické, hlavne energetické firmy, ktoré síce často presadzujú svoje záujmy, no súčasne rokujú aj o reálnych technologických možnostiach, ako emisie znižovať. Na jednej strane politici môžu vyhlasovať, že do roku 2030 klesneme s emisiami CO2 o 40 percent, čo je plán EÚ, ale konkrétna delegácia musí byť napojená aj na súkromný sektor, ktorý uskutoční reálne kroky, pretože práve priemysel, poľnohospodárstvo a služby sú najväčším zdrojom emisií. V tomto by som videl nádej. Mnohé veľké firmy, dokonca aj energetické, ako je Shell, British Petroleum alebo General Motors v USA, už s politikou znižovania emisií a zvyšovania efektívnosti v určitom rozsahu začali pred pár rokmi a to sa asi nezmení. Z tohto pohľadu si myslím, že Trumpovo rozhodnutie prišlo neskoro. Môže si hovoriť, čo chce, ale to, čo sa už deje v súkromnej sfére, sa dá nazývať rozbehnutým vlakom, ktorý zmeškal. Aj to svedčí o jeho slabej informovanosti.

Na druhej strane sú obavy, či po Amerike neodstúpia od Parížskej dohody aj iné krajiny, spomína sa India. Očakávate to?

Spojené štáty doteraz neboli veľkou inšpiráciou v globálnej klimatickej politike. Štáty, ktoré už znižujú emisie, trend zachovajú a možno budú ešte prísnejšie a iniciatívnejšie. Napríklad dokonca aj India, ktorá produkuje čoraz viac emisií a je najprogresívnejšia z pohľadu ich rastu v najbližších rokoch, počíta s obmedzovaním fosílnych palív. Hlavný odkaz je síce negatívny, no nemyslím si, že by toto rozhodnutie zásadným spôsobom ovplyvnilo iné krajiny. Treba tiež pripomenúť, že aj v Spojených štátoch klesajú emisie, od roku 2006 padli o osem percent. Vzhľadom na súčasné rozhodnutie sa tento trend zásadne nezmení. Pokles však nebude natoľko rýchly a potrebný ako so záväzkami z Paríža, kde USA prisľúbili pokles do 28 percent do 2025, čo asi už je pasé.

Jozef Pecho

Vyštudoval odbor fyzickej geografie a geoekológie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, v špecializácii meteorológia a klimatológia. Pracoval pre Ústav fyziky atmosféry Akadémie vied ČR v Prahe, kde sa okrem vedeckej činnosti venoval tiež popularizácii meteorológie a klimatológie. Momentálne pracuje pre SHMÚ. Pravidelne publikuje v zahraničných i domácich odborných časopisoch.

Trump hovoril, že samotný vplyv Parížskej dohody je veľmi malý – len 0,2 stupňa. Má pravdu?

V Paríži sa dohodlo skôr diplomatické víťazstvo. Vyslalo to do sveta pre ľudí signál, že národné vlády sa chcú zaoberať týmto problémom a akceptujú realitu klimatickej zmeny. Či už záväzky budú stačiť, aby sme sa vyhli 2-stupňovému otepleniu, to je iná vec. Celosvetové emisie v tom prípade mali klesať už od roku 2010. To sa nedeje. Súčasné záväzky, vrátane USA, hovoria, že dvojstupňovému otepľovaniu sa nevyhneme. Už teraz je v atmosfére Zeme dostatok skleníkových plynov na to, aby sa globálna teplota zvýšila o minimálne 2 °C v porovnaní s predindustriálnou dobou. Sú to tvrdé fakty. Treba však súčasne urobiť maximum, aby sa oteplenie ešte nezhoršilo a nezrýchlilo. Trump v tomto konkrétnom prípade nebol až tak ďaleko od pravdy, no povedal aj veľké množstvo nepresných a zavádzajúcich informácií. Jeden z jeho silných argumentov bol, že akceptovanie Parížskej dohody nielen že ekonomicky postihne USA, čo je celkom pravda, ale že celá klimatická dohoda je pre USA neférová. Tu sa Trump veľmi mýli. Keby sme išli podľa férovosti, USA by mali zo svojich emisií ešte viac ubrať a hlavne rýchlejšie.

Narážate na to, že USA sú historicky najväčší znečisťovateľ?

Presne tak, aj keď toto miesto zdieľa spolu s Európou (myslené EÚ), ako samostatný štát však USA historicky výrazne dominujú s podielom asi 27 %.

Po Paríži sa očakávalo, že budú aj ďalšie kolá znižovania emisií. 

V Paríži sa delegáti dohodli na rámcový výhľad záväzkov do roku 2030, po roku 2020 by však mali nasledovať nasledovať päťročné cykly, v ktorých sa budú záväzky prehodnocovať a očakáva sa, že sa budú ďalej sprísňovať. Do Paríža sa išlo už s tým, že čo sa dohodne, nebude stačiť. Ale každý štát si necháva určitú rezervu. Aj Slovensko pripustilo, že dohoda je síce slabá, ale očakáva sa, že záväzky sa budú zvyšovať. Je to totižto nielen politický problém, ale aj technologický problém. Niektoré krajiny tieto možnosti už vyčerpali. Napríklad Európska únia prišla so záväzkom, že do roku 2030 zníži emisie o 40 percent v porovnaní s rokom 1990. V súčasnosti sme už v polovici bez nejakého zásadnejšieho technologického progresu a zvyšovania efektívnosti výroby. Teraz bude musieť EÚ nájsť nové možnosti, ako tých 20 percent dosiahnuť, bude to vyžadovať nové investície do výskumu a vývoja. Samozrejme veľký priestor je aj v úsporách a šetrení.

Je to reálne?

EU na to má zdroje aj politickú vôľu, aby to znížila aj viac ako o 20 percent.

Ako je na tom Slovensko ?

U nás emisie pomerne prudko klesli v prvej polovici 90. rokov (najviac medzi rokmi 1990–1995), najmä v dôsledku reštrukturalizácie priemyslu po páde socializmu. Klesli sme zhruba asi o 45 percent (v súčasnosti však opäť rastú). Od polovice 90. rokov však slovenské emisie zásadne neklesajú. Slovensko má čo doháňať, pracujeme s pomerne veľkou neefektívnosťou výroby, emisie na jednotku HDP sú stále pomerne vysoké. Máme čo robiť, aby sme dohnali západné európske krajiny.

Veľa ľudí si úplne nevie predstaviť, čo to znamená, keď sa Zem oteplí o dva stupne. Viete to vysvetliť?

Často sa hovorí o tom, že v poslednej dobe ľadovej bolo na svete zhruba o 4 stupne chladnejšie ako teraz. Inak povedané, ak sa teraz oteplí o dva stupne, tak to znamená veľký klimatický posun. Významné to je aj z hľadiska rýchlosti. Už teraz sa nám oteplilo o zhruba jeden stupeň a nasledujúcich asi dvoch-troch desaťročiach sa oteplí o ďalší jeden stupeň. To je už nebezpečná rýchlosť zmeny.

V čom?

V následkoch. Klimatológovia si nevedia predstaviť celkový rozsah negatívnych následkov napríklad pre potravinovú sebestačnosť. V trópoch majú v súčasnosti už veľký problém s extrémami počasia: Filipíny, Indonézia, mnohé regióny Afriky, India. Z toho vyplývajú aj problémy s nedostatkom potravín. Po každom výraznom extréme v počasí je potrebné do týchto krajín nasmerovať obrovskú humanitárnu pomoc. Nehovorím konkrétne len o Saheli, aj keď tento región je následkami klimatickej zmeny  postihnutý už od 60. rokov 20. storočia. Extrémami sužované oblasti sa rozširujú, napríklad v posledných rokoch dosť zasiahnutými oblasťami boli aj Brazília a Amazónia. Od roku 2013 sa táto krajina potýka so závažným suchom. Rozsah dôsledkom (zväčša tých nepríjemných) bude pre nás po tom, ako sa oteplí o 1,5 až 2 stupne, nepredstaviteľný, niečo také sme v histórii nezažili.

Čo to znamená pre Slovensko?

Dva stupne budú reálne znamenať, že u nás stúpne teplota o tri až štyri stupne Celzia. Klimatické pomery stredného a južného Maďarska, teda teplé a suché, možno očakávať už aj na strednom Slovensku. V najteplejších oblastiach ako Hurbanovo, Štúrovo a Bratislava budú klimatické podmienky podobné ako v severnom Taliansku, južnom Francúzsku. Keby sme išli ďalej do budúcnosti do konca storočia, ak by sme nič s postupujúcou klimatickou zmenou nerobili, tak na Slovensku sa môže otepliť aj o viac ako 4 stupne Celzia a to by u nás bolo ako v severnom Španielsku. To si už ako klimatológ neviem celkom dobre predstaviť. Budeme mať veľké problémy s nedostatkom vody, suchom a extrémami počasia, ako sú silné búrky. To by si mali ľudia uvedomiť. Samozrejme, tieto skutočnosti tu uvádzam nie preto, aby som ľudí strašil, ale momentálne vstupujeme do obdobia, keď sa môže s klímou stať čokoľvek, a nemáme celkom jasnú predstavu, aké dôsledky to prinesie. Oteplenie nám prináša z roka na rok nové a neočakávané fenomény, ktoré sme tu kedysi nemali.

Boli takéto teploty aj v minulosti, za posledných 2-tisíc rokov?

Stále viac sa ukazuje, že neboli. To, čo nás čaká v najbližších desaťročiach, to ľudský druh v histórii pravdepodobne ešte nezažil. Nemá s takouto klímou žiadnu historickú skúsenosť. Dokonca aj keď hovoríme o vzdialenejšej minulosti, rádovo niekoľko miliónov rokov späť, len ťažko nachádzame precedensy k súčasnej, veľmi rýchlej zmene klímy. Táto informácia je o to závažnejšia, keď zoberieme do úvahy fenomén globalizovanej spoločnosti. Globalizácia priniesla človeku nesporné výhody, no tým, ako je stále závislá od zdrojov, prepravy a informačných technológií, stáva sa aj viac zraniteľnejšia na vonkajšie impulzy a zmeny, a klimatická zmena takýmto zásadným impulzom určite je.

Ako to myslíte?

Keď v niektorom regióne svet dôjde k nejakému problému, ktorý bude súvisieť s klimatickou zmenou, môže to postihnúť celú globálnu spoločnosť. Napríklad v roku 2010 sme mali v Európe extrémne počasie a Rusko zasiahli v lete veľmi devastujúca vlna horúčav, ktorá trvala dva mesiace. Zomrelo veľké množstvo ľudí. Prejavilo sa to aj na ekonomike Ruska. Výnosy obilia poklesli v tom roku o 40 percent. Rusko z veľmi pochopiteľných dôvodov zastavila vývoz obilia do sveta. Následne sa objavili v ďalších rokoch fenomény ako Arabská jar. Rusko vyváža práve do oblasti Severnej Afriky a Blízkeho východu značné množstvo obilia. Ruské opatrenie spôsobilo nedostatok potravín a následne aj rast ich cien v roku 2011. Na začiatku udalostí Arabskej jari možno vidieť práve abnormálne teplé leto 2010 v Rusku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Donald Trump

Klimatická kríza

Príroda

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie