Denník N

Zastaví Amerika Parížsku dohodu? Skôr nie, možno sa k nej časom vráti

Demonštranti pred Bielym domom. Foto – TASR/AP
Demonštranti pred Bielym domom. Foto – TASR/AP

Aj napriek Trumpovmu rozhodnutiu budú v Amerike klesať emisie, hoci nie tak rýchlo.

Najhorší scenár by vyzeral takto: Je rok 2100 a vnukovia súčasných tridsiatnikov žijú na planéte, ktorá je o tri stupne teplejšia ako tá v súčasnosti.

Ak by sa s vypúšťaním emisií vôbec nič nerobilo, teplota Zeme by koncom storočia podľa organizácie Climate Interactive bola o 4,5 stupňa Celzia viac ako pred priemyselnou revolúciou. Ďaleko nad dvoma stupňami, ktoré sa za nebezpečnú hranicu považujú teraz.

Už 30 rokov sa vlády snažia tomuto scenáru predísť a dohodnúť spoločný boj proti otepľovaniu. Dohodnúť sa na globálnom postupe sa podarilo až v Paríži v roku 2015, nepripojili iba dva štáty: Sýria a Nikaragua.

Aj vďaka tomu, že na rozdiel od minulosti nenútili krajiny k tvrdým cieľom, ale nechali im, aby samy ponúkli dobrovoľné záväzky, ktorých dodržanie nie je právne zaväzné.

Aj z toho dôvodu bola Parížska dohoda, akokoľvek historická, kritizovaná mnohými environmentalistami. „Je to skutočne fraška. Škoda slov, sú to iba sľuby, žiadne činy,“ povedal pre Guardian bývalý vedec NASA James Hansen, označovaný za otca uvedomenia si klimatických zmien.

Len Paríž nestačí

V jednom má pravdu aj Donald Trump. Parížska dohoda zníži teplotu Zeme iba o 0,2 stupňa Celzia. Podľa PolitiFact však zabudol dodať, že je to v porovnaní s tým, že by sa len predĺžili kroky dohodnuté na samite v Kodani v roku 2009.

Parížska dohoda je však len začiatok. V roku 2020 si majú krajiny určiť nové, ambicióznejšie ciele. To sa má opakovať každých päť rokov. Budúce záväzky majú byť také, aby teplota na konci storočia bola len medzi 1,5 až 1,8 stupňa viac ako pred priemyselnou revolúciou. Ak by nič viac nepridali, len splnili Paríž, teplota by dosiahla 3,5 stupňa Celzia

Rozhodnutie Donalda Trumpa odísť z Parížskej dohody, akokoľvek významné, pokiaľ sa k nemu nepridajú ďalšie krajiny, však nemusí nutne spôsobiť kolaps dohody.

Podľa Financial Times väčšina amerických štátov bojuje proti emisiám. Lídrom je Kalifornia, ktorá je šiestou najsilnejšou ekonomikou na svete a dala si za cieľ znížiť emisie o 40 percent úrovne roku 1990. Podporovať boj s emisiami sľubujú aj mnohé americké firmy.

Amerika tak bude aj bez Trumpovej vlády aj naďalej znižovať emisie (deje sa tak od roku 2006), aj keď cieľ nedosiahne. Podľa analýzy Rhodium Group to bez vládnej podpory bude 15 až 19 percent namiesto 26 až 28 percent roku 2005 do roku 2030.

„To, ako sa Amerika správa, je oveľa dôležitejšie, ako či je alebo nie je súčasťou dohody,“ povedal pre Economist David Victor, expert na klimatické zmeny z Kalifornskej univerzity.

Morálny zločin

Kľúčové bude, ako zareagujú iné krajiny a či sa nerozhodnú od zmluvy odstúpiť. Zatiaľ to tak nevyzerá.

Európska únia, Čína aj India, čo sú tri zo štyroch najväčších znečisťovateľov, potvrdili, že dohodu chcú dodržať. Indický premiér Narendra Modi označil hranie sa s budúcnosťou nasledujúcich generácií „morálnym zločinom“.

Tie ciele sú rozdielne. Kým Únia sľúbila do roku 2030 znížiť emisie o 40 percent (úrovne roku 1990), Čína a India budú emisií vypúšťať stále viac. Čína mala strop podľa Parížskej dohody dosiahnuť v roku 2030, podľa posledných krokov to vyzerá, že to dokážu o desať rokov skôr.

Otepľovanie berie v poslednom čase vážnejšie. Vlani napríklad zastavila výstavbu vyše 100 nových uhoľných elektrární a do roku 2020 chce postaviť solárne panely o výkone 150 gigawattov, čím strojnásobí súčasný stav. Samozrejme, stále takmer tretina nových emisií v atmosfére pochádza z Číny a množstvo stále neklesá.

Vystúpenie USA z toho, čo môže byť celosvetovou snahou počas celého 21. storočia, nemusí byť navždy. Podľa prieskumu je väčšina Američanov (69 percent) za to, aby Amerika bola súčasťou dohody.

A USA vystúpia z Parížskej dohody presne 4. novembra 2020, teda deň po nasledujúcich prezidentských voľbách, ktorých sa pravdepodobne bude chcieť zúčastniť aj prezident Donald Trump.

Je teda možné, že jednou z tém volieb bude aj boj proti otepľovaniu. A ak budú pokračovať rekordné horúce roky aj naďalej (16 zo 17 najteplejších rokov Zeme v dejinách meraní sme zaznamenali od roku 2001), deň, keď Američania vystúpia z Parížskej dohody, môže byť prvým dňom ich návratu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Donald Trump

Klimatická kríza

Príroda

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie