sobota

Hans Zimmer dal na svojom koncerte priestor Sendreiovcom: Staviame mosty, nie múry (foto + video)

Vlani mu spievali len v zákulisí, teraz aj priamo na pódiu. Nemecký skladateľ urobil sympatické gesto.

Foto N – Vladimír Šimíček

„Včera sme hrali českému premiérovi v Tatrách a dnes sme tu,“ hovorí krátko pred ôsmou hodinou večer Vlado Sendrei s visačkou „performer“ na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave. Vo štvrtok večer jeho kapele telefonovali, nech sa pripravia na piatkový koncert, s ktorým nerátali. Už tomu neverili, ale slávny autor filmovej hudby nakoniec ukázal, že svoj sľub myslel vážne. Sendreiovci sa ocitli spolu s ním na jednom pódiu.

Keď mal pred rokom slovenskú premiéru, hrali mu len na afterpárty, teraz sa to podarilo na poslednú chvíľu zorganizovať tak, aby mohli vystúpiť aj pred divákmi. A poriadne to roztočili. Hudba zo soundtracku k filmu Sherlock Holmes: Hra tieňov (2011), ktorú spolu nahrávali, síce zaznela v prvej polovici večera bez nich, ale pre krátkosť času to nemali šancu stihnúť nacvičiť spolu. Vlastne ani vôbec nebolo treba – Sendreiovci zahrali dve rómske pesničky, ku ktorým sa spontánne pridali aj niektorí muzikanti z orchestra. A bolo to viac o nich než o starej spolupráci so slávnym menom. Hans Zimmer ich na konci vyobjímal, pričom bolo zrejmé, že jeho radosť a dojatie nie sú hrané. „Staviame mosty, múry robia iní,“ povedal a bol to najsilnejší moment večera.

Sendreiovci priniesli dávku spontánnosti, ktorá koncertu dovtedy trochu chýbala. Aj preto, že príliš pripomínal ten vlaňajší. Opäť sa začal postupným efektným nástupom orchestra v hudbe z filmu Šofér slečny Daisy a potom zazneli aj úryvky z ďalších jeho najslávnejších soundtrackov. Autor striedal klavír, gitaru a banjo, pesničky často uvádzal dlhšími historkami a príbehmi. Napríklad o tom, aké inšpirujúce bolo stráviť dva týždne cez noc pri nakrúcaní v Louvri, kde rýchlo dostal nápad na melódiu k filmu Da Vinciho kód, o tom, ako Levieho kráľa urobil vďaka tomu, že v Los Angeles spoznal emigranta z Juhoafrickej republiky Lebohanga Morakeho prezývaného Lebo M, ktorý s ním stále chodí na turné a spieva pesničky z tohto soundtracku, alebo ako sa dohodol s režisérom Ridleym Scottom, že bojovú scénu v Gladiátorovi môže hudba opísať kontrastom v podobe valčíka.

Iná bola tentokrát najmä videoprojekcia, ktorá teraz nechala viac vyniknúť zábery na sólistov a viac upozorňovala na hudbu než na filmové asociácie. Zimmerova hudba má dve základné polohy: orchester a zbor so živou kapelou, sláčikovým kvartetom a bubeníckym triom väčšinu času buráca alebo nechá vyniknúť romanticky lyrické melódie. Z druhej návštevy hollywoodskeho skladateľa sa bude najviac spomínať na vsuvku Sendreiovcov, pretože tí sa postarali o to, že diváci videli koncerty dva. Zimmerov aj ich. Bola to pekná ukážka toho, akú má hudba silu. Silu spájať.

Video: Sendreiovci na koncerte Hansa Zimmera
Autor: Martin Kopál

https://youtu.be/rzLWDZEnUMk

Blahoželáme, máte dobrých priateľov!

Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo vďaka tomu že váš priateľ Stanislav Daniel je predplatiteľom Denníka N a článok vám venoval.

Stačí zadať váš e-mail, nebojte sa, nikdy ho nepredáme inej firme.

Alebo môžete