Denník N

Potrel sa šťavou z citróna, myslel si, že je neviditeľný, a šiel vylúpiť banky

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Vedci skúmali, ako súvisí neznalosť s presvedčením o vlastnej výnimočnosti. Spisovateľ Alexandre Dumas správne poznamenal, že rozdiel medzi géniom a hlupákom je, že génius pozná svoje hranice. Hlupák ich nemá.

Za bieleho dňa a bez akýchkoľvek viditeľných známok maskovania vošiel v roku 1995 McArthur Wheeler do dvoch bánk v Pittsburghu, aby ich vylúpil.

O niekoľko hodín lupiča polícia chytila. Keď mu ukázali záznamy z kamery, ktoré ho pri čine prichytili, iba neveriacky krútil hlavou a povedal: „Ale veď som mal na sebe šťavu.“

Zlodej bol presvedčený, že ak si na tvár dá šťavu z citróna, stane sa pre kamery neviditeľným.

Týmto neuveriteľným, hoci skutočným príbehom sa začína jeden z najznámejších psychologických článkov vôbec.

Dunning-Krugerov efekt

V roku 1999 ho napísali sociálni psychológovia Justin Kruger a David Dunning, obaja z Cornellovej univerzity. Vo videu, ktoré vyšlo minulý mesiac, si ho pripomenul Pindex – videokanál na popularizáciu vedy a výskumu.

V slávnej štúdii autori ukázali, že ľudia, ktorí v nejakej činnosti dosahujú pomerne zlé výsledky, si svoju nevedomosť nepripúšťajú a nekriticky sa považujú za výnimočných.

Ako v knihe Pôvod človeka napísal Charles Darwin: „Nevedomosť častejšie ako poznanie plodí sebavedomie.“

Podľa autorov článku dostal jav pomenovanie Dunning-Krugerov efekt.

Herec Stephen Fry nahovoril krátke video o Dunning-Krugerovom efekte a iných omyloch mysle. Zdroj – YouTube

Humor

Psychológovia spravili viacero experimentov; týkali sa humoru, logického uvažovania a gramatiky. Experimenty spájalo, že účastníci – išlo o vysokoškolákov z Cornellu – najprv uviedli, ako si myslia, že v teste uspejú, a potom si ho aj spravili.

Čo sa týka humoru, študenti posudzovali tridsať vtipov, ktoré na škále od 1 (vôbec nie je vtipný) po 11 (veľmi vtipný) ohodnotilo osem profesionálnych komikov.

Medzi menej vtipné žarty komici zaradili: „Otázka: čo je veľké ako človek, ale nič neváži? Odpoveď: tieň.“

Naopak, medzi najvtipnejšie vtipy patril tento: „Ak sa dieťa opýta, prečo prší, pekná odpoveď by mohla byť ‚Boh plače‘. A ak sa opýta, prečo Boh plače, ďalšia pekná odpoveď je ‚asi nad tým, čo si vyviedol‘.“

Z výsledkov vyplynulo, že študenti, ktorí sa smiali na tých najhorších vtipoch, boli zároveň ľuďmi, ktorí sa mysleli, že majú vyberaný zmysel pre humor.

Naopak, ľudia, ktorí sa s výberom profesionálnych komikov zhodovali a podľa ich kritérií mali vynikajúci zmysel pre humor, sa skôr podceňovali a o svojich schopnostiach v tomto ohľade pochybovali.

Logika a gramatika

Ďalšie testy sa týkali logického uvažovania a gramatiky a mali podobný priebeh. Študenti ohodnotili svoje schopnosti logicky uvažovať a písať bez gramatických chýb a potom si spravili test, ktorý ich zručnosti a sebavedomie preveril.

Tak ako v prvom experimente, aj v týchto prípadoch platilo, že ľudia, ktorí dosahovali najhoršie výsledky, sa zároveň najviac preceňovali (a študenti, ktorí dosahovali najlepšie výsledky, sa zase podceňovali).

Trpia dvakrát

Autori hovoria, že ľudia, ktorí nie sú kompetentní a nemajú príslušné znalosti a zručnosti, trpia vlastne dvakrát: „Nielenže dospievajú k chybným záverom a robia zlé rozhodnutia, ale ich nekompetentnosť či absencia znalostí ich okráda aj o to, aby si toho boli vôbec vedomí.“

Efekt sa v neskorších experimentoch podarilo zopakovať aj v iných kultúrach, v prirodzenom prostredí a na iných vzorkách ľudí ako študenti (hoci to neplatí vždy).

Génius má hranice

Téme Dunning-Krugerovho efektu sa na stránkach aeon.co minulý mesiac v rozsiahlej eseji venoval aj neurológ a autor Robert Burton. Upozorňuje, že naša myseľ nie je zďaleka dokonalá.

Do určitej miery sme zdedili kognitívnu výbavu našich pravekých predkov, ktorí riešili všeličo, len nie liberálnu demokraciu, IT technológie alebo lety na Mesiac.

V ich prostredí bolo užitočné, ak sa rozhodovali rýchlo, lebo zdĺhavé rozhodovanie mohlo spôsobiť, že ich v nehostinnom prostredí predátor ľahšie uloví.

Aj my sa dnes rozhodujeme rýchlo a skratkovito a vyžaduje veľa kognitívneho úsilia, aby sme takému lákadlu vzdorovali a postupovali pomaly, na základe empirických dôkazov a logicky.

Burton správne podotýka, že spisovateľ Alexandre Dumas, autor Troch mušketierov, mal pravdu, keď napísal: „Rozdiel medzi géniom a hlupákom je v tom, že génius pozná svoje hranice.“

Myseľ nie je dokonalá

Vlastnými slovami Burton dodáva, že v dnešnej zložitej spoločnosti plnej javov a vecí, ktorým nerozumieme (ľudia nevedia ani to, ako funguje zips alebo bicykel, nehovoriac o tom, čo znamená E = mc2, prečo sa Zem otepľuje alebo ako funguje dôchodkový systém), je kľúčom k normálnemu spolužitiu priznať si, že myseľ každého z nás nie je dokonalá a obsahuje chyby a omyly.

„Najlepšou obranou proti bojovným ideológiám nie je viac faktov, argumentov a to, že sa opačnými názormi budeme donekonečna zaoberať, ale radšej úprimné priznanie si, že naše poznanie rovnako ako hodnotenie nášho poznania má hranice,“ píše neurológ Burton.

Je úplne najvyšší čas, aby moderné poznatky z psychológie prenikli aj na naše základné a stredné školy. Ak budeme žiakov a študentov učiť, aby neverili všetkému, čo im ich omylná myseľ navráva, stanú sa tolerantnejšími, lebo si budú vedieť priznať, že ich názory nie sú dokonalé – stanú sa pokornejší vo vzťahu k sebe aj druhým.

Dostupné z: doi:10.1037/0022-3514.77.6.1121

Odporučená literatúra: 

1. David McRaney: You Are Not So Smart (český preklad)

2. David McRaney: You Are Now Less Dumb: How to Conquer Mob Mentality, How to Buy Happiness, and All the Other Ways to Outsmart Yourself

3. Rolf Dobelli: Umenie múdreho konania

4. Christopher Chabris a Daniel Simons: The Invisible Gorilla: And Other Ways Our Intuitions Deceive Us

omyly mysle

Teraz najčítanejšie