štvrtok

Z 300-kilometrového diaľničného plánu druhej vlády Smeru sa stavajú načas iba 4 kilometre

Pozrite sa, aké tempo výstavby diaľnic odhadovala druhá vláda Smeru v materiáli spred troch rokov a aká je realita.

Foto - Tasr

Ak by platili sľuby, ktoré pred tromi rokmi schválila druhá vláda Roberta Fica v diaľničnej stratégii, v stavbe slovenských diaľnic by to teraz vyzeralo úplne inak ako v realite.

Na D1 z Bratislavy do Košíc by už boli všetky úseky hotové, alebo by na nich aspoň stavali. V skutočnosti sa na dvoch úsekoch ani nezačalo a na dvoch ďalších sa práce výrazne skomplikovali.

Najvyťaženejšia slovenská diaľnica z hlavného mesta po Trnavu by bola už dva roky rozkopaná, aby sa z nej stala plnohodnotná šesťprúdovka.

Stavba obchvatu Bratislavy by bola v plnom prúde.

Na úseku zo Žiliny nad Čadcu by občania čakajúci na diaľnicu neprotestovali, pretože chýbajúce úseky na D3 by boli minimálne rozostavané.

A ďalších približne 20 až 40 kilometrov rýchlostnej cesty by stavbári stavali na južnom ťahu od Zvolena na Košice.

Nič z toho nie je pravda.

Strategický plán a realita

Fikcia Smeru prešla v júni 2014 rokovaním vo vláde. Vláda bola vtedy jednofarebná, ministrom dopravy bol Ján Počiatek, jeho štátnym tajomníkom Viktor Stromček, ktorý tam pôsobí dodnes. Šlo o plán, ktorý nám nakázal pripraviť Brusel a doteraz visí na stránke ministerstva dopravy. Kto v posledných rokoch hľadal nejaký súborný plán výstavby diaľnic na Slovensku, skôr či neskôr na tento zoznam narazil.

Ide o 25 podľa Ficovej jednofarebnej vlády najpotrebnejších, najpripravenejších a najuskutočniteľnejších, takzvaných zelených diaľničných stavieb. Dokopy ide o predbežné plány na stavbu alebo prestavbu takmer 300 kilometrov ciest.

Pri každom úseku je v dokumente napísané, kedy by sa mal začať stavať a kedy by mal byť odovzdaný. Tri roky po prijatí tohto dokumentu sa ukazuje, že len jediný zo všetkých týchto úsekov určite nemešká – malý 4-kilometrový obchvat Žiliny. Šancu dodržať plány má Národná diaľničná ešte pri obchvate Košíc, bude to však tesné.

Drobné zmeny oproti strategickému plánu by boli prirodzené. Samotný materiál nepíše, čo všetko sa má bezpodmienečne začať stavať. Píše, že by to ešte chcelo doladiť v druhej fáze o detailnejšie dopravné dáta a myslieť pri tom aj na financie.

Oproti "indikatívnym" termínom štartu a konca projektu však mešká 23 z 25 projektov.

Neboli to peniaze, ktoré z načrtnutého tempa výstavby urobili fikciu. Častá zmena vlád, priorít, manažérov (v NDS sa odvtedy – za tri roky – vymenili štyria generálni riaditelia) a ich slabé kompetencie sú príčinou, prečo sa takmer na všetkých projektoch objavili problémy.

D1 Bratislava – Košice

Kľúčový úsek D1 pri Žiline začal z pohľadu termínov v diaľničnej stratégii načas. Zmluvu na stavbu úseku medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou s najdlhším tunelom na Slovensku (Višňové – 7,5 km)  podpisovali v lete roka 2014 dva týždne pred tým, ako vo vláde schválili "indikatívny" akčný diaľničný plán.

Dokument sa však mýli už v tom, že diaľnicu dokončia do decembra 2019. V decembri nie je stavebná sezóna, no hlavne sa už mešká aj v tuneli, aj mimo neho. Zhotoviteľ stavby zrejme nezvolil správnu metódu razenia tunela, upozorňuje aj Trend. Stavebná firma sa navyše sporí s NDS aj o kvalite projektov mimo tunela a bude preto skôr prekvapením, ak by stavbu zhotoviteľ odovzdal aspoň v roku 2020.

Stavebná firma Dúha Miroslava Remetu, ktorá stavbu v konzorciu zastrešuje, sa voči týmto tvrdeniam ohradila.

Ani ružomberský úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou nebude hotový tento rok, ako očakávali v roku 2014.

Hotový nebude ani na budúci rok a zrejme ani na  ten ďalší. Zosuvy spôsobili, že diaľnici treba zmeniť trasu. Za všetkým je stavebný zhon, podhodnotenie geologických rizík a neschopnosť neustále sa meniacich štátnych manažérov Národnej diaľničnej rozhodnúť o riešení situácie.

Najväčšiu nervozitu na severnej časti D1 však vyvoláva úsek Turany – Hubová. Ján Počiatek ako minister dopravy Smeru očakával, že ho začnú stavať v roku 2016. V skutočnosti sa len pred týždňom rozhodlo, že autostráda nepretne chránenú prírodu po povrchu, ale skryjú ju do tunela. Optimisticko-realistický variant pre dokončenie celej D1 do Košíc je tak rok 2026.

 

Aj tu sú na vine diaľniční manažéri a politický tlak. Dlho trvali na nevhodnom trasovaní, ktoré by škodilo napríklad rysom či medveďom z Fatry. Európska komisia preto nesúhlasila s podporou projektu úvermi a aj preto sa nikdy neuskutočnil prvý balík PPP projektov prvej vlády Roberta Fica. To je ten, ktorý rátal s diaľnicou do Košíc v roku 2010.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 125252 z vás dostáva správy e-mailom