Košický tím uspel na súťaži úsporných áut. Motory nepočuť, preteky sú takmer v tichosti
Na svojom vozidle prešiel košický tím na súťaži Shell Eco-Marathon Europe 2017 v Londýne až 586 kilometrov na jeden liter benzínu. Medzi prototypmi jazdiacimi na spaľovací motor boli najlepším tímom z východnej Európy.
Keď sa povedia preteky motorových vozidiel, väčšina z nás si predstaví hluk burácajúcich motorov. Ale pri týchto pretekoch býva takmer úplné ticho.
„Jazdí sa tak, že naštartujete, pridáte plný plyn, rozbehnete sa zhruba na 30 až 40 km/h a okamžite vypínate motor. V takejto rýchlosti dokáže auto rolovať aj kilometer, kým vám rýchlosť klesne na nejakých 15 kilometrov za hodinu. Vtedy opäť naštartujete, rozbehnete sa a takto pokračujete až do cieľa,“ vraví pre Denník N Branislav Konečný, doktorand na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach.
Konštruktér je tretí rok kapitánom košického tímu, ktorý sa koncom mája zúčastnil súťaže Shell Eco-Marathon Europe 2017 v Londýne.
Na svojom vozidle prešli 586 kilometrov na jeden liter benzínu.
Vŕtanie, brúsenie a desaťsekundovka
Na súťaž v Londýne vycestoval osemčlenný tím, väčšinu tvorili študenti Technickej univerzity v Košiciach. Keď prišli na pretekársku dráhu, pridelili im box, kde pripravovali auto na preteky. „Pripomínalo to boxy formuly 1, hoci v menšom meradle. V boxoch bolo asi 40 stupňov, čiže sauna. V stanoch bol hluk, každý tam vŕtal, brúsil, pílil a vylepšoval svoje auto,“ vraví Konečný.
Samotným pretekom predchádzala technická kontrola. „Je to ako prísna STK-čka. Overuje sa funkčnosť bŕzd, výhľad z vozidla alebo to, či vám klaksón trúbi s dostatočnou intenzitou. Podľa pravidiel musíte pri predbiehaní trúbiť, aby o vás vedeli, keďže z týchto áut je horší výhľad ako z bežného vozidla. Overuje sa aj dizajn či bezpečnostné pásy. Zaujímavosťou je takzvaná desaťsekundovka, čo znamená, že do desiatich sekúnd a bez cudzej pomoci sa vodič musí dostať z auta,“ povedal kapitán tímu Konečný.
V pretekoch nejde o to, kto bude najrýchlejší a príde do cieľa ako prvý, ale kto dosiahne čo najnižšiu spotrebu. „Preteky majú desať kôl, jedno kolo meria niečo vyše 1,6 kilometra. Vzdialenosť musíte zvládnuť do 39 minút. Priemerná rýchlosť pri pretekoch je zhruba 25 km/h. Ak by ste prišli o sekundu neskôr, pokus vám neplatí. Skôr prísť môžete, ale je to neefektívne. Ideálne je ísť na doraz s časom,“ vraví košický konštruktér.
Vodičky
Auto košického tímu šoférovali ženy vodičky. „Minimálna hmotnosť vodiča je 50 kíl aj s výstrojom. Ideálne je, aby mal vodič 48 kíl, čo spolu s výstrojom zhruba dáva povolené minimum 50 kilogramov. Každé kilo navyše je záťaž a spôsobuje, že spotreba stúpa. Preto sú najčastejšie šoférmi vodičky, lebo sú subtílnejšie. Platí to väčšinou aj pre iné tímy,“ hovorí kapitán košického tímu.
Pri pretekoch komunikovali s vodičkou cez telefón. „Minulý rok sme používali vysielačky, ale mali sme problém s rušením, lebo aj iné tímy vysielali na podobných frekvenciách. Tento rok sme používali mobilný telefón s handsfree a osvedčilo sa nám to. Hlásili sme jej, aké rýchle kolá robí, aby vedela, či má pridať alebo spomaliť. Prípadne sme menili stratégiu jazdy podľa situácie, ktorá sa menila z kola na kolo.“
Tento rok bola na súťaži jedna náročná pasáž – prudké stúpanie do kopca. „Niektoré tímy sa do kopca nevedeli dostatočne rozbehnúť a na kopci zostali visieť. Znamenalo to pre nich stratu pokusu. Organizátori také auto odtiahli späť do boxov,“ vraví košický konštruktér.
Tri kolesá
Konečný nám povedal, že ich automobil bol vyrobený z uhlíkových vlákien. „Rám aj karosériu sme vyrobili na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Sme na to hrdí. Nebýva to štandardom, niektoré školy si dajú karosériu vyrobiť na zákazku externou firmou.“
Hmotnosť automobilov, ktoré na súťaži pretekajú, býva okolo 40 až 50 kilogramov. „Používame štvortaktný motor, výkon má od dvoch do troch koní, záleží na naladení palivových máp. Maximálna rýchlosť je do 70 až 80 kilometrov. U nás nie je až taká potrebná, na potreby súťaže vám stačí maximálka 35 až 40 km/h a vzhľadom na náročné stúpanie používame ľahší prevod,“ hovorí Konečný.
Košický automobil meria zhruba 2,8 metra na dĺžku, výšku má 60 centimetrov a šírku do 70 centimetrov. „Vozidlo má tri kolesá. Tento rok sme na kolesá použili špeciálne keramické ložiská. Keď sa koleso roztočilo, tak sa točilo približne 10 minút, kým zastalo. Mali sme veľmi nízke valivé odpory,“ poznamenal kapitán tímu.
171 tímov z 29 krajín
Pretekov sa zúčastnilo 171 tímov z 29 európskych krajín. „V našej kategórii bolo 59 tímov a v kategórii spolu s inými spaľovacími motormi sme skončili na osemnástom mieste,“ vraví o úspechu kapitán košického tímu.
Medzi benzínovými vozidlami skončili tak ako minulý rok na 12. mieste. Medzi prototypmi jazdiacimi na spaľovací motor boli najlepším tímom z východnej Európy.
Konečný dodáva, že na súťaži existujú dve základné kategórie automobilov – prototypy a „urban concept“.
„My sme boli v prototopoch, ide o také nízke aerodynamické vozidlá pripomínajúce kvapku. V tejto kategórii súťažili autá na vodíkový a elektrický pohon a také, čo šli na benzín, zemný plyn, naftu a etanol. V druhej kategórii boli vozidlá, ktoré sa viac podobajú na skutočné autá: majú štyri kolesá a v podmienkach súťaže je, aby mali stierače alebo svetlá,“ povedal konštruktér.
Najlepší boli Francúzi
Najlepší výsledok dosiahol francúzsky tím, ktorý na svojom vozidle prešiel až 2503 kilometrov na liter paliva (CNG).
Konečného sme sa opýtali, čím je spôsobený taký rozdiel vo výsledkoch medzi víťazom a ďalšími posádkami. „Majú know-how a do projektu zapojených oveľa viac študentov. My sa síce na pretekoch zúčastňujeme 23 rokov, ale ostatné tri roky sme sa rozbiehali od nuly, keďže náš tím opustili jeho vedúce osobnosti.“
„Je to tiež dané financiami,“ pokračuje Konečný, „keďže najlepšie tímy majú desať-, možno až dvadsaťnásobne vyššie rozpočty ako my. Progresívne materiály niečo stoja. Napríklad jedno keramické ložisko na koleso stojí 200 eur, a my sme ich potrebovali osem.
Privítali by sme pomoc aj od automobiliek. Na jednej strane sa o nás hovorí ako o automobilovej veľmoci, no na druhej strane je podpora týchto firiem macošská. Pritom o študentov, ktorí sa zapájajú do tejto súťaže, majú práve tieto firmy eminentný záujem,“ posťažoval sa konštruktér.
Aj ďalšie dva tímy zo Slovenska
Na pretekoch boli ešte ďalšie dva tímy zo Slovenska: študenti zo Strednej priemyselnej školy dopravnej v Trnave a zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave. Študenti z Trnavy zajazdili desať stanovených kôl, no nezvládli ich v stanovenom čase. Tím z STU nemal platný pokus, „už roky ich trápia problémy s poruchami,“ vraví o kolegoch Konečný.
Košický tím sa momentálne rozhoduje o budúcnosti svojho auta. „Ak chceme pomýšľať na ešte lepšie umiestenia, potrebujeme ešte viac vylepšovať. Hneď po návrate dekan fakulty rozhodol, že ideme do nového vozidla. Cieľ je jasný – dosiahnuť aspoň 1000 km/l.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
