Ako zastaviť teroristov: Viac policajtov, lepšie školstvo či kontrola internetu?

Peter Neumann to veľmi optimisticky nevidí. Ako napísal v knihe Zradikalizovaní vydanej vlani, „špeciálne Európa je na prahu novej vlny terorizmu, ktorá nás bude zamestnávať jednu generáciu“.

„Situácia je taká nebezpečná, pretože počet džihádistov je oveľa vyšší ako predtým, lebo máme do činenia s novými regrútmi, často veľmi mladými, a pretože v rámci džihádistického hnutia vznikla vnútorná rivalita, ktorá podporuje útoky na Západ,“ napísal často citovaný britský odborník z Medzinárodného centra pre štúdium radikalizácie.

Jeho predpoveď sa v roku 2017 vypĺňa tam, kde to možno nečakal – v jeho vlastnej krajine. Británia zažila tretí teroristický útok za 10 týždňov: v Londýne zabili traja útočníci sedem ľudí a takmer 50 zranili.

Ide pritom o krajinu, ktorá až doteraz bola chválená za boj proti teroristickej hrozbe. Od roku 2005 do roku 2013 tu teroristi nezabili ani jedného človeka. Aj podľa Neumanna tu fungujú bezpečnostné opatrenia lepšie ako vo Francúzsku či Belgicku.

Ako však ukázal sobotný útok – nestačí to. Premiérka Theresa Mayová ešte v nedeľu v prejave, ktorý vzhľadom na štvrtkové parlamentné voľby niektorí označili za politický, naznačila, čo sa má v Británii zlepšiť, aby sa takéto útoky neopakovali. „Treba povedať – čo je veľa, to je veľa,“ povedala.

Ľahšie na internete

Jedna z jej téz bola, že spoločnosti ako Facebook, Google či Twitter musia dovoliť polícii väčší zásah pri pátraní po potenciálnych teroristoch.

„Nemôžeme tejto ideológii poskytnúť bezpečný priestor, ktorý potrebuje na to, aby rástla. A to je presne, čo jej internet a veľké spoločnosti, ktoré poskytujú internetové služby, poskytujú,“ povedala Mayová.

Premiérka už vlani presadila zákon, ktorý rozšíril možnosti spravodajských služieb a vlády na internete. Napríklad poskytovatelia internetových služieb musia rok archivovať históriu navštívených stránok, polícia môže mať k nim prístup bez súdneho povolenia.

Odborníci na extrémizmus hovoria, že to síce môže pomôcť, no nemusí to stačiť. „Mnohí si neuvedomili, že džihádisti za posledných päť rokov výrazne rozšírili svoju slobodu na internete. Vlády teraz hovoria o tom, že by časť týchto výhod vzali späť. Samozrejme, nevyrieši to všetko, ale isto by to pomohlo,“ povedal pre portál Vice nórsky odborník na džihádizmus Thomas Hegghammer.

Neumann však dodáva, že na komunikáciu využívajú teroristi vo veľkom skôr stránku Telegram, ktorá ponúka šifrovaciu komunikáciu, a nie Facebook. Proti Mayovej návrhu sú aktivisti, ktorí argumentujú, že kým bežných ľudí môže vystaviť väčšej kontrole, teroristov môže vytlačiť do ešte temnejších častí internetu, kde sa budú ťažšie kontrolovať.

Aj osobne

Odborníci však dodávajú, že len výnimočne sa nejaký džihádista sám zradikalizuje len cez internet. Skôr to funguje v rámci komunity a medzi priateľmi. A tu je zasa otázka, či britská polícia – akokoľvek chválená za posledné roky – robí dostatok.

Už o útočníkovi z Manchestra sa zistilo, že minimálne päťkrát jeho extrémistické názory ľudia z jeho okolia nahlásili polícii. No napriek tomu sa mu podarilo pripraviť útok, pri ktorom zabil 22 ľudí.

https://twitter.com/arisroussinos/status/871376234235736066

Jeden z útočníkov v Londýne sa zasa pred rokom objavil v dokumente Channel 4, kde v parku spolu s ďalšími kazateľmi, z ktorých dvaja boli extrémistickými názormi polícii známi, držal zástavu Dáišu.

Podľa BBC jedného z útočníkov údajne tiež najmenej dvakrát nahlásili polícii. „Hovorili sme o konkrétnom útoku, ktorý sa stal, a ako väčšina radikálov, všetko obhajoval. Vtedy som si uvedomil, že musím kontaktovať úrady. Svoju časť som urobil… ale oni svoju nie,“ povedal pre BBC nemenovaný človek, ktorý poznal jedného z londýnskych útočníkov.

Ten sa podľa neho zradikalizoval tým, že pozeral videá palestínsko-amerického extrémistického kazateľa Ahmada Musa Jibrila na YouTube, ktoré sú bežne odstupné.

Otázka je, či má polícia potrebné kapacity. Británia má veľký počet extrémistov a potenciálnych teroristov. Vyše 850 ľudí odišlo bojovať do Sýrie, z čoho sa asi 400 už vrátilo. Celkovo je v krajine 3-tisíc džihádistov, niektorí hovoria až o 20-tisíc potenciálnych extrémistoch.

Video – Džihádista od susedov – Channel 4

https://www.youtube.com/watch?v=6DsG9yQrdD4

„Jediný odhad, ktorý by sme mali používať, je údaj od polície – 3-tisíc, a aj to je veľa ľudí. Treba 20 až 25 ľudí na to, aby sa jedného podozrivého dalo monitorovať 24 hodín denne 7 dní v týždni,“ povedal odborník na radikalizáciu Haras Rafiq z nadácie Quiliam pre rádio LBC.

Pár dní pred voľbami sa diskutuje, nakoľko útokom pomohlo obmedzenie počtu policajtov, ku ktorému došlo za čias Theresy Mayovej ako ministerky vnútra. Podľa Financial Times bolo vlani v Anglicku a Walese 124-tisíc policajtov, čo je o 14 percent menej ako v roku 2009, keď ich bolo najviac. Momentálne je podľa denníka len 5500 z nich ozbrojených, čo je o polovicu menej ako pred 15 rokmi.

Do Mayovej sa pustil najmä líder opozičných labouristov Jeremy Corbyn, ktorý povedal, že proti terorizmu sa nedá bojovať lacno.

Premiérka sa včera bránila. „Komisár Metropolitnej polície povedal, že majú dostatok zdrojov a že majú silné protiteroristické právomoci. Ochránili sme tiež rozpočet protiteroristických jednotiek,“ povedala podľa Guardianu.

Analytik Neumann si myslí, že diskusia o počtoch a financiách je len „red herring“ – slúži na odvádzanie pozornosti. Podľa neho je ešte dôležitejšie „napríklad to, prečo britská polícia až v roku 2015 zatkla a obvinila známeho radikálneho kazateľa Anjema Choudaryho“.

https://twitter.com/PeterRNeumann/status/871651394658463744

Včera sa zdalo, že útočníci mohli byť z jeho siete. „Ako to, že mu dovolili radikalizovať a verbovať až do roku 2015?“ pýta sa Neumann na Twitteri.

Mayová tiež navrhuje dlhšie tresty odňatia slobody pre teroristov, s čím mnohí odborníci súhlasia, najmä v prípade verbovačov. Otázkou je, čo s tými, ktorí ešte nič násilné nespáchali (a možno ani nikdy nespáchajú), no majú extrémistické názory. Napríklad súhlasia s vnímaním islamu, ako ho káže Dáiš, či priamo velebia túto teroristickú skupinu. Ako to niektorí navrhujú, mala by existovať možnosť ich zadržiavať.

Ľavicový Guardian si v editoriáli myslí, že nie. „Trestá to ľudí za to, že majú nevyslovené názory, a podporuje to formu myšlienkového zločinu. Takým krokom by Británia prehrala boj proti terorizmu na legálnom mínovom poli dogmy a zbožnosti,“ napísal denník.

Ani Haras Rafiq v rozhovore pre rádio LBC nebol naklonený zadržiavaniu osôb za extrémistické názory. „Nemyslím si, že je to cesta vpred. Máme však iné možnosti, ktoré sa nevyužívajú,“ povedal.

„Mayová pred dvoma rokmi navrhla protiextrémistický zákon, ktorý napokon neprešiel parlamentom, pretože nebolo právne možné definovať nenásilný extrémizmus,“ povedal Neumann pre NPR.

Čo sa dá?

Čo sa teda dá robiť? Neumann pre Vice spomína väčšie kapacity pre bezpečnostné služby a políciu. Rafiqova nadácia Quilliam zasa už šesť rokov navrhuje, aby pod premiérkou vznikol post, ktorý by mal koordinovať protiteroristickú snahu viacerých ministerstiev.

Thomas Hegghammer pre Vice spomína viacero opatrení: akýsi Marshallov plán na zlepšenie vzdelania imigrantských oblastí, boj proti džihádizmu na internete, dlhšie tresty či zákony proti zahraničným bojovníkom, nech už bojujú kdekoľvek.

Aj on však dodáva, že to nemusí stačiť. Najmä ak teroristi budú útočiť na mäkké ciele (koncerty, skupiny ľudí), ktoré sa len s ťažkosťami dajú chrániť, a budú pritom používať bežne dostupné prostriedky ako nože a autá, ktoré síce zabijú menej ľudí ako zbrane, no dajú sa bezproblémovo zohnať.

„Problém zmizne iba vtedy, keď sa nálady v moslimskom svete obrátia proti militantnému islamizmu – keď bude vyzerať vzdialene a nelákavo… podobne ako neonacizmus v Európe,“ povedal Thomas Hegghammer pre Vice.