Denník N

Biskupom sa nepáči, že by školy mali viesť k humanizmu

Foto – Wikipédia
Foto – Wikipédia

Konferencia biskupov Slovenska vidí riziko, že by humanizmus mohol byť namierený proti náboženstvu. Odborník na školstvo, riaditeľ cirkevného gymnázia a teológ biskupom odkazujú, že to prehnali.

Správa o plnení úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu pre deti. To je dokument s nudným názvom, o ktorom nebolo možné očakávať veľkú spoločenskú diskusiu. Tento rok to je iné, pozornosť naň upriamili katolícki biskupi.

Konferencii biskupov Slovenska sa nepozdáva, že by slovenské školy podľa tohto dokumentu mali viesť deti k humanizmu. Oficiálne proti tomu namieta.

Čo je to humanizmus

V dokumente sa totiž píše, aby školy zapracovali do svojej výučby povinné témy súvisiace s multikultúrnou výchovou, výchovou v duchu humanizmu a so vzdelávaním v oblasti ľudských práv, práv dieťaťa, rovnosti muža a ženy, predchádzania všetkým formám diskriminácie, xenofóbie, antisemitizmu, intolerancie a rasizmu a v oblasti problematiky migrácie.

Konferencia biskupov s tým nesúhlasí. Dokonca tvrdí, že humanizmus je v rozpore s tým, k čomu sa Slovensko hlási v preambule ústavy. „Ústava Slovenskej republiky v preambule uvádza, že slovenský národ sa opiera o cyrilo-metodské duchovné dedičstvo. Humanizmus je ideológia, ktorá je v rozpore s týmto odkazom, ku ktorému sa Slovenská republika vo svojej preambule prihlásila. Okrem iného, táto požiadavka je v rozpore s právom rodičov vychovávať a vzdelávať svoje deti v súlade so svojím filozofickým a náboženským presvedčením,“ napísali biskupi.

Na otázky Denníka N biskupi odpovedajú len stručne, že chceli, aby sa vyjasnili terminologické nejasnosti. „Humanizmus totiž možno chápať nielen ako kultúrne hnutie, ale aj ako filozofický smer, ktorý zdôrazňovanie významu človeka spája s odmietaním náboženstva. Ak by predkladateľ mal na mysli tento druhý význam, domnievame sa, že by to mohlo byť v rozpore s ústavou. Myslíme si, že najlepším riešením je nahradiť výchovu v duchu humanizmu slovným spojením výchova k ľudskosti,“ napísal hovorca konferencie Martin Kramara.

Humanizmus je naozaj nielen spoločenské a kultúrne hnutie z obdobia renesancie, ktoré dávalo do popredia človeka a bolo v protiklade k dovtedajšiemu uprednostňovaniu náboženstva a Boha. Zároveň tiež označuje aj myšlienkový prúd, ktorý uprednostňuje racionalizmus.

Čistenie hlavy Michelangelovho Dávida vo Florencii. Foto – TASR/AP

Expert na školstvo: Takéto spory pomáhajú nenávisti

Oficiálna pripomienka konferencie biskupov je podľa experta na vzdelávanie, šéfredaktora Dobrej školy a riaditeľa firmy EXAM Vladimíra Burjana nešťastne formulovaná a nevhodná. „A nie je to zďaleka prvý raz, keď sa KBS správa ako slon v porceláne,“ hovorí spoluautor návrhu reformy školstva.

V spoločnosti sa podľa neho pojem humanizmus bežne používa vo význame humanita. „Keď hovoríme o nehumánnom zaobchádzaní, humanitárnej katastrofe či humanitárnej pomoci, nemá to nič spoločné s ateizmom. Máme na mysli ľudskosť, ľudomilnosť, súcit, ochotu pomáhať, snahu o dodržiavanie ľudských práv, či priamo lásku k blížnemu. Takto vníma humanizmus veľká časť spoločnosti, a preto sa stanovisko konferencie biskupov stretáva s takou silnou odmietavou reakciou,“ hovorí Burjan.

Biskupi sa podľa neho dopustili dvoch neprípustných zjednodušení: humanizmus zredukovali na ateizmus a cyrilo-metodské duchovné dedičstvo zredukovali na náboženskú vieru. „Potom im to vychádza tak, že tieto dva myšlienkové svety stoja proti sebe. Je to plytký, archaický a pre spoločnosť kontraproduktívny spôsob uvažovania,“ hovorí Burjan.

Je to podľa neho snaha stavať proti sebe ľudí, ktorí chcú pomáhať blížnym, pretože im to káže Boh, a ľudí, ktorí chcú pomáhať blížnym aj bez Boha. „Najhoršie je, že z takýchto sporov nakoniec najviac profitujú ľudia, ktorí vôbec nechcú pomáhať blížnym,“ hovorí Burjan.

Riaditeľ cirkevného gymnázia: únos do Matrixu

Ku kritike sa pridáva aj riaditeľ cirkevného Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Pripomienku biskupov vníma ako až neuveriteľne obrannú a spiatočnícku. „Humanizmus a renesancia, rovnako ako rímske právo či  judeo-kresťanské korene, tvoria našu civilizáciu a mali by sme sa nahlas ozvať, ak sa úzka záujmová skupina – úzka, lebo nie konferencia biskupov, ale najmä obyvatelia tejto krajiny tvoria cirkev – snaží vzdelávanie v našej krajine uniesť do Matrixu, ktorý nie je reálny,“ hovorí riaditeľ gymnázia Dušan Jaura.

Biskupi takýmto prístupom podľa neho ponúkajú namiesto zvedavosti strach, namiesto flexibility statiku, namiesto kritického myslenia krabičku s vopred danými odpoveďami, namiesto dialógu monológ. „Je to smutný svet, ktorý sa snaží naprojektovať zopár smutných mužov,“ hovorí.

On sám s pojmom humanizmus v tomto dokumente problém nemá. „S humanizmom a humanitou je to ako s globálnym otepľovaním, môžeme to poprieť, ale to je asi tak všetko, čo s tým môžeme urobiť,“ dodal Jaura.

Teológ: Aj veriaci využívajú výdobytky humanizmu

Teológ Miroslav Kocúr rozumie, prečo konferencia biskupov takúto pripomienku predložila, a je podľa neho legitímna. „Otázkou je, či vie spoločnosť aj Konferencia biskupov Slovenska prijať možnosť, že dialóg na túto tému musí mať otvorený koniec a že Slovenská republika je laická a nie klerikálna inštitúcia.“

Pripomienku biskupov vníma ako dôležitý kamienok, ktorý vytvára spolu s ostatnými ich vyjadreniami obraz o tom, ako oficiálni predstavitelia rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku vnímajú svoje miesto v tejto debate o hodnotovej orientácii našej krajiny. Rímskokatolícki veriaci nemajú podľa neho vo svojej cirkvi priestor na diskusiu o svojich hodnotových postojoch, sú jednoducho dané cirkevnou autoritou. „Preto napriek tomu, že na individuálnej rovine vnímajú, že oficiálne cirkevné pohľady či pozície cirkvi sú prekonané, nemajú to kde povedať,“ povedal.

Radoví veriaci, laici žijú podľa Kocúra v občianskej spoločnosti, kde sú muži a ženy rovnoprávni, kde sa sami rozhodujú o tom, s kým uzatvoria manželstvo či žijú partnerský vzťah, alebo kedy sa rozhodnú, ak to už nie je únosné, rozviesť, koľko majú detí a ako a kedy sa pre ne rozhodnú, či používajú antikoncepciu a akú. „Toto je aspoň ilustratívne niekoľko výdobytkov humanizmu. Bežní katolíci to považujú za samozrejmé,“ vraví Kocúr.

Nesúhlasí ani s tým, že by humanizmus mohol „byť v rozpore s právom rodičov vychovávať a vzdelávať svoje deti v súlade so svojím filozofickým a náboženským presvedčením“. Existencia cirkevných škôl, výhrada vo svedomí či iné ústretové riešenia, keď štátne inštitúcie rešpektujú presvedčenie a filozofiu veriacich občanov, sú toho dôkazom, dodal.

Teraz najčítanejšie