Denník N

Zbohom, langoše, socialistické obedy a špinavé nástupištia, stanica Nivy pôjde dole

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Obľúbené okienko s langošmi pri stanici a retro jedáleň v budove Autobusovej stanice Nivy o chvíľu zatvoria, stanicu už po rokoch čakania zbúrajú. Budova prežila len 34 rokov a v posledných rokoch pustla. Boli roky, keď sa stanicou za rok premlelo 20 miliónov ľudí, dnes je to len 7, 3 milióna.

„Zastaví sa tu najdrahší mercedes aj posledný robotník, ktorý zametá stanicu,“ opisuje svojich zákazníkov Peter Cvik. Jeho stánok na bratislavskej autobusovej stanici stojí už 25 rokov a majiteľ je zmierený s tým, že koniec sa blíži.

„Už som ani neveril, že to niekto zoberie do rúk a stanicu zbúra.“ Langoše sú obľúbený mastný obed zamestnancov blízkej VÚB banky či nových biznis centier v okolí. Je to aj exotické jedlo pre zahraničných turistov, ktorí najskôr zisťujú, čo tá mastná placka je, a potom sa na pamiatku fotia pri okienku.

Starý stánok oblepený obrovskými fotografiami langošov sa vraj už dostal aj do niektorých bedekrov. Cvik ho prebral pred vyše dvoma rokmi od majiteľa, ktorý odišiel do dôchodku. Budúcnosť stánku bola neistá už vtedy.

Plány novej stanice sú staré desať rokov, termíny sa však iba dlho posúvali. Správa o definitívnom konci prišla až v januári, keď investor HB Reavis podnikateľom oznámil koniec nájmu. Zo šiestich stánkov z boku stanice je dnes otvorená iba polovica. Na druhej strane cesty pri zastávkach pred budovou na pozemku VÚB banky zatiaľ fungujú všetky.

Stánok s langošmi na Nivách končí. Foto N – Tomáš Benedikovič

Celá budova ide dole

HB Reavis so stánkarmi už v projekte neráta, táto developersko-dopravná revolúcia nebude nežná. Stavbu z 80. rokov minulého storočia buldozéry rozoberú, aby uvoľnili miesto pre najväčšie nákupné centrum na Slovensku s podzemnou stanicou autobusov.

Developer chce pri búraní zachovať aspoň kamenný obklad, no môžu mať problém s jeho odstránením tak, aby sa po oddelení od fasády dal ešte použiť. Sochu ČSAD, ktorá je pred vstupom do stanice, ponúkli do múzea dizajnu, no je taká veľká, že sa tam nezmestí. HB Reavis ju chce preto dať kreatívnej komunite v Bratislave, pod týmto pojmom má zjavne na mysli umelcov, ktorí donedávna boli v neďalekej Cvernovke a teraz dokončujú svoje nové centrum pri železničnej stanici Vinohrady.

Autobusová stanica Mlynské Nivy. Foto N – Tomáš Benedikovič

S autobusovou stanicou zmizne jedno z posledných miest v Bratislave, kde sa takmer dokonale zakonzervoval duch architektúry zo sklonku socialistického Československa. Obzvlášť pri verejných budovách sa dá charakterizovať nie veľkou nápaditosťou a zväčša ešte horším vyhotovením.

Zvonku stojí plastika s nápisom ČSAD od sochára Juraja Meliša, rovnaké kamenné obklady sú na budove aj vo vnútri, len žula je už zanedbaná, špinavá. Stavba sa dožije len 34 rokov, pásku na novej autobusovej stanici strihal v roku 1983 minister vnútra Štefan Lazar.

Jedáleň Metros. Foto – Retazce.sk

Segedín za 2,4 eura iba do júna

Na stene hlavnej haly by Lazar aj dnes videl tabule s číslami nástupíšť a s časmi odchodov autobusov, a jedáleň, ktorá sa odmietla meniť podľa dobových chutí a zariadenia.

Jedáleň Metros je skanzen v skanzene. Retro interiér vývarovne s jednoduchým nábytkom, priesvitnými záclonami a imitáciou drevených obkladov. Kuchárky v bielej rovnošate s červenou zásterou neexperimentujú. V ponuke sú klasiky ako perkelt, vyprážané filé či halušky.

Porcie sú sýte, ceny takmer historické, nebratislavské. Veľká jedenástka je za 90 centov, segedín za 2,4 eura, s oranžovou malinovkou o 30 centov drahší. Ochutnajte, kým sa ešte dá, aj jedáleň v júni definitívne zatvára.

Obed v jedálni. Foto – N

Tomuto typu stravovania sa dnes hovorí trochu opovržlivo táckareň. Táto na autobusovej stanici sa za roky stala obľúbenou istotou pre zamestnancov okolitých firiem. V posledných rokoch prichádzali z rýchlo rastúcich výškových budov v okolí, no chutí aj robotníkom, starším ľuďom aj dobrodruhom, ktorí radi skúšajú.

„Varí sa tu dobre, ako pred tridsiatimi rokmi,“ pochvaľujú si zamestnanci IT firmy z komplexu Twin City. „Keď do práce príde niekto nový, zavoláme ho, či chce zažiť socializmus.“

Zvyšok stanice zmenou síce prešiel, ale zasekol sa nanajvýš v divokých deväťdesiatych rokoch, keď bolo všetko možné. Holičstvo a kaderníctvo nahradili záložne, herne a novšie prevádzky. Kedysi prehľadný priestor chaoticky zaplnili reklamné polepy, areál priťahoval bezdomovcov.

Nástupisko do medzimestských autobusov, k zastávke vedie nadzemná chodba s malými obchodmi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Eskalátory nešli za komunistov ani dnes

V hale pribudli kiosky, okienka integrovanej dopravy a na sklonku života stanice dorazila voňavá rakúska pekáreň aj terminál na objednanie lacného taxíka cez internet.

Hore sa ide peši. Eskalátory nefungujú, tak ako pár dní po otvorení stanice v auguste 1983.

Dožíva ešte okienko na stávkovanie, záložňa, malá pekáreň, hodinárstvo, ozdobné haraburdy do domácnosti, obchod s oblečením, autoškola, predajňa dopravného podniku. Otvorená zostala jedna krčma pred nástupišťami, druhá na terase poschodia. Koniec sa už blíži, na hornom poschodí zatvára jedna prevádzka za druhou.

Nápad vytiahnuť na prvé poschodie dlhý autobus Ikarus a urobiť vnútri kaviareň je už dávno mŕtvy. Autobus zostal, len je prázdny. Lekáreň a predajňa mobilov zavreli koncom mája, skončila aj herňa, rovnako okienko s gyrosom a bagetami, v ďalšom obchode s oblečením je výpredaj, hračkárstvo vyzerá ako vykradnuté, drahé liečivé kamene sa presťahovali do Tesca. Ťažký vzduch na poschodí nad autobusovými nástupišťami je pri vyšších teplotách nedýchateľný. Za oknom dlhej haly už stroje ryjú do zeme.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Jún ešte nemusí byť definitívny termín, keď budú musieť nájomníci odísť, HB Reavis už od začiatku roka výpovede niekoľkokrát posúval a pre chýbajúce povolenie sa výstavba náhradnej stanice na Bottovej ulici odkladá najskôr až na koniec leta.

Časť prevádzok sa však už sťahuje, niektorí zatvárajú nadobro. Cvik hovorí, že do drahých nových priestorov stanice predávať langoše nepôjde a skúsi ešte požiadať VÚB banku o prenájom pozemku. Je to však podľa neho nepravdepodobné a s langošmi asi skončí.

HB Reavis tvrdí, že ak by pri stanici nakoniec stánky chceli, budú dbať na ich dizajn. V obchodnom centre chcú ponúknuť priestory aj pre menších, ale obľúbených slovenských predajcov. Okrem reštaurácií, kaviarní a rýchleho občerstvenia má byť v stanici aj celoročná tržnica s čerstvými potravinami.

Autobusová stanica Mlynské Nivy v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Z centra na perifériu a zasa späť

Bratislavské autobusové stanice nikdy za veľa nestáli. Pôvodná na Floriánskom námestí v centre bola známa ako Avion. Kapacitne nestačila, cestujúci na autobusy čakali vonku. Náhrada Nivy za vyše 100 miliónov korún nebola v čase výstavby koncom sedemdesiatych rokov taká dobrá adresa ako dnes, zdala sa trochu od ruky, v jej susedstve stáli len fabriky Tatra Bratislava či Kablovka.

Dnes tu vzniká nové centrum, do pár rokov ho prehustia vežiaky najsilnejších developerov v hlavnom meste –  HB Reavisu, Penty a J&T.

Výstavbu stanice komplikovali bežné problémy neskorého socializmu. „So všetkým sa bojovalo, boli limity, všetko sa muselo zháňať a čakalo sa. Na oceľ čakali dva roky. Bol to štandard, tak sa vtedy stavalo,“ spomína bývalý riaditeľ Slovak Lines Emil Binda (73). Do ČSAD nastúpil v roku 1965. Od roku 1988 do 2006 riadil vtedajší bratislavský závod, ktorý sa odtrhol, a neskôr aj sprivatizovaný Slovak Lines.

Peniaze chýbali aj na základné vybavenie stanice, autobusy chodili tankovať až na Rožňavskú. Na tie časy však bola stanica sama osebe unikát, hovorí Binda. „Pražský Florenc bola šopa vtedy aj dnes.“ Bratislava však nemala ako prvá staničnú budovu a nie iba veľké vybetónované plochy s plechovými strechami a stanovišťami označenými žltým stojanom. V roku 1967 bola už v prevádzke vtedy moderná stanica v Prešove.

Autobusová stanica na Nivách v minulosti žila, ročne ňou prešlo odhadom 20 miliónov ľudí. Dnes je to oveľa menej, približne len 7,3 milióna. „Autobusmi cestovalo do práce 90 percent ľudí, dnes už jazdia viac autami. Na Slovan nepríde toľko ľudí, ako vtedy stálo v jednu hodinu na zastávke na Bajkalskej,“ vraví Binda.

Lacná autobusová doprava zažila boom hneď po otvorení hraníc, do Viedne a Londýna jazdili denne desiatky vozov.

Na stanici sídlili najskôr iba vodiči, dispečing a obslužný personál. V roku 2001 sa prisťahovali aj ďalší zamestnanci. Stanica však pre úradníkov vhodné priestory nemala, presunuli sa do horšieho. „Okná nie sú kancelárske, ale vhodné skôr na chodbu. Je tu prievan, neutesníte to. V zime je zima, v lete horúco, ani klimatizácia nepomôže,“ opisuje Binda.

Stanica Nivy po dokončení v roku 1983. Foto – archív TASR

Architekt Peter Žalman, ktorý napísal Urbanistický atlas Bratislavy, hovorí, že pôvodný zámer bol celý blok od stanice až po Svätoplukovu ulicu doplniť. „K tomu po roku 1990 už nedošlo.“ Stanica bez údržby dožila fyzicky, no aj morálne. Snahy o presťahovanie stroskotali. „Nemyslím si, že by to bola špičková architektúra toho obdobia, zachovali sa významnejšie stavby ako Slovenský rozhlas, ale nejaká prestavba sa určite dala urobiť.“

HB Reavis sa k lukratívnemu pozemku na Nivách dostal v roku 2004 pri privatizácii Bratislavskej autobusovej dopravy za 540 miliónov korún. O stanicu mal záujem aj rakúsky prepravca Blaguss, spoločnosť Avera spolu s J&T a akciovka 1. garantovaná, no HB Reavis ponúkol najviac peňazí.

Už krátko po uzavretí obchodu developer predstavil veľkolepé plány výškovej budovy a moderného komplexu s podzemnou stanicou. So zachovaním stanice a jej rekonštrukciou sa nerátalo. V roku 2007 prišiel developer s konkrétnejším projektom Twin City, ktorý sa mal začať stavať rok nato. Smelý odhad dokončenia určili na rok 2011.

Odvtedy titulky novín oznámili začiatok výstavby ešte niekoľkokrát. Ohlásený termín výstavby v roku 2007 sa posunul o rok, z jesene 2008 bola jar 2009 a tak ďalej. Na prestarnutú budovu sa HB Reavis viac-menej vykašľal, celá aj s hrdzavými schodiskami schátrala.

„Stanicu zanedbali, mali to stále modernizovať. Keď ju postavili, bola to paráda,“ spomína autobusový vodič – pamätník, ktorý zažil výstavbu Nív. Bude mu chýbať, na stanicu si zvykol.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Rok 2013 mohol byť kľúčový, firme HB Reavis sa podarilo od mesta kúpiť pohrebníctvo Marianum a okolité pozemky. Developer však stále nemal potrebné povolenia.

Prvé skutočné náznaky prišli po desiatich rokoch od kúpy až ku koncu vlaňajška, developer odstránil nadzemnú lávku ponad cestu a po prípravných prácach získal aj prvé územné rozhodnutie. V máji sa konečne pustil aj do projektu stanice, zatiaľ iba na kraji pozemku výstavbou vežiaka na Svätoplukovej. Výstavba stanice sa  začne niekedy koncom leta, práce na 14 mesiacov pravdepodobne odstavia celú ulicu Mlynské Nivy.

Očakávané dokončenie plánuje developer na august 2020. Tento termín podľa HB Reavisu neovplyvní, či sa im podarí získať štatút významnej investície, ktorý však môže výrazne urýchliť povoľovacie procesy a HB Reavis je preň ochotný postaviť lanovku cez Dunaj. O štatúte chce štát rozhodnúť do konca mesiaca, no vydá ho len so súhlasom mestských častí a mesta.

Do roku 2020 budú cestujúci jazdiť autobusmi z náhradnej stanice na Bottovej ulici kúsok od Nív. Už táto verzia má byť podľa developera pre cestujúcich komfortnejšia ako súčasná stavba z osemdesiatych rokov minulého storočia, v budove bude čakáreň, úschovňa batožiny či stánky. Zastrešené nástupištia budú na rovnako veľkej ploche ako doteraz.

Výstavba náhradnej stanice mala pôvodne začať v júli, developer pre komplikácie s povolením posunul termín na koniec leta. Portál pluska.sk upozornil, že stavba už začala bez právoplatného povolenia a označenia stavby. Staromestská radnica vyzvala stavebníka, aby oznámil skutočné začatie výstavby, a potom bude pokračovať proces.

„V rámci povoľovacieho procesu k náhradnej autobusovej stanici došlo ku komplikáciám. Pridelené povolenie vnímame ako právoplatné, aj napriek tomu došlo k prerušeniu prác, aby mohli prebehnúť právne analýzy v úzkej spolupráci so stavebným úradom. Urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme náhradnú autobusovú stanicu spustili do prevádzky do konca tohto leta a mohli tak zahájiť výstavbu novej autobusovej stanice,“ tvrdí hovorkyňa HB Reavisu Martina Jamrichová.

Vizualizácia – HB Reavis

Budúcnosť stanice

Trh s nákupnými centrami je v Bratislave presýtený obzvlášť v mieste, kde má nová stanica vyrásť. Blízko je Centrál na Trnavskom mýte či Eurovea pri Dunaji. HB Reavis verí, že nové Nivy budú úspešné. „Jeden z faktorov úspechu projektu je unikátna kombinácia rôznych funkcií. Bude tu mestská tržnica, autobusová stanica a to všetko medzi tromi rezidenčnými zónami,“ hovorí Maroš Zelenay, ktorý má v HB Reavise na starosti obchodné priestory.

Dennú návštevnosť odhadujú na 55-tisíc ľudí, na porovnanie, do petržalského Auparku príde každý deň asi 33-tisíc návštevníkov.

A čo v prípade, ak cestujúci absolútne nemá chuť predierať sa uličkami s obchodmi a touto masou ľudí? Ak do Bratislavy príde z iného mesta, môže sa z podzemného nástupištia odviezť výťahom na klimatizované strešné parkovisko so stanovišťami zazmluvnených taxikárov. Vodiči budú musieť dodržiavať pravidlá, správať sa slušne, mať čisté autá, no najmä nebudú môcť cestujúcich podvádzať.

Okrem bezpečnostnej služby chce HB Reavis v obchodnom dome vytvoriť služobňu pre políciu a priestor pre zdravotnú službu.

Do budovy povedú štyri vchody, dva z ulice Mlynské nivy, kde budú aj zastávky MHD, a po jednom z Páričkovej a od Cvernovky. Zo všetkých smerov bude vzdialenosť k nástupištiam v strede komplexu rovnaká. Eskalátormi sa dostanú do podzemnej haly s čakárňou, potravinami a drobnosťami.

Toalety budú na každom poschodí a zadarmo, tie pri nástupištiach prispôsobia cestujúcim šírkou zárubne kufrom.

Podobne má byť vyskladaný aj zvyšok obchodného centra. Na prízemí budú služby, kníhkupectvo, banky, operátori či lekáreň. Prvé podlažie bude najmä na nákup módy, kde budú po obvode obchody s oblečením, v strede obuv a v úplnom strede módne doplnky.

Plán novej budovy stanice a obchodného centra. Vizualizácia HB Reavis

HB Reavis hovorí, že chcú priniesť aj značky, ktoré ešte nie sú na Slovensku. Na 2. poschodí bude food court, reštaurácie a v strede tržnica. „Budeme dbať na vysokú kvalitu – od skúsených prevádzkovateľov, ktorí vedia obsluhovať celoročne, až po babičky, čo doma pestujú zeleninu a môžu u nás byť iba sezónne,“ vraví Zelenay. Menším nájomcom plánujú prispôsobiť aj nájom. Predajne potravín budú dve, kvalitnejší diskont a drahšie potraviny pre lepšie zarábajúcich.

„Na začiatku boli trhoviská s komoditami, neskôr prvé nákupné centrá fičali čisto na móde. Keď sa trh nasýtil, začali prichádzať nájomcovia so zábavou – kiná, bowlingové haly. Dnes je trend veľkých projektov na dopravných uzloch, ktoré sú väčšinou orientované na jedlo a čerstvé potraviny. To je nová zábava. Vyvíja sa to celosvetovo,“ hovorí Zelenay.

Úplne na vrchu bude zelená strecha veľká ako dve futbalové ihriská. „Bude tam 550-metrová džogingová dráha prepojená s modernými technológiami. Cez aplikáciu vám dráha ukáže, ako ste bežali predtým. Zvažujeme aj zasnežovanie na bežkovanie v zime,“ hovorí Zelenay. Verejnosť má mať bezplatne k dispozícii aj vonkajšie fitness centrum.

Vizualizácia Stanice Nivy s obchodným centrom. Zdroj – HB Reavis

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie