Denník N

S Britániou alebo bez nej. V Bruseli pripravujú prvý rozpočet s fondom na drony a vojenskú techniku

Nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová a jej francúzska kolegyňa Sylvie Goulardová. Foto - TASR/AP
Nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová a jej francúzska kolegyňa Sylvie Goulardová. Foto – TASR/AP

Londýn v minulosti bránil väčšej spolupráci v rámci obrany. Jeho odchod z EÚ chce využiť Nemecko aj Francúzsko.

Brusel dokončuje plány na rozpočet EÚ, ktorý má prvýkrát obsahovať aj fond na vojenské účely. Ide o opatrenie súvisiace s odchodom Británie z EÚ, čím členské štáty prídu o dôležitého spojenca v obrane.

Veľká Británia má spolu s Francúzskom najväčšiu armádu v Európe. Práve v Paríži a Berlíne chcú vystúpenie Británie z EÚ využiť na prehĺbenie vojenskej spolupráce v rámci členských štátov. Londýn tomu v minulosti bránil, keď varoval, že aktivity EÚ sa môžu prekrývať s NATO.

Bez Británie

Navrhovaný Európsky fond má mať podľa denníka Guardian výšku jednej miliardy eur. Má financovať vývoj vojenskej techniky, ako sú drony, lietadlá na dopĺňanie paliva zo vzduchu a systémy na kybernetickú ochranu. Je medzi nimi aj návrh na posilnenie protiteroristickej obrany a vonkajších hraníc EÚ.

Európska komisia však musí najskôr získať súhlas členských štátov a poslancov Európskeho parlamentu, aby plán rozpočtu podporili.

Problémom však môžu byť chýbajúce financie. V Bruseli sa podľa Financial Times obávajú, že nový fond bude predstavovať veľkú záťaž na rozpočet EÚ. Ten sa bude musieť najskôr vyrovnať so stratou desiatich miliárd, o ktoré príde po vystúpení Británie z EÚ a zastavení jej príspevkov.

Ďalší problém môže predstavovať NATO, kde sa štáty zaviazali dlhodobo zvyšovať svoje výdavky na obranu.

Napriek týmto prekážkam niektorí lídri v EÚ veria, že práve spolupráca v obrane by mohla znovu naštartovať európsky projekt. Plán je aj reakciou na nestabilitu na juhu a východe EÚ.

Brusel sa o užšiu vojenskú spoluprácu v rámci členských krajín už pokúšal, napríklad v marci sa ministri dohodli na zriadení vojenského velenia EÚ. Londýn však proti tomu namietal a tesne pred podpisom z plánu odstúpil.

Európsky diplomat, na ktorého sa odvolávajú Financial Times, uviedol, že to mohlo byť spôsobené napätými vzťahmi medzi Londýnom a Bruselom pre rokovania o brexite.

Prvýkrát na obranu

Európska komisia, ktorá chce plán predstaviť už zajtra, argumentuje, že žiadna z členských krajín si sama nemôže dovoliť vyvinúť nákladnú vojenskú techniku.

„Vývoj novej generácie hlavných obranných systémov je dnes nedosiahnuteľný pre jeden členský štát EÚ,“ cituje britský denník návrh zákona. „Viac Európy v obrane a bezpečnosti je jednoznačne potrebné.“

Ak by sa nový obranný fond podarilo Európskej komisii presadiť, rozpočet EÚ by sa prvýkrát od jej vzniku využil aj na obranu. Očakáva sa však, že naďalej sa bude väčšina financií využívať v doterajších oblastiach, ako je poľnohospodárstvo, doprava alebo iné projekty na budovanie infraštruktúry.

Napríklad celkový rozpočet EÚ na rok 2016 mal výšku 155 miliárd dolárov, z toho tri štvrtiny tvorili výdavky pre poľnohospodárstvo a projekty hospodárskej pomoci pre chudobné regióny.

Diplomati v Bruseli upozorňujú, že zákony EÚ nedovoľujú použiť jej rozpočet na financovanie vojenských operácií. Iní však tvrdia, že v rámci práva EÚ existuje priestor na vytvorenie takéhoto fondu, z ktorého by sa mohli čerpať financie na vývoj vojenskej techniky.

„Tu sú limity zmluvy, ďalej už nemožno ísť,“ povedal pre FT nemenovaný bruselský úradník.

Fond by tak mal prísne obmedzenia na financovanie. Ak budú návrhy dronov alebo robotov hotové, fond už nebude poskytovať peniaze členským štátom na hromadné obstarávanie novej technológie.

Obranný fond by mal najskôr obsahovať 250 miliónov eur, od roku 2021 by sa jeho suma mala zvýšiť na jednu miliardu, píše Guardian.

Na jeho financovanie by mohla prispieť Európska investičná banka, ktorá požičiava členským štátom na budovanie infraštruktúry.

Francúzsko medzitým požiadalo členské štáty, aby zrušili obmedzenia tejto banky, ktoré jej zakazujú podporovať projekty týkajúce sa čisto vojenského využitia.

„Robíme mnoho vecí, ktoré sa týkajú bezpečnosti, a zvažujeme aj spôsoby, ako zvýšiť svoj príspevok na základe našich súčasných politík a zadaní,“ uviedla banka pre FT. „To môže výrazne podporiť nové európske iniciatívy vrátane plánovaného obranného fondu.“

Neskončilo sa to len dobre

Britský denník Guardian však upozorňuje, že to s plánovanou spoluprácou na obranu v rámci EÚ nedopadlo vždy najlepšie.

Za jeden z najväčších prešľapov sa považuje snaha vytvoriť 18 jednotiek rýchlej reakcie so silou 1500 vojakov. Bojová skupina funguje od roku 2007 z príspevkov členských štátov a jej úlohou je stabilizovať krízy v zahraničí. Táto „stála armáda“ pre Európu, ako sa skupina často označuje, však neviedla ani jednu vojenskú akciu.

Vysokopostavený diplomat EÚ to pre Guardian označil za „najväčšie zlyhanie európskej politiky“ a uviedol tiež, že myšlienka bola neúspešná, pretože ministri obrany nedôverovali EÚ.

Európski lídri budú diskutovať o obrane na samite koncom júna, pár dní po tom, čo Británia začne rokovania o svojom odchode. Napriek tomu sa Británia týchto rokovaní plánuje zúčastniť.

Podľa bielej knihy o brexite chce britská vláda využiť postavenie krajiny v medzinárodných záležitostiach a pokračovať v spolupráci s EÚ týkajúcej sa zahraničnej politiky aj obrany.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie