Štátna tajomníčka Jankovská sa vidí v Súdnej rade, Žitňanská je proti
Sudkyňa Monika Jankovská, ktorá už päť rokov nepojednáva, „koketuje‘ s politikou, no chce byť aj súčasťou justície. Pre ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú je to neprípustné.
Päť rokov visí jej sudcovský talár v skrini bez použitia. Monika Jankovská je síce sudkyňou, ale od roku 2012 nepojednáva. Vtedy sa stala štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti a robila pravú ruku ministrovi Tomášovi Borecovi (za Smer).
Pred rokom kandidovala za Smer aj do parlamentu, no nakoniec sa nestala poslankyňou, ale opäť skončila na ministerstve ako štátna tajomníčka. Ministerkou je tentoraz Lucia Žitňanská (Most-Híd).
Jankovská chce však zostať pri sudcoch a získať stoličku v Súdnej rade. Chce sa stať jej členkou ako nominantka parlamentu.
Politička a nezávislosť sudcov
Navrhol ju poslanec Smeru a šéf ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer). Ten na otázku, či nevidí s jej nomináciou problém, odpovedal protiotázkou, „či pochybujeme o jej odbornosti“.
Jankovská je teraz vo vrcholnej politickej funkcii. Súdna rada je sudcovská samospráva a vrcholný orgán sudcovskej nezávislosti – mal by byť teda oslobodený od politických vplyvov.
Na tento konflikt už upozornil aj poslanec SaS a predseda OKS Ondrej Dostál. On za člena Súdnej rady navrhuje advokáta Allana Böhma, ktorý zastupoval obžalovaných v kauze Cervanová. „Je to slušný človek a dobrý advokát,“ opisuje vhodnosť kandidáta Dostál.
Medzi Jankovskou a Böhmom budú poslanci vyberať už na najbližšej júnovej schôdzi, ktorá sa začne na budúci týždeň. V Súdnej rade sa koncom júna uvoľní len jedno miesto, a to za sudkyňu Alenu Šiškovú.
Žitňanská nesúhlasí
Madej nechcel povedať, či štátnu tajomníčku podporí celý klub Smeru. No proti jej kandidatúre je ministerka Žitňanská. „V minulosti aj teraz som presadila zmeny v sudcovských zákonoch aj preto, aby sme eliminovali politický vplyv v Súdnej rade a otvorili ju aj pre nesudcov. Pani Jankovská je v politickej pozícii a zároveň sudkyňa. S jej kandidatúrou preto nemôžem súhlasiť,“ odkázala ministerka.
Problémom je, že Žitňanskej len nedávno prešla novela, ktorou chcela presadiť, aby práve parlament, prezident a vláda nominovali do Súdnej rady nesudcov. Chcela tak zabezpečiť, aby bola medzi osemnástimi členmi rady rovnováha. Deviatich členov totiž volia sudcovia zo svojich radov.
Bola to tiež Žitňanská, ktorá v minulosti presadila, aby sa predsedovia a podpredsedovia súdov nemohli stať členmi rady, pretože sú vyberaní ministrom spravodlivosti. Aj Ústavný súd tento zámer odobril.
Výber Jankovskej naráža na Ústavný súd
Na riziká prepojenia s výkonnou mocou upozorňuje aj právnik spolupracujúci s Via Iuris Peter Wilfling. „Zvolenie štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti za členku Súdnej rady by bolo v rozpore s princípmi fungovania Súdnej rady,“ hovorí s tým, že práve ústavní sudcovia v minulosti rozhodli, že nie je prípustné, aby sa vytváral priestor pre zásah do kompetencií rady zo strany výkonnej moci a ministra spravodlivosti a že aj členstvo predsedov súdov v rade „vytvára zjavne priestor na účinné presadzovanie straníckych záujmov ministra spravodlivosti prostredníctvom ním vymenovaných predsedov a podpredsedov súdov“.
Wilfling pripomenul, že ak by bola členkou Súdnej rady priamo štátna tajomníčka, ktorá je druhou najvyššou predstaviteľkou ministerstva a navyše je aj politickou nominantkou, bolo by to v rozpore s princípmi vyplývajúcimi z nálezu Ústavného súdu. Keďže Žitňanská presadila, aby predsedovia súdov nemohli byť v rade, lebo sú vymenovaní ministrom a bola by tým spochybnená nezávislosť Súdnej rady, tak by bolo podľa Wilflinga „zvláštne, ak by bola do Súdnej rady teraz zvolená priamo jej štátna tajomníčka“.
Minulosť takú situáciu pozná
Fakt je, že zákon Jankovskej umožňuje kandidovať a nezakazuje, aby sa členom rady stal štátny tajomník.
V pätnásťročnej histórii Súdnej rady by sa to ani nestalo po prvý raz. Už v rokoch 2007 až 2011 bol za vládu nominovaný do rady štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Daniel Hudák (za SNS). Aj on bol v tom čase sudcom s prerušeným výkonom funkcie, ako je teraz Jankovská. Ani on nevidel problém prechádzať zo sudcovskej funkcie do politickej a späť.
Štátna tajomníčka sa k takýmto prechodom nevyjadrila pred voľbami v roku 2016 a mlčí aj teraz. Cez hovorcu ministerstva Petra Bublu odkázala, že sa nevyjadrí.
Jankovská a Hudák nie sú jedinými sudcami, ktorí koketovali s politikou. Viera Petríková, ktorá je teraz na Najvyššom súde, vystriedala v roku 2009 vo funkcii ministra spravodlivosti Štefana Harabina (obaja za HZDS), ktorého Súdna rada zvolila na čelo Najvyššieho súdu.
V roku 2012 neúspešne kandidoval za SaS do parlamentu aj sudca Najvyššieho súdu Peter Paluda, ani on sa talára vtedy nevzdal. Urobila to len Jana Dubovcová, ktorá sa do parlamentu prebojovala za SDKÚ. V deň, keď ohlásila kandidatúru, sa aj vzdala funkcie sudkyne.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
