Zomrel sochár Jozef Jankovič. Bol legendou, ale nikdy sa do nej neštylizoval

Jeden z kľúčových autorov povojnového a súčasného slovenského umenia vo veku 79 rokov podľahol infarktu.

Jozef Jankovič (* 8. november 1937, Bratislava – † 6. jún 2017). Foto – VŠVU

Sú diela, ktoré vidíte niekoľkokrát, ale nikdy si na ne nespomeniete. Tie Jankovičove do tejto kategórie nepatria.

Jozef Jankovič bol sochár rozoznateľný na prvý pohľad, výrazný a presvedčivý, no nikdy sa nezunoval. Keď už by sa zdalo, že jeho formy odlievaných končatín, rúk a nôh sa musia po rokoch vyčerpať, vedel ich posunúť ešte do trochu inej podoby, postaviť ich do iného kontextu alebo materiálu. A tie najlepšie sú strhujúce ešte aj dnes, nezostarli ani o deň.

Ubehol len polrok odvtedy, čo v Galérii mesta Bratislavy vystavoval nové diela. Tvary figúr sploštil do železného plechu a ešte stále fungovali. Tie staršie sa konečne dostali aj do svetového kontextu – Súkromnú manifestáciu vystavili aj v londýnskej Tate.

Práve teraz chystal Jozef Jankovič v Olomouci aj veľkú prierezovú výstavu, jej termín sa posunul na jeseň. Autor množstva výrazných sôch, ktoré prerástli s našimi dejinami, sa jej však už nezúčastní. V utorok ráno podľahol infarktu.

Vždy nadoraz

„Od piatkovej vernisáže v Danubiane sme spolu strávili celý víkend v Sovinci a v Olomouci, kam sa prišiel pozrieť na výstavu a stretnúť sa s kurátorkou, ktorá pripravuje veľkú retrospektívu. Ešte jej doniesol pár kresieb. Nikdy sa nedal ničím zabrzdiť,“ hovorí výtvarník Palo Macho, ktorý telefonoval s manželkou Jozefa Jankoviča a potvrdil smutnú správu.

S Jozefom Jankovičom spolupracoval na sklenených objektoch, zo spoločnej práce však vzniklo čosi viac. „Málokedy sa stane, že s niekým začnete spoluprácu a potom spolu ostanete roky. Bol mi veľkou oporou. Bol mi blízky nielen prístupom k práci, ale vo všetkom. Pre neho bola tvorba životodarnou silou. A pristupoval k nej v medziach buď – alebo. Buď niečo robil naozaj a poriadne, alebo vôbec. Nikdy nešiel do ničoho iba tak polovičato. Vždy to bolo nadoraz. Bol skutočným profesionálom, ktorý sa dokázal totálne skoncentrovať a ktorý bol vždy pripravený. Ak sme náhodou niečo zmenili v priebehu práce, okamžite to dokázal absorbovať, prispôsobiť sa situácii a vyriešiť ju. Ešte teraz cez víkend mi hovoril, čo by sme mali dotiahnuť,“ hovorí Palo Macho.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás