Zomrel sochár Jozef Jankovič. Bol legendou, ale nikdy sa do nej neštylizoval

Jeden z kľúčových autorov povojnového a súčasného slovenského umenia vo veku 79 rokov podľahol infarktu.

Jozef Jankovič (* 8. november 1937, Bratislava – † 6. jún 2017). Foto – VŠVU

Sú diela, ktoré vidíte niekoľkokrát, ale nikdy si na ne nespomeniete. Tie Jankovičove do tejto kategórie nepatria.

Jozef Jankovič bol sochár rozoznateľný na prvý pohľad, výrazný a presvedčivý, no nikdy sa nezunoval. Keď už by sa zdalo, že jeho formy odlievaných končatín, rúk a nôh sa musia po rokoch vyčerpať, vedel ich posunúť ešte do trochu inej podoby, postaviť ich do iného kontextu alebo materiálu. A tie najlepšie sú strhujúce ešte aj dnes, nezostarli ani o deň.

Ubehol len polrok odvtedy, čo v Galérii mesta Bratislavy vystavoval nové diela. Tvary figúr sploštil do železného plechu a ešte stále fungovali. Tie staršie sa konečne dostali aj do svetového kontextu – Súkromnú manifestáciu vystavili aj v londýnskej Tate.

Práve teraz chystal Jozef Jankovič v Olomouci aj veľkú prierezovú výstavu, jej termín sa posunul na jeseň. Autor množstva výrazných sôch, ktoré prerástli s našimi dejinami, sa jej však už nezúčastní. V utorok ráno podľahol infarktu.

Vždy nadoraz

„Od piatkovej vernisáže v Danubiane sme spolu strávili celý víkend v Sovinci a v Olomouci, kam sa prišiel pozrieť na výstavu a stretnúť sa s kurátorkou, ktorá pripravuje veľkú retrospektívu. Ešte jej doniesol pár kresieb. Nikdy sa nedal ničím zabrzdiť,“ hovorí výtvarník Palo Macho, ktorý telefonoval s manželkou Jozefa Jankoviča a potvrdil smutnú správu.

S Jozefom Jankovičom spolupracoval na sklenených objektoch, zo spoločnej práce však vzniklo čosi viac. „Málokedy sa stane, že s niekým začnete spoluprácu a potom spolu ostanete roky. Bol mi veľkou oporou. Bol mi blízky nielen prístupom k práci, ale vo všetkom. Pre neho bola tvorba životodarnou silou. A pristupoval k nej v medziach buď – alebo. Buď niečo robil naozaj a poriadne, alebo vôbec. Nikdy nešiel do ničoho iba tak polovičato. Vždy to bolo nadoraz. Bol skutočným profesionálom, ktorý sa dokázal totálne skoncentrovať a ktorý bol vždy pripravený. Ak sme náhodou niečo zmenili v priebehu práce, okamžite to dokázal absorbovať, prispôsobiť sa situácii a vyriešiť ju. Ešte teraz cez víkend mi hovoril, čo by sme mali dotiahnuť,“ hovorí Palo Macho.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom