Denník N

Slovenskí biskupi majú mentalitu obliehaných

Cirkevní predstavitelia očakávajú úder z každej strany, dokonca aj v prípade správy, o ktorej by bez ich protestu takmer nikto nevedel.

Autor je teológ

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) opäť upútala mediálnu pozornosť snahou o ovplyvnenie diskusie v krajine. Píšu: „Žiadame, aby školský vzdelávací program neobsahoval povinné témy súvisiace s ‘výchovou v duchu humanizmu’.“

Čo prekáža biskupom

KBS ešte v marci pripomienkovala správu o plnení úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu pre deti. Táto správa sa venuje aj tomu, ako zvýšiť povedomie detí o Dohovore o právach dieťaťa a o ľudských právach celkove. Uvádza tiež niekoľko pedagogických pokynov, ktoré boli zavedené v tomto školskom roku. A tu nastáva problém, pretože v jednom z pokynov je uvedené:

„Do Školského vzdelávacieho programu zapracovať povinné témy súvisiace s multikultúrnou výchovou, výchovou v duchu humanizmu a so vzdelávaním v oblasti ľudských práv, práv dieťaťa, rovnosti muža a ženy, predchádzania všetkým formám diskriminácie, xenofóbie, antisemitizmu, intolerancie a rasizmu a v oblasti problematiky migrácie“.

Práve na toto ustanovenie reagujú biskupi vo svojej pripomienke proti „výuke v duchu humanizmu“. Okrem iného ju zdôvodňujú tým, že: „Ústava Slovenskej republiky v preambule uvádza, že slovenský národ sa opiera o cyrilo-metodské duchovné dedičstvo. Humanizmus je ideológia, ktorá je v rozpore s týmto odkazom, ku ktorému sa Slovenská republika vo svojej preambule prihlásila. Okrem iného, táto požiadavka je v rozpore s právom rodičov vychovávať a vzdelávať svoje deti v súlade so svojím filozofickým a náboženským presvedčením“.

Po uverejnení kritického komentára Matúša Ritomského v denníku Sme výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský na Facebooku upresnil, čo presne biskupom prekážalo: „Humanizmus nie je len kultúrnym hnutím, ale aj filozofickým smerom, ktorý spája hľadanie dobra človeka s odmietaním náboženstva.“ Ziolkovský tiež dodal, že možno mohla KBS navrhnúť nahradenie slova „humanizmus“ slovom „výchova k ľudskosti“.

Nerozumiem, preto nesúhlasím

Takáto odpoveď sekretára KBS otvára viacero otázok. Ziolkovský totiž vníma humanizmus veľmi zúžene – a je teda otázkou, či si KBS uvedomuje, proti čomu vznáša námietku. Za zmienku stoja dve skutočnosti:

Po prvé, za otca pojmu humanizmus sa považuje (prekvapenie!) nemecký teológ Friedrich Imannuel Niethammer. A je ironické, že tak urobil práve v diele, ktoré pojednáva o výchove a vzdelávaní. Rozšírenou ideou začiatku 19. storočia bolo vzdelávanie zamerané na telesný rozvoj, zážitky a praktické znalosti. Niethammer s takto redukovaným vzdelávaním nesúhlasil. Pri formulovaní pojmu humanizmus sa inšpiroval latinským pojmom humanitas použitým v Cicerových úvahách o vzdelaní rečníkov – a navrhol doplniť vyššie uvedený koncept výchovy o morálny, duchovný a estetický rozmer.

Po druhé, humanizmus ako snaha o emancipáciu človeka môže byť totožná so Ziolkovského „výchovou k ľudskosti“. Veľmi podobne humanizmus vníma Hegel a celý rad ďalších významných filozofov – a aj dnes sa k ideám humanizmu hlási mnoho hlboko veriacich kresťanov. To, že (nemalá) časť humanistov zastáva prísne ateistické postoje, ešte neznamená, že humanizmus ako taký je z definície a bez výnimky protináboženský. Nakoniec, kým slovenskí biskupi vyzývajú k odmietaniu humanizmu v školách, kresťanské osobnosti Spojeného kráľovstva vyzývajú k úplne opačnému kroku. Svoju podporu výuke humanizmu vyjadril napríklad Rowan Williams, niekdajší arcibiskup z Canterbury a hlava 85-miliónového anglikánskeho spoločenstva. Medzi ďalšími nechýbajú ani významní oxfordskí profesori teológie Keith Ward a Christopher Rowland.

Mentalita obliehania

Nikoho zrejme neprekvapí, že slovenskí katolíci zastávajú diametrálne odlišné stanovisko než kresťanské osobnosti v Británii. No je znepokojujúce, keď cirkevní predstavitelia vidia aj v obyčajnej správe o ochrane práv a záujmov detí útoky na cirkev, na kresťanské korene našej kultúry a na „cyrilo-metodské duchovné dedičstvo“. Zvlášť v čase, keď je pri moci v krajine konzervatívna vláda, ktorá v žiadnom prípade nepodniká kroky na oslabenie pozície cirkví.

Slovenské cirkvi sú najväčšími organizovanými skupinami v krajine, od štátu každoročne dostávajú viac než 40 miliónov eur na svoje fungovanie, a majú nikým nespochybňované právo na to, aby svoje názory presadzovali. Tento priestor majú dokonca aj pri výchove detí v školách, kde je náboženská výchova povinne voliteľným predmetom pre tých, ktorí nechcú poslať svoje deti na nenábožensky koncipovanú etickú výchovu. Dôkazom práva biskupov na pretláčanie svojich názorov tiež nie je len možnosť pripomienkovať ľudskoprávne dokumenty či konzervatívnymi kresťanmi vedená kampaň za referendum o rodine, ale aj to, že rekordy v účasti nelámali pochody proti korupcii, ale demonštrácie aktivistov bojujúcich proti potratom.

V tejto situácii je neakceptovateľné, keď cirkevní predstavitelia očakávajú úder z každej strany, dokonca aj v prípade správy o Národnom programe, o ktorom by bez ich protestu takmer nikto ani nevedel. A rovnako je neakceptovateľné, že sekretár KBS Ziolkovský vníma kritiku takéhoto pripomienkovania ako ďalší útok, a autora článku obviňuje, že sa nechal ovládať „predsudkami“ a „negatívnymi emóciami“.

Podliezť očakávania

S takýmto vzorcom správania sa u rímskokatolíckej cirkvi stretávame pravidelne. A je čím ďalej, tým jasnejšie, že tu nejde o úprimný – možno paranoidný – no ľudsky pochopiteľný dojem konzervatívnych kresťanov, ktorí majú pocit, že ich spoločnosť len kritizuje a vytláča na okraj. Zdá sa, že liberálnejšie cítiaca časť spoločnosti už nemôže konfrontovať konzervatívne cítiacich katolíckych biskupov a veriacich len v jednotlivých otázkach, akými sú potraty alebo postavenie LGBT ľudí. Musíme konfrontovať už samotný, systematicky budovaný a živený sebaospravedlňujúci mýtus ublíženej cirkvi, ktorá čelí neustálym atakom nepriateľského prostredia.

Od katolíckych biskupov sme asi nikdy neočakávali vyššie uvedenú anglikánsku otvorenosť či oxfordské vzdelanie a nadhľad. A nik nečakal, že KBS aktívne podporí „výchovu v duchu humanizmu“. No biskupi nás opäť dokázali prekvapiť. Čo sa asi stane, keď spoločnosť začne reálne rozmýšľať o nespravodlivom financovaní cirkví alebo o zásadných problémoch v koncepcii náboženskej výuky na školách?
Vitajte v zákopoch.

Teraz najčítanejšie