štvrtok

Pomáha rodinám s postihnutými deťmi: Rodičia nechcú, aby ich zdravé deti chodili do škôlky s postihnutým

Služba včasnej intervencie pomáha rodinám, aby zvládli starostlivosť o dieťa s postihnutím. Šéfka bratislavského centra Erika Tichá opisuje, ako fungujú a prečo im štát platí len tretinu ich nákladov. Dnes pomáhajú 83 rodinám, ich kapacita je 50.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo prežíva rodina, keď sa dozvie, že sa im narodilo dieťa predčasne alebo s postihnutím?

Narodenie dieťaťa predčasne je zmesou emócií – radosti, že sa narodilo, obáv z dôsledkov toho, že sa narodilo predčasne, radosti, že dieťa žije a dýcha, ale tiež obáv, že vývin postretnú prekážky, na ktoré nebudú ako rodičia pripravení. Na príchod dieťaťa pred termínom rodičia zvyčajne nie sú pripravení. Deväť mesiacov tehotenstva nie je náhodným časom, mama aj otec sa pripravujú na nové roly, a ak dieťa príde na svet skôr, proces prípravy je neprirodzene ukončený.

Čo to prináša? 

Veľa emócií – strachu, obáv zo zlyhania, z toho, aké nové otázky starostlivosť o malé a zraniteľné dieťa s toľkými rizikami prinesie, a či túto rolu ako rodičia budú schopní naplniť. Vnímať ako dieťa v inkubátore bojuje o svoj život, cítiť jeho ťažkosti a súčasne nemožnosť nič urobiť – to sú situácie, ktoré sa ťažko predstavujú, ale reálne ich prežívajú rodičia, ktorí hľadajú a potrebujú oporu.

S čím tieto rodiny odchádzajú z nemocnice?

Pre rodičov je čas strávený v nemocnici časom úzkosti, obáv, neistoty a veľkej túžby vrátiť sa domov. Blížiaci sa deň prepustenia z pôrodnice je kľúčový v ich novom živote a oni veria, že keď prídu domov, mnohé sa zmení – starosti budú menšie a ťažkosti pominú. Návrat z nemocnice však tieto očakávania často nenaplní. Pre mnohé rodiny prinesie ešte väčšiu neistotu a hľadanie informácií, veľkú samotu a mnoho nezodpovedaných otázok. Každá chvíľa s dieťaťom s rizikom vo vývine prináša rodine veľa nezodpovedaných otázok – nové témy, na ktoré hľadajú odpovede a ktoré sa usilujú vo svojich možnostiach všemožne riešiť.

Erika Tichá (40)

riaditeľka, špeciálna a liečebná pedagogička Centra včasnej intervencie Bratislava n.o. a súčasne predsedníčka Asociácie poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie na Slovensku. Vyštudovala špeciálnu pedagogiku a liečebnú pedagogiku na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, kde ukončila aj doktorandské štúdium a rigorózne konanie v odbore Špeciálna pedagogika. Pôsobila ako špeciálna a liečebná pedagogička v rôznych zariadeniach sociálnych služieb a zdravotníctva, iniciovala vznik a súčasne viedla Modelovú špeciálnopedagogickú poradňu pri Katedre špeciálnej pedagogiky UK v Bratislave. Od roku 2000 až do súčasnosti pôsobí na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave ako vysokoškolská pedagogička a výskumná pracovníčka. Odborne sa dlhodobo venuje v rovine teoretickej, empirickej a praktickej včasnej intervencii predčasne narodených detí a detí s rizikovým vývinom a podpore ich rodín.

Keď za vami príde rodina, ako im pomáhate?

Služba včasnej intervencie je sociálnou službou podporujúcou rodinu ako celok. Prekračuje hranice a múry inštitúcií a vstupuje na krehkú pôdu súkromia a intimity rodiny v najzraniteľnejšom období jej života. Podporiť rodinu v tomto čase znamená byť blízko a počúvať, rozumieť a hovoriť jej rečou, vnímať potreby očami rodiny a podporovať ju v hľadaní možností a riešení. Pomáhame všetkým členom rodiny porozumieť situácii, v ktorej sa ocitli, a hľadať možnosti, ako ju vo svojich podmienkach samostatne zvládať. Pomáhame rodičom viesť dieťa k čo najväčšej samostatnosti pri každodenných situáciách. Spájame rodinu s odborníkmi, ktorých potrebujú, a podporujeme začlenenie detí so zdravotným znevýhodnením a ich rodín do spoločnosti.

Rodičia nám väčšinou telefonujú alebo pošlú mail. Je to istý spôsob zachovania anonymity, ktorý rodiny rady využívajú. Môžu povedať, koľko chcú, a nemusia sa pritom priamo konfrontovať. Po vyplnení žiadosti kontaktujeme rodinu a dohodneme termín stretnutia priamo v rodine.

V akých oblastiach im radíte?

Našou snahou je neradiť, hľadáme s nimi odpovede na otázky, ktoré majú. Ako prvé spravidla prichádzajú otázky o vývine dieťaťa. Do akej polohy dať dieťa, keď sa hrá s druhým súrodencom, aké hračky potrebuje, kde ich umiestniť, aby na ne dieťa dobre videlo, je dobrá poloha smerom k oknu, či ju dať radšej do tmy.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102079 z vás dostáva správy e-mailom