Vojenská liečebňa pod Gerlachom stojí opustená. Nominanti SNS taja, čo s ňou chystajú
Štátna zotavovňa v Tatrách zostáva už druhú sezónu uzavretá. Tisíce eur idú na jej údržbu.
Z vojenskej liečebne v Novej Polianke je exkluzívny výhľad na Gerlachovský štít. Tiché prostredie v nadmorskej výške tisíc metrov nad morom môže ponúkať výborné podmienky na oddych. V rozľahlom areáli nevidieť ani nohu.
Začínajúca letná sezóna je už druhá v poradí, počas ktorej zostáva liečebňa, ako jedno z mála zariadení vo Vysokých Tatrách, uzavretá.
„V minulosti tu fungovali ihriská, bazén, škôlka, jednoducho to tu žilo. Dnes je na ten areál deprimujúci pohľad. Len sporadicky sa opravujú chodníky, udržiava zeleň, dokonca nám tu krátkodobo vypli pouličné osvetlenie,“ hovorí miestna zastupiteľka Mária Bittnerová.
Donedávna tu fungoval Vysokošpecializovný ústav pre pľúcne choroby, ktorý vybudovali v päťdesiatych rokoch. Liečili sa tu ľudia trpiaci astmou, tuberkulózou, alebo sem posielali vojakov, ktorí sa vracali z misií v Afganistane.
Pracovalo tu viac než sto zamestnancov, vrátane špičkových lekárov a zdravotníckeho personálu, ktorí mali k dispozícii moderné vybavenie.
Za predchádzajúceho ministra obrany Martina Glváča (Smer) sa však začal postupný útlm a čiastočný odpredaj priľahlých budov. Všetko vyvrcholilo za súčasného ministra Petra Gajdoša (nominant SNS), keď liečebňu definitívne zatvorili.
Odvtedy neposkytuje žiadne služby. Naopak, podľa informácií Denníka N plynú mesačne tisíce eur na údržbu areálu a na splácanie úverov za predošlé investície do kotolne.
Mlčanie o budúcnosti, vraj obchodné tajomstvo
Liečebňu ovláda štátna akciová spoločnosť Horezza, ktorá spravuje vojenské hotely a zotavovne. Jej vedenie spadá pod ďalšieho nominanta Andreja Danka na ministerstve, vedúceho služobného úradu Jána Hoľka, ktorý má v mnohých veciach dôležitejšie slovo než minister Gajdoš.
Horezza si nedávno nechala na zariadenie v Polianke vypracovať znalecký posudok, ktorý podľa informácií Denníka N odhadol cenu na 4,5 milióna eur.
Z toho viac než milión eur má hodnotu časť vybavenia, ktoré zostalo – nemocničné postele, nábytok a rôzne prístroje. Ďalšie milióny eur by mohli stáť rozsiahle pozemky v okolí liečebne, ktoré sú v lukratívnej tichej oblasti pod najvyšším slovenským štítom.
Vypracovanie posudku by naznačovalo, že ministerstvo chystá predaj celého areálu, oficiálne však nechce nikto nič povedať.
Denník N sa spýtal hovorkyne ministerstva Danky Capákovej, čo s liečebňou plánujú. Keď otázky ignorovala, poslali sme ministerstvu žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Ministerstvo žiadosti odmietlo vyhovieť s argumentom, že informácia o budúcnosti štátneho zariadenia by vraj poškodila jeho akciovú spoločnosť Horezza.
„Tieto informácie majú charakter obchodného tajomstva, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné. Ich zverejnenie by mohlo mať potenciálny dopad na postavenie spoločnosti Horezza na trhu,“ napísal úrad správy rozpočtovej kapitoly ministerstva, ktorý spadá priamo pod Hoľka.
Keď na problém okolo chátrajúceho areálu ešte vlani upozornil denník SME, ministerstvo zdôrazňovalo, že sa snaží liečebňu obnoviť.
„Nové vedenie akciovej spoločnosti Horezza, ktoré bolo vymenované ministrom obrany Petrom Gajdošom, chce opätovne požiadať o povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia,“ napísalo ministerstvo v októbri 2016.
Medzitým sa však manažéri v čele Horezzy vymenili znovu, v Polianke sa nič nedeje a dnes už ministerstvo odmieta čokoľvek ďalšie prezradiť.
Výpredaje štátnych budov
Skúsenosť ukazuje, že pri nepotrebných štátnych majetkoch je na mieste dvojnásobná opatrnosť. Napríklad ministerstvo vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka v roku 2015 vymenilo budovu pri Zochovej ulici v Bratislave, kde sídlilo niekoľko úradov, za budovu starej Ikey.
Kaliňák svoju budovu ocenil na 4,8 milióna. O necelé dva roky ju nový vlastník predal za 7,5 milióna. Keďže išlo o barter, ministerstvo nemuselo vypísať na predaj svojho majetku súťaž, ktorej sa mohli účastniť viacerí uchádzači.
Iný príklad: štátny podnik Agrokomplex sa za ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka (Smer) rozhodol predať kaštieľ v Dolnej Malante pri Nitre. Oficiálne išlo o súťaž, tú však podnik zorganizoval počas Vianoc a len minimálne ju propagoval.
Prípadní záujemcovia si ani nemohli objekt dostatočne obzrieť, pretože počas prehliadkových dní bol uzavretý, čo nasvedčovalo tomu, že o víťazovi je vopred rozhodnuté. Keď na to upozornili novinári, Jahnátek predaj zastavil.
Exminister Glváč: Chceli sme ústav zachovať
V liečebni v Novej Polianke sa už za predchádzajúceho ministra Glváča rapídne znižoval počet hostí. Na povinnú karanténu tam pôvodne chodili vojaci, ktorí sa vracali zo zahraničných misií.
Tých však postupne ubúdalo s tým, ako sa znižovala prítomnosť slovenskej armády vo svete. „Keďže bola ukončená misia ISAF v Afganistane, Nová Polianka prišla o značnú časť klientov,“ hovorí dnes Glváč.
Okrem ľudí z armády nebolo zariadenie pre ľudí príliš dostupné. V záverečnej fáze liečebni chýbali dohody so zdravotnými poisťovňami, aby preplácali náklady na liečbu pre civilných klientov.
Už v roku 2015 Horezza podľa zistení RTVS predala niekoľko objektov, ktoré boli dôležité pre prevádzku zariadenia – napríklad kotolňu, dielne, sklady či závodnú kuchyňu. Podľa RTVS ich získal zubár a miestny podnikateľ Maxim Stošek.
Objavili sa špekulácie o tom vtedajšie vedenie akciovky Horezza chcelo zariadenie zlikvidovať, prípadne, že liečebňa sa má zmeniť na hotel s golfovým ihriskom.
Vtedajší minister Glváč tvrdí, že on sám chcel liečebňu udržať v prevádzke, aj za cenu toho, že by ju štát dotoval. „My sme s plánmi spoločnosti Horezza nesúhlasili. Nikdy sme toto zariadenie nechceli predať a podnikli sme kroky k zákazu odpredaja,“ hovorí Glváč.
Dostatok vojenských hotelov
Akciovka Horezza dnes prevádzkuje niekoľko ďalších hotelov, ktoré zdedila armáda ešte z čias, keď bola mnohonásobne väčšia než dnes.
Patrí jej kúpeľný ústav v Piešťanoch, hotel Smrekovica na hrebeni Veľkej Fatry, či hotel na Zemplínskej Šírave. Vo Vysokých Tatrách má ešte hotel v Tatranských Zruboch, ktorý je na rozdiel od zrušenej liečebne v Polianke otvorený aj pre bežných turistov.
Podľa ľudí blízkych rezortu obrany, s ktorými sa Denník N rozprával, armáda za súčasnej situácie Novú Polianku nepotrebuje – rekreácie pre súčasných i bývalých vojakov môžu pohodlne pokryť aj ďalšie armádne zariadenia.
Problém však je, že liečebňu zrušili bez toho, aby ktokoľvek záväzne povedal, čo s ňou ďalej bude.
Samotné zariadenie má pritom značný potenciál. Mohla by tam byť napríklad civilná liečebňa pre astmatikov, ústav pre seniorov alebo komerčný hotel.
„Pokiaľ sa už nedá obnoviť vojenský liečebný ústav, tak hlavne nech sa tu už začne niečo diať. Pre Novú Polianku to zariadenie znamená všetko,“ hovorí zastupiteľka Bittnerová.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].