Koniec dejepisu či matematiky. Vo Fínsku chystajú radikálnu reformu

Je to hodina angličtiny, no na tabuli visí mapa Európy. Žiaci sa snažia po anglicky hovoriť, v ktorej krajine je aké počasie. Kým vo Fínsku je slnečno (sunny), v Dánsku hmlisto (foggy). Žiaci sa tak učia nielen angličtinu, ale aj zemepis.

Na takejto hodine na základnej škole Siltamaki v Helsinkách sa zúčastnil reportér britského denníka Independent Richard Garner. Testujú tu nový systém, podľa ktorého by sa v celom Fínsku mohli žiaci učiť už od roku 2020.

Kurz o EÚ – zemepis, dejepis, ekonomika aj politika

Bežný školský deň by sa už neskladal z predmetov (ráno dejepis, pred obedom matematika). Namiesto nich by sa fínske deti učili témy. Napríklad na „kurze“ o Európskej únii by sa deti učili ekonomiku, zemepis, dejepis či politické systémy.

A ako dodáva Independent, odborné školy by mohli mať napríklad kurz „kaviarenské služby“, kde by rozvíjali cudzí jazyk, matematiku či komunikačné schopnosti.

Fínsky vzdelávací systém je jeden z najlepších na svete. V porovnávacích testoch PISA, ktoré organizuje OECD, sa Fíni umiestňujú medzi najlepšími, často ich predbehnú len krajiny z východnej Ázie. Naopak, Slovensko podľa nedávnej správy Svetovej banky (strana 23) spomedzi východoeurópskych a balkánskych členov EÚ pokleslo za tri roky najviac.

Napriek tomu (alebo práve preto) sa Fínsko nebojí zmien. Napríklad vlani v novembri miestne médiá napísali, že od roku 2016 sa už deti nebudú povinne učiť písané písmo. Namiesto toho dostanú lekcie písania na počítači.

Radikálna reforma

Najnovšia zmena však skutočne bude výrazná. Britský denník dokonca píše, že ide o jednu z najradikálnejších reforiem vo vzdelávaní, akú kedy štát vo svete podstúpil. Už sa nebudú učiť predmety, ale jednotlivé témy, pri ktorých sa deti naučia veci z rôznych predmetov.

„Mladí ľudia sú dobrí v počítačoch. V minulosti mali banky veľa bankových úradníkov, ktorí len nahadzovali čísla do počítačov, ale to sa teraz zmenilo. Musíme preto urobiť zmeny vo vzdelaní, ktoré sú potrebné pre priemysel a modernú spoločnosť,“ povedal pre Independent Pasi Silander, rozvojový manažér hlavného fínskeho mesta. Práve v Helsinkách systém testujú najviac.

Marjo Kyllonenová, helsinská vzdelávacia manažérka, sa koncom mesiaca chystá predstaviť reformu pre celé Fínsko. „Sú školy, ktoré učia staromódnym spôsobom, ktorý bol prospešný na začiatku 20. storočia. Tie potreby však nie sú rovnaké ako potreby pre 21. storočie,“ povedala pre denník.

Učitelia skôr proti

Priznáva, že učitelia sa tomu skôr bránia. Často sú odborníci len na jeden, dva predmety – teraz budú musieť byť oveľa univerzálnejší. Pripravujú pre nich kurzy (v Helsinkách cez ne prešlo už 70 percent učiteľov).

„Je ťažké naštartovať učiteľov, aby urobili prvý krok, ale tí, čo prešli programom, hovoria, že sa už nedokážu vrátiť,“ dodala Kyllonenová.

Nový systém majú povinný 16-roční a starší žiaci na školách v Helsinkách. Zatiaľ je ho ťažké hodnotiť, ale podľa Independent prvé výsledky naznačujú, že žiaci, ktorí navštevovali takéto triedy, dosahovali lepšie výsledky ako tí Fíni, čo sa učili po starom.