Kotlebovci zbierajú podpisy za referendum o EÚ a NATO už takmer rok, vraj ich majú desaťtisíce
ĽSNS do parlamentu predložila zákon, ktorým chce počet podpisov potrebných na vypísanie referenda znížiť na štvrťmilióna. Znížili by aj kvórum pre počet ľudí, ktorí musia k referendu prísť, aby bolo platné.
Menej podpisov potrebných na to, aby mohlo byť vypísané referendum, aj nižšia účasť, ktorá je podmienkou uznania výsledkov ľudového hlasovania. Poslanci Kotlebovej ĽSNS na júnovú schôdzu parlamentu opäť navrhli ústavný zákon, ktorý by zmenil podmienky na vyhlásenie aj platnosť referenda.
Chcú, aby pod petíciu, na základe ktorej prezident referendum vypíše, stačilo zozbierať 250-tisíc podpisov. Dnes je počet týchto podpisov podľa zákona o 100-tisíc vyšší.
Kotlebova ĽSNS sama podpisy pod petíciu za referendum už rok zbiera. Zber ohlásilli už pred rokom, presne 1. júla 2016. Slováci by podľa predstáv strany mali rozhodovať o tom, či chcú zostať, alebo vystúpiť z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO).
Desaťtisíce podpisov, možno takmer polovica
Technicky ide o dve rozdielne petície o dvoch referendových otázkach. Kotleba to vysvetľoval tým, že niektorí ľudia možno chcú vystúpiť z NATO, ale nie z EÚ, nemusia teda podpísať obe petície naraz. Ako sa strane pri zbere podpisov darí, veľmi nezverejňuje.
Podpredseda ĽSNS Milan Uhrík na otázku Denníka N neodpovedal, no pred mesiacom petíciu komentoval pre portál biztweet.eu. V súvislosti s petíciou za referendum o vystúpení z EÚ povedal: „Presný počet podpisov zatiaľ nesledujeme, hárky sa zhromažďujú na viacerých miestach a petičné tímy nám ich posielajú priebežne. Rádovo však máme desaťtisíce podpisov.“
Koncom mája zasa v ruskom denníku Izvestija vyšiel článok s názvom „Slovensko zbiera hlasy za odchod z NATO“, kde Uhrík hovorí, že by referendum o tejto otázke mohlo prebehnúť do jedného či dvoch rokov. V článku zároveň tvrdí, že strana pod túto petíciu získala už 150-tisíc z potrebných 350-tisíc podpisov.
Článok v ruských novinách citoval aj slovenský web Antipropaganda.sk Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI). Uhrík pre Izvestija povedal, že „NATO sa pod rúškom boja za demokraciu a ľudské práva snaží zničiť zvrchované štáty“ a je „jedným z nástrojov americkej expanzie v snahe získať kontrolu nad zdrojmi a spotrebiteľskými trhmi nezávislých štátov“.
ZDF hovorí o peniazoch z Ruska
Kotlebovci chcú novelou zákona, ktorý predložili do parlamentu, zmeniť nielen počet podpisov potrebných na vypísanie referenda, ale aj znížiť kvórum, aby bolo platné. Dnes musí prísť hlasovať aspoň polovica všetkých voličov, inak platné nie je.
Navrhujú, aby referendum bolo platné vtedy, ak sa na ňom zúčastní aspoň polovica z počtu voličov, ktorí prišli hlasovať v predchádzajúcich parlamentných voľbách. Na ilustráciu, v posledných voľbách prišlo k urnám vlani 59,28 percenta voličov, v roku 2012 to bolo 59,11. Na to, aby bolo platné referendum, by teda podľa návrhu Kotlebovej strany stačila účasť necelých 30 percent voličov.
V parlamente doteraz neprešiel žiadny návrh zákona Kotlebovej strany, odmietajú ich nielen vládne, ale aj hlavné opozičné strany. Občas za novely kotlebovcov hlasuje hnutie Sme rodina.
O Kotlebovej strane a snahách o vystúpenie z NATO sa hovorí aj v zahraničí, a nielen v ruských novinách. Nemecká verejnoprávna televízia ZDF na základe tisícov uniknutých e-mailov nakrútila reportáž, podľa ktorej prokremeľský ruský podnikateľ Konstantin Malofejev, ktorý je na sankčnom zozname Európskej únie, financuje demonštrácie proti Západu a NATO na Slovensku, v Česku, v Poľsku alebo v Maďarsku.
Malofejev poskytol podľa ZDF 100-tisíc eur bieloruskému podnikateľovi Alexandrovi Usovskému, ktorý potom peniaze preposielal spriazneným aktivistom v strednej Európe. Na Slovensku to mala byť práve Kotlebova ĽSNS.
Usovskij v rozhovore pre slovenské Hospodárske noviny poprel, že by bol s kotlebovcami v kontakte, alebo že im dal nejaké peniaze. „Bohužiaľ,“ povedal. „Osobne veľmi pozitívne vnímam ich aktivity.“
Kontakty s bieloruským podnikateľom popreli aj kotlebovci. Informácie preveruje slovenská Generálna prokuratúra.
Referendá na Slovensku
1994: Referendum z iniciatívy Združenia robotníkov Slovenska malo otázku: „Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?“ Účasť bola len necelých 20 percent.
1997: Zmarené referendum, ktoré prezident Michal Kováč vyhlásil so štyrmi otázkami, no vtedajší minister vnútra za HZDS Gustáv Krajči nechal vytlačiť hlasovacie lístky len s tromi otázkami – bez tej o priamej voľbe prezidenta. Ostatné otázky sa týkali nášho prípadného členstva v NATO. V plebiscite hlasovalo necelých 10 percent voličov.
1998: Spolu s parlamentnými voľbami sa z iniciatívy HZDS konalo referendum o neprivatizácii strategických podnikov. Opäť bolo neplatné, účasť dosiahla 44 percent.
2000: Referendum po petičnej akcii HZDS a SNS malo vyvolať predčasné voľby a položiť prvú vládu Mikuláša Dzurindu. Hlasovalo len asi 20 percent ľudí a bolo neplatné.
2003: Jediné úspešné referendum, Slováci v ňom rozhodli o vstupe krajiny do EÚ. Zúčastnilo sa na ňom 52 percent ľudí a vyše 92 percent z nich hlasovalo za vstup do Únie. Proti bolo šesť percent voličov.
2004: Referendum vyvolali odbory, ktoré vo veľkom podporoval Smer. Opäť bolo cieľom vyvolať predčasné voľby a skrátiť funkčné obdobie druhej Dzurindovej vlády. Konalo sa len mesiac pred vstupom Slovenska do EÚ. Účasť bola 35,86 % a referendum bolo neplatné.
2010: Plebiscit sa uskutočnil po petičnej akcii strany SaS, ľudia mali odpovedať na šesť otázok. Strana chcela napríklad znížiť počet poslancov zo 150 na 100, zrušiť koncesionárske poplatky či stanoviť limit na nákup vládnych limuzín na 40-tisíc eur. Bolo neplatné, zúčastnilo sa na ňom len necelých 23 percent voličov.
2015: Zatiaľ posledné referendum nasledovalo po petičnej akcii Aliancie za rodinu. Jeho cieľom bolo zakázať manželstvá homosexuálov a adopcie detí homosexuálmi, bolo však neplatné. Hlasovať prišlo len 21 percent ľudí.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
