Ficova flexibilná solidarita? Hlúposť, ktorá patrí do koša, hovoria v Bruseli

Ak ten návrh v nejakej podobe prejde v Európskom parlamente a následne sa preň nájde konsenzus aj v Európskej rade medzi lídrami Únie, slovenský premiér Robert Fico bude musieť prehodnotiť svoj postoj k utečeneckej kríze.

Aspoň ak bude chcieť patriť do jadra Európskej únie, kam podľa neho Slovensko patrí.

V sídle Európskej únie sa totiž pripravuje nový azylový systém, ktorý by mal reagovať na utečeneckú krízu a hlavne nefunkčné rozdeľovanie utečencov z najviac zaťažených krajín ako Taliansko či Grécko. V správe, ktorá reaguje na návrh Európskej komisie z mája 2016 a ktorú zastrešuje poslankyňa Európskeho parlamentu Cecilia Wikströmová zo Švédska, sa totiž hovorí aj o rozdeľovaní utečencov do ostatných krajín a v hre ostáva aj trestanie krajín, ktoré sa tomu chceli vyhnúť. Namiesto pokút by malo ísť napríklad o krátenie štrukturálnych fondov.

Slovenský návrh v koši

Flexibilná solidarita – to bol vlani jeden z najväčších motívov slovenského predsedníctva Európskej únie. Nápad vyriešiť utečeneckú krízu tak, že by si každý člen vyberal, ako vyjadrí svoju solidaritu. Hlavnou pointou bolo, aby sa krajiny nepriateľsky naladené voči utečencom, ako je napríklad Slovensko, vyhli migrantom a namiesto toho napríklad investovali do väčšej ochrany vonkajších hraníc.

„Flexibilná solidarita? Je to stupidita prekračujúca všetku predstavivosť,“ povedala pre Denník N Cecilia Wikströmová. „Ten nápad slovenského predsedníctva doslova navrhuje, že Slováci napríklad prídu do preplnenej Viedne, ktorá už nebude mať kde uložiť utečencov, na desať dní si ich nechajú u seba a dajú na nich pozor, kým nebude viac postelí vo Viedni, aby ich poslali späť. Alebo pošlú deky do Rakúska, aby sa mali utečenci čím zakryť, a Slováci sa vrátia s prázdnymi autobusmi. Toto je veľmi cynický návrh, ktorý je totálne nepriechodný. V našom návrhu nového azylového systému sme ho dali tam, kam patrí – do koša,“ hovorí švédska europoslankyňa.

Návrh, ktorý vlani predstavil európskym kolegom minister vnútra Robert Kaliňák pod už pozmeneným názvom „efektívna solidarita“, sa stretol s veľkým odporom najmä u lídrov z Talianska či Malty, teda krajín, v ktorých pristávajú člny s utečencami. Podľa maltského premiéra by výsledkom takéhoto návrhu bolo potopenie ich ostrova. Slovensko nemá more, je geograficky ďaleko od nárazníkových štátov, ako je aj Grécko, nie je pre utečencov cieľovou ani migračnou trasou. Názorovo sme veľmi odlišní aj od štátov ako Švédsko či susedné Rakúsko, ktoré počas migračnej krízy v roku 2015 poskytlo desaťtisícom ľudí azyl.

„Flexibilná solidarita je už teraz mŕtvy koncept, do histórie sa zapíše len ako PR nášho predsedníctva,“ myslí si právnička z Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová.

Ani podľa nej sme nepredložili návrh, ktorý by bol férový k všetkým vrátane utečencov samotných. Preto momentálne iná alternatíva, ako férové rozdelenie utečencov prichádzajúcich do EÚ, neexistuje.

„Slovensko sa zaviazalo, že dobrovoľne prijme sto utečencov, ale zatiaľ prijalo len 16 – nezvládame ani toto. Dávame si ťažko splniteľné podmienky, ako napríklad, že chceme len slobodné ženy, matky s dokladmi. Aj Komisia nám to vyčíta,“ hovorí Števulová. Myslí si, že ďalej sa to v najbližšom čase nepohne, pretože čakáme na rozhodnutie o žalobe na kvóty. „A preto nie je v politickom záujme krajiny pokračovať v relokáciách, lebo by sme tým potvrdili, že fungujú,“ dodáva. O tomto spore si v Európskej komisii myslia, že majú jednoznačne navrch a súd im dá čoskoro za pravdu.

Celkový počet premiestnení v máji podľa Komisie predstavoval 18 418 osôb, čo podľa nej dokazuje, že proces premiestňovania je účinný, ak je vôľa ho dodržiavať. Stále je to však len zlomok z pôvodného čísla 160-tisíc žiadateľov o azyl v Taliansku a Grécku, čo ukazuje, ako málo je ad hoc systém utečeneckých kvót efektívny.

Mŕtve a živé kvóty

Automatický relokačný mechanizmus, známy ako utečenecké kvóty, ktorý Fico označuje za politicky mŕtvy, sa podľa Wikströmovej priamo zakotví v novej európskej legislatíve. A jeho nedodržiavanie bude nejakou formou sankciované.

„Napríklad spustením ‚infringementu‘ (konania proti členskému štátu, ktorý nerešpektuje právne predpisy Únie), čo by sa mohlo skončiť napríklad siahnutím na štrukturálne fondy,“ hovorí švédska politička z liberálnej skupiny (ALDO) v europarlamente. „Ak niekto nespĺňa kritériá finančnej stability či pravidlá bankovej únie, stojí ho to veľa peňazí, každý ich preto dodržiava. Prečo by v tejto oblasti mala platiť výnimka?“

Stále je to len návrh

Wikströmovej vízia môže naraziť v Európskej rade, ona je však presvedčená, že ak sa proti návrhu postavia krajiny V4, „jednoducho budú prehlasované, stačí na to väčšinový konsenzus“. Malo by to podľa nej fungovať tak, že utečenec, ktorý má právo na ochranu, dostane azyl v krajine, do ktorej vstúpil ako do prvej v EÚ, a keď počet utečencov prevýši limity v danej krajine, dostane šancu inde.

„Viem, že to znie veľmi technicky a nepružne, ale je to jediná šanca, aby sa to do toho zapojili všetky krajiny a fungovalo spravodlivé rozdelenie zodpovednosti,“ hovorí Wikströmová a nie je sama s podobným slovníkom.

„Musíme presadiť taký systém, v ktorom žiadna krajina nebude ponechaná napospas extrémnym výzvam,“ povedal na pôde Európskeho parlamentu komisár pre migráciu Dimitris Avramopoulos. „Aj vy Maďari ste národom utečencov – spomeňte si na rok 1956, keď z vašej krajiny utekali státisíce utečencov,“ povedal maďarským novinárom počas debaty s európskymi žurnalistami grécky eurokomisár. Ten, kto sa spoločným pravidlám vzoprie, podľa neho ponesie nejaké dôsledky tohto rozhodnutia.

Veľmi podobné slová v debate používala aj populistická talianska politička a bývalá modelka, u ktorej by ste prikyvovanie Európskej komisii veľmi nečakali. „Dúfam, že nová legislatíva zariadi, aby sa rozdeľovanie utečencov týkalo naozaj každého. Malo by to byť automatické a permanentné,“ vyzývala vnučka talianskeho diktátora Alessandra Mussoliniová, ktorá patrí do skupiny EPP.

Imidž strednej Európy

Krajiny V4, spomedzi ktorých po Slovensku a Maďarsku odmieta prijímať utečencov už aj Česko, majú už teraz imidž sebeckého spolku, ktorý si vyberá z Únie len to najlepšie, ale zbavuje sa nepríjemnej zodpovednosti voči krajinám, ktoré sa ocitli v problémoch.

„Ak som v Bratislave, radšej chodím do múzea než do parlamentu, kde zaznieva neprijateľná rétorika. Počula som Fica, ako hovorí o tom, že ste kresťanská krajina, že nemôžete prijímať žiadnych moslimov. Lenže v EÚ neexistujú žiadne čisto kresťanské či moslimské alebo hinduistické práva, ale ľudské práva ako také, ktoré platia pre každého,“ hovorí Wikströmová.

V Európskom parlamente je podľa nej odhodlanie zahlasovať za nový azylový systém a dá sa očakávať, že sa tak stane na začiatku leta alebo hneď po letnej prestávke. „Ako to potom dopadne v Rade, to nevieme,“ pripúšťa, že celý návrh môže ešte padnúť na rozdieloch medzi krajinami EÚ, kde však V4 ťahá za kratší koniec a nemá spojencov.

„Nemôžete len brať výhody, to je detinské, správate sa ako 5-ročné dieťa,“ povedala talianska poslankyňa Elly Schleinová zo socialistickej frakcie, kam patria aj poslanci Smeru.

V sále Európskeho parlamentu zazneli slová, ktoré vyzerajú dobre na papieri. Pripravovaná nová azylová politika EÚ však má veľa slabín, ktoré môžu naraziť na realitu. Je to neochota niektorých krajín prijímať utečencov, ale aj to, že proces relokácie napreduje veľmi pomaly. V tieni teroristických hrozieb sa tiež musí zdokonaliť registrácia žiadateľov o azyl a zefektívnenie vracania tých, ktorí naň nemajú nárok.

„Urýchlenie registrácie utečencov a hlavne identifikácia, či skutočne potrebujú ochranu, by mala byť jedna z prvých priorít. Tí, ktorí na azyl nemajú nárok, by mali dostať ponuku sa dobrovoľne vrátiť, inak ich vrátime späť my,“ rozpráva šéfka politickej a legálnej podpory v UNHCR Sophie Magennisová.

Počas debaty o „novom Dubline“ sa veľa hovorilo aj o takzvanej sekundárnej migrácii, teda o pohybe utečencov, ktorí utekajú z krajiny, kde dostali azyl. Podľa komisára Avramopoulusa by sa malo pracovať na tom, aby mali vo všetkých krajinách utečenci zaručené veľmi podobné štandardy a dostali príležitosť sa uplatniť.

Niečo, čo sa dobre počúva, avšak veľmi ťažko uplatňuje v praxi v atmosfére, kde lídri robia všetko pre to, aby utečenci utekali z krajiny preč.

„Pracujeme na tom z celého srdca, aby sme to dotiahli do konca,“ rozprával pred novinármi predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani. V narážke na odmietanie niektorých krajín podieľať sa na pomoci utečencom si požičal latinský výrok Pacta sunt servanda, teda že dohody treba dodržiavať.

To, že sa utečenecká kríza teraz utlmila, neznamená, že sa skoro skončí; podľa neho sa na to treba dobre pripraviť a poučiť sa z prelomového roka 2015, keď podľa štatistiky Eurostatu počet žiadateľov o azyl v Únii dosiahol 1,26 milióna a o rok neskôr 1,2 milióna.

Aj v čase, keď lídri G7 rokovali na brehu Sicílie, umierali v Stredozemnom mori utečenci prevážaní pašerákmi. „Púšť stále uberá zo životného priestoru v Afrike. Boko Haram terorizuje ľudí, hladomor zabíja tisícky detí,“ dodal Tajani. A to ešte nespomenul situáciu v Afganistane, kde stále veľkú časť krajiny ovláda Taliban, a vojnu v Sýrii či rozpadávajúcu sa Líbyu, kde sa rozmáha miestny Dáiš.