streda

Sulík štyrmi grafmi presviedča, prečo nemáme byť v prvej lige. Zle to číta, odkazujú ekonómovia

Nie je jasné, čo presne znamená prvá liga, ale predseda SaS sa pokúsil grafmi dokázať, že pre Slovensko by nebola prínosom.

Starý volebný bilbord SaS.

Séf SaS Richard Sulík predstavil štyri grafy, ktorými presviedča, prečo sa Slovensko nemá tlačiť do prvej ligy krajín eurozóny. Neoznačí ju inak ako pochybnú, ako okresný spolok či skupinu krajín, ktorá má v niektorých oblastiach problémy. A svoje tvrdenia opiera aj o grafy.

Sulík v nich porovnáva rast našej ekonomiky, dlhu, riziko terorizmu a zaťaženie daňou z príjmu so šiestimi krajinami eurozóny. Vybral si Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Belgicko a Holandsko.

O týchto krajinách hovorí, že sa hrdo hlásia k väčšej integrácii, k federalizmu a chcú dať viac kompetencií Bruselu. Sulík sa grafmi snaží povedať, že keď sa Slovensko integruje medzi krajiny prvej ligy, bude mať vyšší dlh, vyššie priame dane, bude čeliť vyššiemu riziku terorizmu a čaká ho nižší rast HDP.

Ekonómovia, s ktorými sme hovorili, sa však Sulíka pýtajú, čo majú tieto grafy spoločné s témou prosperity Slovenska v jadre Únie, a spochybňujú aj niektoré jeho interpretácie inak presných grafov.

„Myslím si, že tak, ako Sulík grafy interpretoval, je to jednoducho zlá interpretácia. Presný opak môže byť pravdou. A keď sa bavíme o integrácii, bavme sa o konkrétnych opatreniach, ktoré sú na stole,“ hovorí šéf INEKO Peter Goliaš.

Ani Sulík teda podľa odborníkov nevysvetľuje jasne to, čo vyčíta premiérovi Robertovi Ficovi (Smer), o ktorom hovorí, že sa ženie do prvej ligy. Lebo ak nie je jasné, čo presne prvá liga znamená, nevieme, čo konkrétne bude musieť Slovensko urobiť alebo, naopak, čo nebude smieť robiť.

„Nerozumiem tomu, čo chcel tým povedať. Byť v jadre eurozóny je pre mňa niečo úplne iné ako hovoriť o tom, či tie krajiny, ku ktorým sa pripájam, rastú pomalšie alebo rýchlejšie,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy. Niektoré grafy súvisia so stavom ekonomiky, so stavom riadenia štátu, ale nedávajú odpoveď na žiadnu hrozbu toho, ako bude vyzerať jadro, čo znamená a ako by fungovalo jadro eurozóny.

Sulík v prvom grafe porovnal kumulatívny rast HDP Slovenska a šiestich krajín eurozóny od roku 2000. Ukazuje, že v posledných 16 rokoch mali relatívne nízky kumulatívny rast, kým Slovensko rástlo výrazne rýchlejšie. „My keď chceme jedného dňa dobehnúť západné krajiny, nemôžeme sa k nim dnes pridať napevno, čím by rozdiely zostali navždy zabetónované,“ hovorí Sulík.

Podľa ekonómov je to zavádzajúci argument a odkazujú, že každý rozumne zmýšľajúci človek by bol rád, keby sme tu mali ekonomiku, ako je nemecká. „Práveže by to malo zrýchliť náš rast. Čím podobnejšie je v krajine nastavený inštitucionálny rámec, sú v nej podobne dobre fungujúce súdy, podobné zákony, o to rýchlejšie sa bude približovať ku krajinám v skupine. Keď sú dobré, tak bude rásť – keď sú zlé, tak klesať,“ snaží sa jednoducho vysvetliť Valachy.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 101453 z vás dostáva správy e-mailom