Mayovej kampaň nevyšla, Corbyn chce rekordné dane. Britániu čakajú nepredvídateľné voľby

Jednou z tém kampane pred štvrtkovými parlamentnými voľbami v Británii bolo aj chytanie líšok. Tento starý britský zvyk pred viac ako desiatimi rokmi po tlaku ochrancov zvierat zakázal parlament. Zabíjanie líšok psami je barbarské a divé zvieratá pri tom trpia.

V polovici mája britská premiérka Theresa Mayová povedala, že hoci nikdy na poľovačke nebola, nechala by parlament, aby rozhodol, či takýto lov znova neobnoviť.

Môže to znieť ako drobnosť, no podľa BBC je to jedna z tém, ktoré si ľudia pamätajú, a jasná väčšina je za zachovanie zákazu.

Toto je podľa ľavicového magazínu New Statesman jeden z príkladov, keď britská premiérka počas tejto kampane nezareagovala najvhodnejšie. A môže to ľutovať.

Mayová stratila veľký náskok

Keď v apríli šokujúco ohlásila predčasné voľby s cieľom posilniť si moc (konzervatívci majú momentálne väčšinu len štyroch hlasov), čakalo sa, že sa jej to podarí. Prieskumy dávali Konzervatívnej strane náskok skoro až 20 percentuálnych bodov a črtala sa väčšina, akú mala naposledy britská premiérka Margret Thatcherová v roku 1983.

Kampaň konzervatívcov bola vo veľkom postavená práve na premiérke, ktorá po začatí procesu brexitu mala byť garantom stability krajiny. Jej meno bolo aj na volebnom autobuse konzervatívcov.

Kampaň však Mayová nezvládla najlepšie. Ešte väčšia chyba prišla pri predstavení volebného programu. 

Konzervatívci sľubovali zmeny v sociálnom systéme. Chceli, aby starí ľudia, ktorí sú odkázaní na domácu zdravotnú starostlivosť, po smrti zo svojho majetku nad 100-tisíc libier zaplatili všetky náklady. Ak teda napríklad Brit odkáže po smrti deťom dom v hodnote 300-tisíc libier (toľko bežný dom stojí), no jeho náklady na liečbu boli 100-tisíc libier, musí ich rodina zaplatiť predajom domu.

Oponenti, ale aj inak prokonzervatívny bulvár Daily Mail túto zmenu rýchlo premenovali na „daň za demenciu“. Po štyroch dňoch Mayová sľúbila, že zavedú strop – dlhodobo chorý človek tak nepríde o väčšinu svojho majetku. Tento obrat v programe viacerí kritizovali.

„Mayová sa stala prvou premiérkou, ktorá zmenila svoj sľub ešte pred voľbami,“ napísal Daily Telegraph.

Poškodili ju aj teroristi

Počas kampane došlo aj k teroristickým útokom v Manchestri a v sobotu aj v Londýne. Ide o najväčšie útoky na krajinu od roku 2005. „Narušili normálny proces kampane a bezpečnosť sa stala oveľa väčšou témou, akou by inak bola,“ hovorí pre Denník N Tim Haughton, politológ z Birminghamskej univerzity.

Dodáva, že normálne by útoky pomohli Konzervatívnej strane, prípadne akémukoľvek úradujúcemu premiérovi. Tentoraz to však môže byť iné.

Theresa Mayová bola šesť rokov ministerkou vnútra, a tak ju mnohí vinili z toho, že za útoky sčasti môže aj ona. Okrem iného zosekala počet policajtov, ktorí až v roku 2015 zatkli radikálneho kazateľa Anjema Choudaryho, na ktorého sieť boli teroristi napojení. Navyše sa ukázalo, že teroristi boli britským bezpečnostným službám známi, tí ich však nepovažovali za nebezpečných.

Napríklad jeden z útočníkov v Londýne, Talian s marockými koreňmi, na ceste do Sýrie vlani povedal talianskym úradom, že tam ide, aby „sa stal teroristom“. K tejto informácii mala prístup aj britská tajná služba MI5, no napriek tomu ho na britskom území nesledovala.

Na druhej strane opozičným labouristom a ich lídrovi Jeremymu Corbynovi kampaň vyšla. Politik, proti ktorému sa vlani búrilo 80 percent labouristických poslancov, pretože je príliš ľavicový, dokázal v kampani zdvihnúť podporu.

A hoci niektoré Corbynove témy – napríklad boj proti jadrovému zbrojeniu – sa do programu strany nedostali, ten je dosť ľavicový. Labouristi sľubujú štátne vlastníctvo železníc a pošty, zrušenie poplatkov za univerzity či viac peňazí do zdravotníctva. Chcú tiež zdaniť bohatých. Magazín Economist píše, že by išlo o najväčšie zdanenie od druhej svetovej vojny.

„Corbyn je prirodzený človek do kampane, strávil celý svoj život bojovaním za veci, na ktorých mu záležalo. Na druhej strane Mayová postavila svoju politickú reputáciu ako niekto, kto vie viesť ministerstvo, a až doteraz dlhý čas nebola lídrom v kampani,“ povedal Tim Haughton.

Rozdiel päť bodov

Vďaka tomu všetkému sa rozdiel medzi konzervatívcami a labouristami zmenšil na pár percentuálnych bodov. Podľa politológa Matthewa Goodwina je podľa priemeru júnových prieskumov rozdiel už len päť percentuálnych bodov.

All polls in June – average

Con 42.4%
Lab 37.4%
LD 7.8%
Ukip 6.6%

Con lead = 5 pts

Electoral Calculator majority = 38

— Matt Goodwin (@GoodwinMJ) June 7, 2017

Napriek tomu si väčšina odborníkov myslí, že konzervatívci budú pri moci aj naďalej. Británia má väčšinový systém, kde každý poslanec vzíde z bitky v danom obvode. Zároveň však vystríhajú pred predčasnými závermi. Aj vzhľadom na to, že prieskumy pred voľbami v roku 2015 výrazne podcenili konzervatívcov a mierne nepresné boli aj prieskumy pred brexitom.

„Nebol by som prekvapený žiadnym výsledkom,“ hovorí Tim Haughton.

Veľa môže ovplyvniť účasť mladých ľudí. Ak sa totiž dnes nejako rozdeľuje politika v Británii, tak to už nie je medzi bohatých a chudobných (aj chudobní už volia konzervatívcov), ale medzi mladých a starších. Mladí vo veľkom volia labouristov, starší konzervatívcov.

Problém pre labouristov však je, že mladí ľudia chodia voliť v nižších počtoch ako tí starší. Ak však Corbynov entuziazmus či sľuby zrušiť školné na univerzitách prilákajú mladých v dostatočnom množstve, môže to spôsobiť prekvapenie a víťazstvo labouristov.

Ani to by zrejme neznamenalo, že by Británia nevystúpila z Európskej únie. Labouristi sľubujú v kampani brexit (veľa ich voličov zaň hlasovalo), aj keď mäkký. Len Liberálni demokrati a Strana zelených sľubovali druhé referendum o brexite. Zaujímavé je, že to nebolo hlavnou témou kampane.

„Snahy spraviť z brexitu hlavnú tému týchto volieb zlyhali, britskí voliči sa sústredili na otázky životnej úrovne,“ dodáva Haughton.

Už aj mnohí voliči zotrvania v Únii zmierili s tým, že krajina odchádza. Podľa prieskumu YouGov je to polovica z nich. Len 22 percent Britov chce, aby sa brexit ešte zastavil.