Fico čaká od jadra Únie najmä to dobré, Sulík predovšetkým zlé
Zahraničnopolitický konsenzus s opozíciou sa nedá dosiahnuť tak, že jej budete nadávať.
Na jadre Európskej únie, o ktorom sa na Slovensku v poslednom čase intenzívne diskutuje, je úplne najzaujímavejšie to, že ešte nikto nedefinoval, čo to presne znamená, respektíve bude znamenať.
Iste, počas troch mesiacov od chvíle, keď predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker zverejnil Bielu knihu s piatimi možnými cestami, ktorými sa má Únia vydať, sa udialo viacero dôležitých vecí. Napríklad expresné stretnutie predstaviteľov štyroch najväčších úniových krajín (s výnimkou odchádzajúceho Spojeného kráľovstva), na ktorom sa vyjadrili za viacrýchlostnú verziu. Alebo zvolenie Emmanuela Macrona, ktorý taktiež naznačil, že dáva prednosť tomuto scenáru, za francúzskeho prezidenta.
Zárodkom onoho jadra môže byť terajšia eurozóna, schengen, ich prienik, alebo niečo iné. No kým nebude jasné, v ktorých oblastiach sa spolupráca jadra prehĺbi a na čom periféria Únie nebude mať účasť, je sulíkovsko-ficovské prekrikovanie, ktoré určuje tón tunajšej debaty, zatiaľ len búrkou v pohári vody.
Robert Fico pred dvomi týždňami sám v komentári pre Hospodárske noviny priznal, že veľa otázok je otvorených a čaká nás zložitá a ťažká diskusia. Lenže to mu nebránilo v marci spakruky viac rýchlostí odmietnuť – a vzápätí povedať, že keď už sa tak má stať, tak chceme byť v jadre. To druhé opakuje aj v posledných dňoch, hoci nevie, či sa z vreca, o ktorého celom obsahu ešte nemôže nič tušiť, nevykľuje napríklad aj šidlo spoločnej imigračnej politiky. Podľa toho, ako ho poznáme, v takom prípade zrejme takým nadšencom hlbšej integrácie nebude.
Kým Fico dopredu očakáva predovšetkým to dobré, Richard Sulík predovšetkým to zlé. Napriek tomu, že si zasluhuje pochvalu za snahu nad našou budúcnosťou v Únii rozmýšľať a argumentovať (manifest eurorealizmu), na poslednej tlačovke to dopadlo katastrofálne, pretože také podpásové argumenty o ekonomickom raste (ten sme predsa zaznamenávali v čase nášho členstva v Únii) či o terorizme (čo ten má s členstvom krajín v EÚ?) nepoužil už dlho.
Preto sa nemôže čudovať, že potom strácajú váhu aj jeho rozumnejšie výhrady týkajúce sa harmonizácie daní a že aj niektorým jeho potenciálnym voličom príde z hľadiska zahraničnej politiky rozumnejší aj taký Fico. No to len dovtedy, kým premiér namiesto toho, aby pre zahraničnopolitický konsenzus, po ktorom volá, aj niečo urobil, radšej obviní Sulíka, že bol zhulený.
Je pravdepodobné, že nejaká rámcová predstava dvojrýchlostnej Európy – jadra a periférie – vzíde z francúzsko-nemeckého konsenzu. Potom musí byť jasné, či nás vôbec niekto do jadra chce. A možno až potom, či tam chceme my. Ideálne by bolo, keby sa na tom zhodli všetky relevantné demokratické strany. Možno to nepôjde, ale keď po sebe budú iba pokrikovať, nepôjde to celkom určite.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
