Opakovaná arogancia moci

Autor je vysokoškolský pedagóg

Som vysokoškolský pedagóg (už vyše 45 rokov) a bol som 5. júna na protikorupčnom pochode v Bratislave spolu so svojimi študentmi. Následné vyjadrenia predsedu vlády o pochode ma však veľmi zarmútili a zároveň rozhorčili. Znevážil nimi a pošliapal úprimnú snahu študentov, ktorí chcú žiť na lepšom Slovensku, bez korupcie a zlodejstva v NAJVYŠŠÍCH kruhoch.

Prečo si premiér myslí, že študenti sú hlúpa masa bez vlastného názoru, ktorého vyjadrenie musí niekto za nich zorganizovať? A keby to aj organizovali médiá (ako tvrdí), čo je na tom? Keď ide o dobrú vec – a boj proti korupcii je dobrá vec, všakže – tak je to jedno, kto to organizuje, či nebodaj aj platí (Soros či iní západní neprajníci Slovenska). Podobné argumenty zazneli už v Novembri 89, ale ten si Robert Fico nevšimol, takže mu nebudem mať za zlé, ak používa zdiskreditovaný komunistický slovník. Aspoň drží líniu a neprevracia kabát.

Je nedôstojné premiéra žonglovať s nejakými číslami a spochybňovať počet účastníkov protestov. Veľmi dobre vie, že státisícové protesty sú na Slovensku nereálne a ani počas Nežnej revolúcie také neboli. Protikorupčné zhromaždenie však bolo najväčším protestným zhromaždením za posledných 28 rokov. Podľa neho by bol legitímny protest iba ten, na ktorom by sa zúčastnila nadpolovičná väčšina slovenských voličov?

Premiér spočiatku ocenil, že protesty neboli politické. A čo by sa stalo, keby to boli politické protesty? Študenti, ale aj hocikto iný, nemá právo vyjadriť svoj politický názor aj formou protestu? Štvorročný mandát predsa nie je nejaký kategorický imperatív, ktorý musí platiť za každých okolností. Z dejín poznáme množstvo príkladov.

Mimochodom, ten protest bol v podstate aj politický, pretože na ňom odzneli požiadavky na odstúpenie politikov – aj premiéra – čo ho asi najviac nahnevalo. Takže už prestal ďakovať študentom za apolitickosť. Ak študenti žiadali odstúpenie ministra Kaliňáka, pretože je podozrivý minimálne z krytia korupcie, je to politická požiadavka, netreba to zakrývať. V slušnej spoločnosti politici (a nielen politici) odstupujú aj v prípade podozrenia, lebo vedia, že svojím zotrvaním vo funkcii by poškodili dobré meno celej vlády, a čo je horšie, prispeli by tým k devastácii viery v demokraciu, a to sa práve u nás už, bohužiaľ, dlhé roky deje.

Predsedovi vlády to však zrejme neprekáža, lebo nie je demokratický politik, o čom svedčia (okrem iného) aj neustále útoky na médiá. Mediá sú však všade vo svete považované za strážcov demokracie a útoky na ne sa odohrávajú najmä v polototalitných režimoch (v totalitných už slobodné médiá neexistujú).

Hanbím sa (aj v mene svojich a nielen svojich študentov), že Slovensko má takého premiéra, a hanbím sa aj za to, že mu nezáleží na názore mladej generácie. Nie je to nič iné ako ignorantstvo a hlavne prejav arogancie moci, čo v demokracii nemá miesto. Demokracia je diskusia (Masaryk). Ak však ľudia strácajú vieru v demokraciu, tak nastupujú extrémisti, ponúkajúci jednoduché riešenia a nastolenie poriadku. Bohužiaľ, aj o tom je veľa príkladov v dejinách… a Slovensko sa môže medzi takéto príklady čoskoro zaradiť.