piatok

Ako v sebe nájsť trpezlivosť a empatiu, keď vaše dieťa zúri a od plaču lapá po dychu

Moji traja synovia mali na výber: dať si ovocný džús hneď teraz, alebo si ho odložiť na večerný piknik. Dvaja z nich si vybrali prvú možnosť, no prostredný syn sa rozzúril, pretože chcel oboje.

Foto – Flickr/Greg Westfall

Píše Lauren Knightová, článok uverejňujeme so súhlasom Washington Post

Konflikt s mojím sladkým, no tvrdohlavým sedemročným synom sa začal podobne ako všetky naše predchádzajúce spory. Aj tentoraz išlo iba o maličkosť. Celkom ho rozladilo, keď si mal vybrať, či chce ovocný džús hneď teraz alebo až neskôr. Problémom bolo, samozrejme, to, že nemohol mať oboje.

Iba jeden džús

Svojim trom synom som sľúbila raňajky a nedeľu strávenú na neďalekom ihrisku. Ako sme sa blížili ku kaviarni, v ktorej zvykneme cez víkend občas raňajkovať, pripomenula som im, že dnes majú nárok iba na jeden ovocný džús. Ak ho budú chcieť hneď, budú musieť pri večernom pikniku piť iba čistú vodu. V našej rodine nejde o nič nové, držíme sa pravidla, že všetko treba s mierou, najmä keď ide o sladké. Dvaja chlapci sa rozhodli, že chcú džús už teraz, a vyskočili z auta hneď, ako som zastala.

Sedemročný syn, ešte stále pripútaný vo svojom sedadle, zvažoval obe možnosti a potom podľahol tlaku z rozhodovania a začal plakať a kňučať. Napriek môjmu enormnému úsiliu jeho záchvat rýchlo vyvrcholil a zrazu nemohol prestať kvíliť od hnevu.

Zvažovala som, že raňajky zruším, no dvaja zvyšní synovia sa na ne celkom tešili. Navyše, rátala som s tým, že humbuk nepotrvá dlho. Taktiež som nechcela, aby chlapci svojho brata začali nenávidieť.

Chcem oboje

Poslala som teda svojho deväťročného a päťročného syna s peniazmi do kaviarne a nakázala im, aby si sadli k oknu, nech na nich dovidím. Potom som si odstúpila od otvorených dverí auta a pokojne prehovorila so svojím rozrušeným synom.

Nebolo to jednoduché, bola som naozaj naštvaná. V mojej racionálnej mysli to nevyzeralo ako veľký problém. Veď išlo iba o jeden hlúpy džús. No ani tieto myšlienky mi nepomohli zachovať pokoj a ostať empatickou. Tak som ich hodila za hlavu a snažila som sa odbúrať napätie i za pomoci reči tela. Bol tu predsa môj syn, ktorého z hĺbky duše milujem a bol smutný.

Pre neho to bol naozajstný problém. „Nemôžem sa rozhodnúť! Chcem oboje!“ kričal.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 95965 z vás dostáva správy e-mailom