Denník N

Česi spustili dotácie na využívanie dažďovej vody na splachovanie. Za deň sa peniaze minuli

Štyri milióny eur, ktoré v Česku vyčlenili, sa minuli za deň. Vďaka projektom sa ušetrí voda aj peniaze domácností. Slovenské ministerstvo reaguje, že má iné priority.

Kade na dažďovú vodu, ktorou sa neskôr zalievali záhrady, boli v minulosti pri rodinných domoch bežnou výbavou. Dnes to tak nie je a voda po zrážkach odteká nevyužitá do kanalizácie.

V Česku to chcú zmeniť, spustili preto eurofondový projekt, ktorý podporuje využívanie dažďovej vody nielen na zalievanie záhrad, ale najmä na splachovanie. Dnes v Česku aj na Slovensku totiž na toaletách splachujeme pitnú vodu.

„Jeden deň stačil na to, aby sa dotácie rozobrali do poslednej kvapky,“ pochvaľuje si české ministerstvo životného prostredia záujem o ich dotačný program z eurofondov. Po troch hodinách od spustenia programu dostal ich Štátny fond životného prostredia elektronické ponuky za viac ako polovicu celkovej sumy, ktorú na to ministerstvo vyčlenilo.

Splachovať dažďovou vodou

Najväčší záujem bol o nádrže na zachytávanie vody na splachovanie toaliet a aj zalievanie záhrad. Celkovo o dotácie v tomto projekte požiadalo 1707 domácností, rozdelili si 79 miliónov českých korún (tri milióny eur).

O projekte začali hovoriť pred vyše rokom a už vtedy bol záujem verejnosti veľký. Vyčerpanie peňazí na program za jediný deň tak potvrdilo ich očakávania.

Na projekt vyčlenili 100 miliónov českých korún (takmer štyri milióny eur). Majitelia rodinných alebo bytových domov mohli od ministerstva žiadať dotácie na tri typy projektov – nádrž na zalievanie záhrady, nádrž na zalievanie a splachovací systém a systém na recykláciu odpadovej vody.

Dotácia funguje tak, že žiadateľ si vybaví všetky potrebné dokumenty a štát mu preplatí polovicu fixných nákladov do určitej výšky. Napríklad pri dotácii na zalievanie záhrady a splachovania štát zaplatí maximálne 30-tisíc korún (1142 eur) z fixnej čiastky a potom podľa veľkosti nádrže 3500 korún (133 eur) za m3.

Pri systéme len na polievanie je dotácia najviac 20-tisíc korún (761 eur), pri čistení odpadovej vody mohli domácnosti získať až 60-tisíc (2284 eur), ak využívali aj zrážkovú vodu, alebo 45-tisíc (1713 eur), ak nebudú kombinovať odpadovú a zrážkovú vodu.

O dotáciu mohli žiadať ľudia zo všetkých krajov, no najjednoduchšie systémy, ktoré sú len na zalievanie záhrad, mohli získať dotácie len v krajoch, kde majú akútne problémy so suchom a kde je kritický nedostatok vody. Žiadosti o dotácie prišli z celého Česka, najväčší záujem bol zo Stredočeského, Juhomoravského a Moravskosliezskeho kraja. Najmenej žiadostí prišlo z Karlovarského kraja.

Ako projekty fungujú

Nádrž na zachytávanie vody na polievanie záhrad a splachovanie

Nádrž na zachytávanie vody na polievanie záhrad

Systém na recykláciu odpadovej vody

Zdroj – české ministerstvo životného prostredia

Udržuje vodu, prináša úspory

„Dešťovka“ podľa českého ministerstva životného prostredia znamená efektívne hospodárenie so zrážkami a zároveň ochranu povrchových a podzemných zdrojov pitnej vody. „Vytvorili sme ju najmä s ohľadom na prebiehajúcu zmenu klímy a s tým súvisiacu zvýšenú hrozbu sucha v blízkej budúcnosti. Navyše občan prináša aj isté úspory,“ vysvetľuje české ministerstvo.

Vďaka systémom na udržateľné hospodárenie s vodou mohla domácnosť ročne ušetriť až stotisíc litrov pitnej vody. To je úspora 7- až 10-tisíc korún ročne (260 až 380 eur).

„Ale v suchých oblastiach, kde je už dnes kritický nedostatok vody, nejde len o ekonomiku, ale ide o to, vodu vôbec mať,“ hovorí české ministerstvo.

„V minulých rokoch zažila Česká republika počas letných mesiacov veľké suchá, ktoré sa veľmi negatívne odrazili na podzemných a povrchových vodách. Všetci pociťujeme, že vodný blahobyt sa už skončil a treba začať vodu využívať ďaleko efektívnejšie,“ povedal český minister životného prostredia Richard Brabec.

Zadržiavanie dažďovej vody, znovuvyužívanie vody a šetrenie a znižovanie spotreby vody sú aktivity, ktoré vedú k riešeniu, ako hospodárne nakladať s vodou, hlavne v mestskom prostredí, hovorí Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

„Čím je krajina silnejšie urbanizovaná, tým viac splaškovej vody vzniká a zároveň aj nárokov na spotrebu vody, ako aj jej využitie. Uzatváranie vodných cyklov v mestskom prostredí je v súčasnosti neodvratná voľba, ako nakladať s vodnými zdrojmi a vodou ako takou. Treba zmeniť pohľad na odpadovú vodu a začať ju vnímať ako zdroj, nie ako odpad.“

Zachytávanie dažďových vôd a ich aplikácia na pozemkoch je podľa nej napodobenie prirodzeného uzatvoreného cyklu vody. V súčasnosti môžeme hovoriť o trende v Únii.

„V Nemecku, Rakúsku a Česku, ale aj v iných štátoch existujú oblasti, kde na takéto zachytávanie či na techniku zadržiavania dažďových vôd v mieste dopadu poskytujú aj dotácie,“ hovorí Csefalvayová.

U nás podobný projekt neplánujeme

Používanie zrážkovej aj odpadovej vody je v západných krajinách už štandardom. „Zmysel zadržiavania dažďových vôd a ich znovuvyužívanie má veľký prínos hlavne z dôvodu zlepšenia klimatických podmienok v území a zároveň úspory využitia pitnej vody, ktorú v súčasnosti využívame napríklad na závlahy,“ hovorí Csefalvayová.

Podporiť systémy ako v Česku naše ministerstvo neplánuje. „Finančne podporovať zachytávanie dažďových vôd do plastových barelov, tak ako v susednom Česku, nie je v súčasnosti prioritou ministerstva. Envirorezort sa sústreďuje na iné riešenia,“ napísal hovorca slovenského ministerstva Tomáš Ferenčák.

Nevylučuje však, že v budúcnosti by si takáto aktivita našla miesto aj v rámci podporovaných projektov na Slovensku.

Do zelených projektov, ktoré umožňujú zadržiavať vodu, sa môžu zapojiť mestá a obce. V programovom období na roky 2014 až 2020 tak plánujú vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine.

„Podporu môžu získať opatrenia na zachytávanie a zadržiavanie zrážkovej vody v urbanizovanej krajine, a to buď prostredníctvom prvkov zelenej infraštruktúry, alebo prvkov technického charakteru. Ide najmä o dažďové záhrady, zberné jazierka a podobne, ďalej o takzvané zelené strechy alebo o povrchové či podzemné nádrže na zachytávanie zrážkovej vody (na ďalšie možné využitie zrážkovej vody napríklad na polievanie). Predmetom podpory budú taktiež opatrenia podporujúce vsakovanie zrážkovej vody,“ opisuje ministerstvo.

Pre ľudí na Slovensku je podľa Csefalvayovej pitná voda ešte stále veľmi lacná. Za súčasného stavu sa neoplatí investovať na zachytávanie a zásobu dažďovej vody na využitie v domácnostiach, ale napríklad pri mestskej zeleni sa to z pohľadu úspor odberu vody oplatí, tvrdí.

O dotácie českého ministerstva sa nemohli uchádzať obce a mestá – určené boli priamo domácnostiam, ktoré tak uvidia reálne úspory vody alebo financií. O takých projektoch na Slovensku šéf Inštitútu environmentálnej politiky pri ministerstve životného prostredia Martin Haluš nevie.

Podporovať by sme podľa neho mali projekty na zlepšovanie životného prostredia, ale namiesto dotácií by preferoval ekonomické nástroje, ktoré by ľudí motivovali na opätovné využívanie vody. Napríklad poplatky za zrážkovú vodu.

„Ľuďom tiež treba vysvetliť, že zvýšením zachytávania zrážkovej vody môžu ročne ušetriť značnú sumu. Priemerné výdavky domácností na vodu žijúcich v rodinných domoch sú na Slovensku okolo 350 eur ročne. Približne polovica z toho by sa dala ušetriť použitím dažďovej vody na splachovanie, polievanie záhrad či pranie,“ dodáva Haluš.

Vody využívame málo

Aj v mnohých častiach Slovenska pritom máme problémy so suchom. V Bratislave na letisku napríklad spadlo tento rok najmenej zrážok od roku 1951, informoval nedávno Slovenský hydrometeorologický ústav. Naopak, severozápadné a severné Slovensko mali mimoriadne veľa zrážok a v niektorých oblastiach Oravy, Kysúc a Turca bol apríl tohto roka vôbec najvlhší od začiatku meteorologických meraní.

„Investícia do dažďovej techniky predstavuje zníženie hrozby povodní, zabraňuje sa tým prepláchnutiu čističiek. Investície tohto typu sú jednoduché na údržbu a servis,“ dodáva Csefalvayová.

Teraz na ministerstve pripravujú Akčný plán boja proti suchu. „Vyhodnocujeme podklady, ktoré zapracujeme do finálneho znenia akčného plánu. V októbri na konferencii o vodnom hospodárstve by sme chceli tento akčný plán predstaviť. Za cieľ si dáva pripraviť návrh opatrení na zmiernenie následkov sucha,“ tvrdí ministerstvo.

Oproti ostatným krajinám je naša spotreba vody relatívne nízka. „Odber vody na obyvateľa je na Slovensku druhý najnižší a produktivita vody (HDP/odber) je jedna z najvyšších v Únii,“ tvrdí Haluš.

Spotreba vody pre domácnosti sa však blíži k hygienickému minimu stanovenému Svetovou zdravotníckou organizáciou, teda k odhadovanému množstvu vody, ktoré je nevyhnutné na zabezpečenie hygienických štandardov.

„Ako dôvod dlhodobo klesajúceho trendu spotreby sa uvádza vybavenosť domácností sofistikovanejšími zariadeniami s nižšou spotrebou vody, uprednostňovanie sprchovania pred kúpaním či cena pitnej vody dodávaná verejnými vodovodmi, ale aj využívanie domových studní a ich kombinácia s verejnými zdrojmi,“ dodal.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie