O kom sa bavíme, keď hovoríme o Cristianovi Ronaldovi?

Nový druh vrcholových športovcov stvoril David Beckham, metrosexuálna ikona, no do dokonalosti ho dotiahol Cristiano Ronaldo. Nabudené davy lačnejúce po celebritách sa idú preňho zblázniť. Chcú ho vidieť, žrať, vlastniť.

S CR7 sa dá predať všetko, kozmetika, nealko, bielizeň. Je najlepšie zarábajúcim športovcom sveta, podľa zoznamu magazínu Forbes zarába ročne 78 miliónov eur (čo činí 8750 eur za každú hodinu, aj keď spí).

Účet musí samozrejme niekto vyrovnať. A ten niekto sme my, fanúšikovia. My musíme platiť drahé vstupenky, nás sa pokúšajú zmeniť na konzumentov. Zatiaľ čo futbal – ktorý bol kedysi o identite a vášni – zmenili na akúsi virtuálnu hru podľa pravidiel televízie a online stávkovania. Televízia diktuje, kluby poslúchajú.

Španielske a talianske mužstvá nehrajú svoje zápasy v nedeľu napoludnie pre svoju zábavu, ale preto, lebo v Číne je vtedy hlavný vysielací čas, čo znamená niekoľko desiatok miliónov čínskych divákov a viac predanej reklamy. Ázijský trh sa nedá ignorovať, preto chodia každé leto európske špičkové mužstvá na Ďaleký východ na turné.

Zháňanie trhu sa stalo dôležitejším ako identita: na žiadosť arabského sponzora (Národnej banky z Abu Zabí) súhlasil Real Madrid s odstránením kresťanského kríža z klubového loga na kreditných kartách, aby nedráždil moslimských klientov banky.

No mohli by sme si pripomenúť aj to, ako firma Red Bull, ktorá si kúpila salzburský futbalový klub, zo dňa na deň zmenila klubové farby (z fialovo-bielej na firemnú červeno-bielu). Zákony biznisu takto prepisujú tradíciu. A menia i naše chápanie futbalu.

Podľa logiky zábavného priemyslu je totiž celebrita dôležitejšia než mužstvo, ba dôležitejšia než klub. CR7 má na Facebooku viac nasledovateľov (121 miliónov) než Real Madrid (104 miliónov); a na Twitteri ho sleduje 53 miliónov fanúšikov, čo je päťkrát viac, než pápeža Františka…

Dnes sa už len ťažko dá uveriť tomu, že prvý držiteľ ocenenia Zlatá lopta, sir Stanley Matthews chodil na tréningy väčšinou peši. Občas autobusom. Cestou sa rozprával s fanúšikmi. Ba dokonca: Ján Kozák, súčasný tréner slovenskej futbalovej reprezentácie, keď ho začiatkom osemdesiatych rokov zvolili za najlepšieho futbalového hráča v Československu, býval v košickom paneláku tri poschodia nad nami.

My sme bývali na siedmom, a držiteľ bronzovej medaily z majstrovstiev Európy na desiatom; keď vynášal smeti, mohli sme sa stretnúť vo výťahu. Tento druh kontaktu sa v súčasnosti už celkom vytratil. Svet fanúšikov nemá priamy kontakt so svetom hráčov, ktorí sú stratení kdesi v stratosfére, medzi hollywoodskymi kulisami.

Keď ideme na zápas, vidíme pred sebou mužstvá. Keď zápas sledujeme v televízii, už sú to len jednotlivci. Kamera individualizuje. Zásadou šoubiznisu je, že hviezda sa musí vizuálne odlišovať od svojich spoluhráčov z tímu vybiehajúcich na trávnik v uniforme. Odlišovať sa za každú cenu. Toto má za cieľ obuv krikľavej farby, extrémny účes, tetovanie, svojský prejav gólovej radosti.

Takto sa zo špičkových športovcov stávajú mediálne hviezdy, popové ikony, ktorých tváre predávajú produkty. Beyoncé, Justin Timberlake, Lady Gaga, Brad Pitt, Lionel Messi, Cristiano Ronaldo… Podľa rovnakého vzoru.