Počas školy to ide samo, ako si však nájsť priateľov v dospelosti?

Píše Lisa Bonosová, článok zverejňujeme so súhlasom Washington Post

Keď Alex Paterson z Montany trávil svoje prvé leto vo Washingtone, mal ešte len 19 rokov, pracoval ako stážista a nemal žiadnych priateľov. Robil od ôsmej rána do jedenástej večer, celé dni mu zapĺňala stáž a popri tom si ešte po večeroch privyrábal ako čašník v bare. Jasné, že mu neostával čas na udržiavanie priateľstiev. Iba čo si raz za čas vyšiel sám do mesta a skončil na diskotéke.

„Bol som taký šťastný,“ spomína dnes 22-ročný Paterson na svoje sólo výlety v to leto. Tesne predtým totiž prestal skrývať svoju homosexuálnu orientáciu a bolo pre neho psychicky náročné vôbec vstúpiť do gay baru. Nehovoriac o tom, že tam prišiel úplne sám.

Poznáte mojich priateľov?

V priebehu nasledujúcich troch rokov Paterson dokončil školu a vrátil sa do Washingtonu, kde si našiel prácu na ministerstve zdravotníctva. Za ten čas sa z neho vykľul spoločenský tvor. „Dnes už nemusím chodiť do gay klubu sám,“ vraví.

Začiatky však neboli jednoduché. Po tom, čo si Paterson vyrazil von s priateľmi, popridával si ich na Facebooku a neskôr ich otravoval otázkou, či nepoznajú nejaký návod, ako si v meste nájsť ozajstného kamaráta. Aj keď sa to nezdá, je to vcelku trefná otázka.

Každý by povedal, že skamarátiť sa musí byť jednoduché. Nájsť pár ľudí s podobnými záujmami, robiť každodenné veci spoločne a rozprávať sa o hocičom. Po tom, čo si vymeníte zopár historiek o prebdených nociach a nevydarených rande, ste predsa priateľmi na celý život, no nie?

Nie celkom.

Je tu predsa len jeden rozdiel medzi tým, keď si hľadáte priateľov počas štúdia a keď sa v dospelosti prisťahujete do úplne cudzieho mesta. Už vás viac neobklopujú ľudia vo vašom veku, s ktorými zažívate rovnaké veci v rovnakom čase. Existuje však zopár spôsobov, ako si získať a udržať kamarátov aj po dovŕšení dvadsiatky. Paterson sa so mnou podelil o zopár tipov. Musím uznať, že väčšina z nich sa zhodovala s tým, čo mi poradili i experti.

Priznajte sa, že niekoho hľadáte

Keď sa sťahujete na nové miesto, jednoducho poproste kamarátov, aby vám niekoho dohodili. Rachel Bertscheová, ktorá napísala knihu o hľadaní novej najlepšej priateľky po tom, čo sa tesne pred tridsiatkou presťahovala z New Yorku do Chicaga, odporúča, aby ste dali najavo, že ste otvorení novým priateľstvám.

„Ľudia sa potešia, keď vám budú môcť pomôcť a radi vás zoznámia. Stačí, aby ste im dali vedieť, že niekoho hľadáte,“ myslí si Bertscheová. Na začiatok vraj postačí, ak svojim súčasným priateľom pred sťahovaním poviete o svojom probléme a pokúsite sa nájsť v novom meste nejakých spoločných známych.

„Najväčšou výhodou priateľstva oproti randeniu je to, že nepociťujete žiaden tlak,“ dodáva Bertscheová.

Potrebujete impulz

Aj Patersona s jeho najlepšou kamarátkou zoznámili spoloční známi. Debi sa najskôr kamarátila s Patersonovým expriateľom a do Washingtonu sa náhodou prisťahovali v rovnakom čase. V novom meste spolu strávili zopár víkendov a sú i v rovnakej bežeckej skupine. A to nás privádza k ďalšiemu bodu.

Na prvom stretnutí totiž potrebujete zažiť nejaký impulz, aby ste si mohli byť istí, že priateľstvo pretrvá. „Najťažšia je vždy druhá či tretia schôdzka,“ myslí si Bertscheová a samotárom odporúča navštevovať knižný klub alebo nejaký krúžok, ktorý sa schádza pravidelne. „Ak viete, že sa s niekým uvidíte raz za mesiac, odpadne ten trápny moment, keď sa budete dohadovať na ďalšom stretnutí.“

Konzistentnosť je zrejme najdôležitejšou prísadou priateľstva. Podobne ako v romantickom vzťahu, i obyčajné priateľstvo si vyžaduje dostatok času na to, aby sme si na seba zvykli. Myslí si to aj Shasta Nelsonová, autorka knihy o prehlbovaní kamarátskych vzťahov. Nelsonová vedie online kurzy o priateľstve, v ktorých kladie dôraz na stretávanie sa s novými ľuďmi. „Môj neoficiálny výskum ukázal, že ženy potrebujú šesť až osem stretnutí na to, aby niekoho začali považovať za svojho priateľa,“ vraví Nelsonová.

Aký si mal deň?

Podľa Nelsonovej vo fungujúcom priateľstve nesmie chýbať konzistencia, pozitívny prístup a zároveň i trocha citlivosti. „Najväčšou chybou, akú zvykneme robiť po skončení školy, je myslieť si, že musíme hlavne napredovať a stretávať sa s novými ľuďmi,“ vraví Nelsonová. „Nejde ani tak o zoznamovanie sa s ďalšími a ďalšími, ako skôr o pestovanie vzťahu s tými pár ľuďmi, s ktorými sa už poznáme,“ myslí si odborníčka na vzťahy.

Ak si ani po pár stretnutiach nie ste blízki, buďte trochu viac osobnejší. Paterson po troch mesiacoch vo Washingtone usúdil, že má množstvo priateľov, u ktorých vie, čo si objednajú v bare, no zároveň netuší, aký mali napríklad vzťah so svojou matkou. V podstate ich vôbec nepoznal. „Je veľmi jednoduché nadviazať zopár povrchných priateľstiev, no z dlhodobého hľadiska vám to neprinesie nič,“ myslí si. Odporúča, aby ste konverzáciu nezačínali otázkou „Ako sa máš?,“ ale radšej sa kamaráta spýtali „Aký si mal deň?“

Dostať sa niekomu pod kožu si vyžaduje viac než len hovoriť s kolegami o práci. „S priateľmi, s ktorými sme v intenzívnejšom kontakte, nás musí spájať viac než len jedna vec,“ vraví Nelsonová.

Prečo Paterson usúdil, že on a Debi sú stvorení pre blízke priateľstvo? „Úprimne ju zaujímali moje pocity. Nebolo to len o vypĺňaní hluchého priestoru na párty,“ vysvetľuje. Keď si budete v novom meste hľadať priateľov, nedajte sa odradiť množstvom zdvorilostných konverzácií. Ak natrafíte na hlbší vzťah, vytrvajte.