Denník N

Ako myslí terorista? Vedci šli do kolumbijskej väznice, aby skúmali myseľ vrahov

Aj seriál Narcos sa odohráva v Kolumbii, je o Pablovi Escobarovi, kolumbijskom drogovom dílerovi. Ilustračné foto – Narcos/IMDb
Aj seriál Narcos sa odohráva v Kolumbii, je o Pablovi Escobarovi, kolumbijskom drogovom dílerovi. Ilustračné foto – Narcos/IMDb

Teroristi sa riadili heslom „účel svätí prostriedky“. Verili, že akékoľvek správanie, ktoré povedie k stanovenému cieľu – vrátane vraždenia –, je ospravedlniteľné.

„Najprv sme sa naozaj veľmi báli,“ hovorí mi psychológ Agustin Ibáñez*.

Vedec a jeho kolegovia chodili do väznice v Kolumbii, aby v nej skúmali myseľ 66 bojovníkov, ktorí boli členmi tamojšej polovojenskej teroristickej skupiny.

„Každý z teroristov spáchal niekoľko vrážd, v priemere zabil 33 ľudí, niektorí z nich stovky. Väčšina sa zúčastnila na viacerých masakrách, niektoré z nich si vyžiadali stovky obetí,“ pokračuje psychológ.

Keď sa výskumníci s teroristami rozprávali, väzni nemali na rukách putá. Hľadeli si bezprostredne do tváre a neoddeľovalo ich sklo či iné zábrany. Dnes sú väzni na slobode.

Pozoruhodný výskum, ktorý, ako nám povedal vedec, „je úplne unikátny“, vyšiel koncom mája v časopise Nature Human Behaviour.

Desaťtisíce obetí

Extrémne násilie sužuje Kolumbiu už viac ako 60 rokov, píšu vedci v štúdii. Amnesty International v správe z roku 2008 odhaduje, že za ostatné dve desaťročia zavraždili teroristi v krajine viac ako 70-tisíc ľudí.

„Ďalšie tisícky ľudí uniesli a mučili, väčšinou to mali na svedomí členovia polovojenských jednotiek,“ uvádza sa v článku Ibáñeza a jeho tímu.

Kognitívne testy

Teroristi z polovojenskej jednotky, ktorých zaradili do výskumu, vyplnili celú sadu kognitívnych testov. Výsledky vedci porovnali s civilistami, ktorí nemali trestnú minulosť, a s vrahmi, ktorí síce sedeli vo väzení, no nemali napojenie na polovojenské jednotky.

Autori zistili, že teroristi mali väčšie sklony k agresivite a mali väčšie problémy s rozpoznaním emócií, ako sú hnev, smútok alebo znechutenie.

Avšak úplne najdôležitejší znak, v ktorom sa teroristi vymykali, boli morálne presvedčenia. Keď vedci chodili za zločincami do väzenia, dávali im riešiť viaceré morálne dilemy, ktoré sa líšili v tom, či v nich došlo k ublíženiu, alebo nie, a v tom, či bola škoda výsledkom náhody alebo úmyslu.

Ilustračné foto – Narcos/IMDb

Úmysly

Ibáñez pre Denník N vysvetlil, že ľudia v našej spoločnosti veľmi dbajú na úmysly. Z morálneho hľadiska považujeme situácie za odlišné, ak vodič prejde chodca preto, že ho chcel úmyselne zraziť, alebo preto, že išlo o dôsledok nešťastnej nehody, ktorej sa navyše šofér snažil zabrániť.

Výsledok môže byť ten istý – v tomto prípade smrť chodca –, ale oba prípady posudzujeme celkom inak.

Psychológ nám objasnil, že teroristi hodnotili činy, keď chcel človek úmyselne ublížiť, no nepodarilo sa mu to (napríklad pokus o otravu, ktorý zlyhal), za morálne prijateľnejšie ako činy, pri ktorých došlo k ujme náhodou (otráviť človeka nechceli, no stalo sa to omylom).

„Zdá sa, že takéto pokrivené morálne uvažovanie tvorí najtypickejší znak našej vzorky teroristov,“ vraví Ibáñez.

Účel svätí prostriedky

Morálne uvažovanie kolumbijských teroristov bolo obzvlášť zamerané na dosahovanie stanoveného cieľa. Teroristi potom verili, že akékoľvek správanie, ktoré povedie k ich cieľu – vrátane vraždenia –, je ospravedlniteľné. Teroristi sa riadili heslom „účel svätí prostriedky“.

Ibáñeza sme sa opýtali, či sa poznatky o morálnom uvažovaní kolumbijských teroristov dajú preniesť aj na teroristov z Dáišu (takzvaný Islamský štát) alebo iných skupín.

Lebo kolumbijskí teroristi sa stali členmi polovojenskej jednotky nie z ideologických, ale hlavne z ekonomických dôvodov.

Pochádzali z – dnes zaniknutej – skupiny Autodefensas Unidas de Colombia, ktorá bola zapojená do obchodu s drogami a krvavo bojovala s ľavicovými polovojenskými organizáciami, hlavne FARC.

Psychológ odpovedal, že konflikt v Kolumbii má svoje špecifiká a v je mnohých ohľadoch jedinečný. „Či by sme vedeli pozorovať tento nezvyčajný spôsob morálneho usudzovania aj medzi členmi iných teroristických skupín, ako sú ISIS alebo al-Káida, je empirická – a zatiaľ nezodpovedaná – otázka,“ vraví.

Ilustračné foto –  Narcos/IMDb

Vplyv uväznenia?

Vedca sme sa tiež opýtali, či nezvyčajný spôsob morálneho uvažovania, ktorým sa kolumbijskí teroristi líšili od kontrolnej skupiny, nie je skôr výsledkom uväznenia.

V takom prípade by morálka, ktorá sa riadi heslom „účel svätí prostriedky“, nebola typickým znakom mysle teroristu, ale väzňa.

Na to psychológ odvetil, že do štúdie zaviedli ako kontrolnú skupinu aj takých ľudí, ktorí boli vrahovia, no nemali napojenie na terorizmus. Čo sa týka morálneho usudzovania, títo ľudia na tom boli podobne ako bežní civilisti, ktorí neboli nikdy vo väzení.

„Navyše, skúmali sme, či roky, ktoré ľudia strávili vo väzení, nejakým spôsobom predpovedali morálne usudzovanie teroristov. Nenašli sme tam žiaden vplyv,“ hovorí Ibáñez.

Preto je presvedčený, že uväznenie nemalo na morálku teroristov zásadný vplyv.

Milgramov experiment

Podľa psychológa neexistuje niečo také ako „myseľ teroristu“. „Teroristi, ktorých sme hodnotili v tejto štúdii, nevykazovali žiadne z hlavných psychiatrických či neurologických porúch. Navyše, nezdá sa, že by sa ich správanie dalo vysvetliť ako dôsledok nejakého psychopatického znaku,“ dodáva.

Psychológ prízvukoval rolu situačných faktorov, ktoré môžu spôsobiť, že aj inak dobrí ľudia sa môžu dopúšťať otrasných činov.

Zrejme najznámejším príkladom tohto druhu je slávny Milgramov experiment – neskôr pre nedostatky v dizajne oprávnene kritizovaný –, v ktorom ľudia udelili inému človeku (figurantovi) smrteľnú dávku elektrošokov, ak si mysleli, že celý experiment je bezpečný a v miestnosti ich sprevádzal experimentátor (autorita), ktorý ich nabádal, aby v experimente pokračovali a elektrošoky stupňovali.

Keď je násilie normou

„Čo extrémnych teroristov zrejme najviac charakterizuje, je pokrivená forma morálneho uvažovania, na ktorú má nepochybne silný vplyv miestne kultúrne prostredie,“ vraví psychológ.

Veľký vplyv má aj to, ak je v miestnom prostredí násilie normou, dodal Ibáñez. „Kolumbijský konflikt sužujú extrémne socio-kultúrne faktory, ktoré môžu podporovať sociálne učenie netypických morálnych zásad.

Väčšina týchto ľudí pochádza z veľmi zraniteľnej časti spoločnosti. Ide o jedincov, ktorí sú z extrémne chudobných pomerov, majú nízke vzdelanie, zažili opakované zneužívanie v detstve a viacnásobné sexuálne násilie.

Mnohokrát sú nútení stať sa súčasťou partizánskych a polovojenských skupín alebo sa im to javí ako lepšia možnosť než to, čo zažili doposiaľ.“

Psychológ na záver povedal, že ich štúdia je sondou do mysle teroristov (kolumbijskej polovojenskej jednotky).

Hlavné výsledky zhrnul takto: „Vykazovali pokrivené morálne presvedčenia, horšie výsledky v rozpoznávaní emócií a vyššiu úroveň agresivity. V každom prípade, morálne presvedčenia boli znakom, ktorý najlepšie rozlišoval medzi teroristami a ľuďmi, ktorí teroristami nie sú.“

* Vznik štúdie podporili tieto hlavné inštitúcie: Ineco Foundation, Favaloro University a National Scientific and Technical Research Council (CONICET) (oboje v Argentíne), Universidad Autónoma del Caribe, Universidad de los Andes, ICESI University (Kolumbia), Universidad Adolfo Ibanez (Čile) a Boston College (USA).

Dostupné z: doi:10.1038/s41562-017-0118

Teraz najčítanejšie