Denník N

Otvorili diaľnicu do Poľska, ktorú pred 20 rokmi začal stavať Váhostav, ale nekončila nikde

Vľavo predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, minister dopravy Árpád Érsek a zástupca Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek počas otvorenia úseku diaľnice D3 Svrčinovec- Skalité. Foto - Tasr
Vľavo predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, minister dopravy Árpád Érsek a zástupca Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek počas otvorenia úseku diaľnice D3 Svrčinovec- Skalité. Foto – Tasr

Dostavali krátku diaľnicu, ktorú objednal Alexander Rezeš ako minister dopravy. Toľko trvalo, kým dostavali 12-kilometrovú diaľnicu, na ktorú sa mohla pripojiť.

Trojkilometrovú autostrádu s jedným pruhom pre každý smer od Skalitého po hranice s Poľskom začal stavať v roku 1997 Váhostav. Uplynulo 20 rokov od štartu jej výstavby a 15 rokov od smrti Alexandra Rezeša, ktorý ju ešte ako minister dopravy objednal, keď ju v sobotu minister dopravy Árpád Érsek odovzdal šoférom.

Doteraz  nemohol, pretože diaľnica sa na slovenskom území končila vo voľnej prírode (preto ju prezývali poľovníckou). Teraz k nej však dostavali dôležitú 12-kilometrovú diaľnicu po Svrčinovec.

„Dnes sa stretávame pri otvorení jedného z kľúčových úsekov diaľnice D3. Cesty, ktorá spojí veľmi perspektívne regióny Poľska, Česka a Slovenska. Diaľnice, ktorá zatraktívni tento región pre investorov a tým podporí tvorbu nových pracovných miest,“ rečnil počas slávnostného otvorenia dokopy vyše 15-kilometrovej diaľnice Érsek.

Od soboty sa tak podľa odhadov ministerstva jazdí na severe Slovenska o 9 minút rýchlejšie.

Aj nadväzujúca diaľnica má takmer v celej dĺžke jeden pruh pre každý smer, viac by zrejme neprešlo cez Európsku komisiu, pretože veľká investícia by sa v pomere k hustote premávky nevyplatila.

Úseky diaľnice D3 majú odľahčiť tranzit v dôležitom dopravnom uzle s Poľskom a Českom. Od hraníc doteraz nemohli niekoľko kilometrov len tak jazdiť veľké nákladiaky, na cestu nižšej triedy, aká tadiaľ vedie, sa totiž nezmestili. Kamionisti preto prechádzajú cez Česko a poľský Těšín alebo si vyberajú obchádzku cez Trstenú.

Výraznejšie zmeny prinesie dostavba ďalších častí D3 – najmä obchvatu Čadce, ktorý tento rok začali stavať. Minister ho chce mať hotový v roku 2020.

Taká chyba, akú dopustili za Rezešovej éry, sa už na D3 opakovať nebude. Problém s nedokončenou diaľnicou po ňom riešilo niekoľko vlád.

Minicesta zdražela o viac než 100 percent

Investičný šéf diaľničiarov z éry prvej vlády Roberta Fica Juraj Čermák rozhodol, že sa nedokončí, kým k nej nebude prípojka. Keby na ňu položili vrchnú asfaltovú vrstvu a formálne pustili prázdnu diaľnicu do prevádzky, iba by sa pôsobením prostredia ničila a 5-ročná záruka, ktorú stavbári na diaľnice dávajú, by vypršala.

Poliakom sme dokonca sľubovali, že D3 spojazdníme skôr, ako u nich budú futbalové majstrovstvá, spomína si Čermák. Tie už pred pár rokmi zbehli.

Do toho prišli zvady o tom, či má diaľnicu konzervovať za peniaze Váhostav alebo si s tým majú poradiť diaľničiari sami. Výsledkom je, že cena za trojkilometrovú autostrádu sa z pôvodných 41 miliónov eur postupne šplhala na takmer 90 miliónov eur. Tak to vyplýva z posledného zverejneného dodatku z roku 2013. Dôvodom bola aj geológia a inflačné príplatky.

V roku 2013 si Národná diaľničná objednala nadväzujúcich 12 kilometrov do Svrčinovca. Najlacnejšie v tendri bolo konzorcium Váhostav, Doprastav, Strabag a Metrostav. S ponukou 329,9 milióna eur bez DPH tesne podliezlo štátny odhad, aj druhú najnižšiu ponuku. Prípadom sa zaoberal Protimonopolný úrad – bez nálezu.

Aj 12 kilometrov mešká, iba rok

Stavbári aj tu meškajú, diaľnicu mali odovzdávať minulý rok. Ukázala sa ťažká geológia, aj to, že treba pridať kruhový objazd a upraviť cestu prvej triedy, ktorá bude slúžiť ako obchádzková trasa, ak bude na diaľnici nehoda, vysvetlila meškanie Národná diaľničná spoločnosť.

Súčasťou diaľnice sú dva tunely (Poľana a Svrčinovec) ako aj najvyšší most strednej Európy (Valy) s výhľadom do troch krajín.

Celková cena 15-kilometrovej diaľnice je 417 miliónov eur, cituje agentúra TASR šéfa Národnej diaľničnej Jána Ďurišina. Jej prvá časť pri hraniciach bola podľa NDS hotová reálne v roku 2005.

Národná diaľničná spoločnosť na webe píše, že by uprostred tohto roka šoférom rada odovzdávala aj štvorkilometrový obchvat krajského mesta. Úseku Žilina – Strážov – Brodno patrí cenový rekord 60 miliónov eur na kilometer diaľnice. Zároveň je jediný, ktorý ide podľa diaľničného harmonogramu druhej vlády Smeru z roku 2014. Podľa IFP na ňom možno očakávať 8-tisíc áut denne.

Drahé a meškajúce diaľnice

Teraz najčítanejšie