Denník N

Denník Illah van Oiijen: Obed u prezidenta

Foto - TASR
Foto – TASR

Takisto ako Beatrix má aj Kiska šancu prispieť k dôvere ľudí a upozorniť na postavenie slabších.

Z okna mojej detskej izby som vždy videla, kedy bola naša kráľovná Beatrix v práci. Aj keď som bola celý život veľmi blízko, česť stretnúť sa s ňou som mala až v roku 2007 na Slovensku. Bola to skúsenosť, na ktorú nezabudnem pre jednu otázku, ktorú položila kráľovná môjmu kamarátovi Abramovi: „Vy ako živnostník, povedzte nám, ako viete uživiť svoju rodinu, dá sa to finančne zvládnuť?“

Veľa Slovákov asi nevie, že v čase jej korunovácie v osemdesiatych rokoch boli v Holandsku obrovské demonštrácie. Beatrix sa ale časom s neuveriteľnou výdržou profilovala ako empatická inteligentná žena, ktorá mala úprimný záujem o skupiny ľudí, ktorí to nemajú ľahké. Ona bola našou prvou kráľovnou, ktorá bola naozaj medzi ľuďmi a vždy, keď verejne vystúpila, využila svoju pozíciu na to, aby sa verejne vyjadrila za dôveru, empatiu a rešpekt pre inakosť. Získala si miesto v našich srdciach, vrátila dôveru v „inštitúciu kráľovstva“.

Tento mesiac som mala tú česť byť pozvaná na MDŽ na obed k prezidentovi Kiskovi. Spolu s deviatimi inými „náhodnými“ ženami sme spolu strávili dve plné hodiny. Mal pre nás všetky pripravené otázky a pozorne nás počúval, reagoval, moderoval diskusiu. Odpovede na otázku „čo máte najradšej na Slovensku a čo vás trápi najviac“ priniesli veľké množstvo podnetov. A takisto ako prezident, som sa aj ja dozvedela, čo ženy na Slovensku trápi: problémy v školstve a to, ako ovplyvnia našu budúcu generáciu.

Nezamestnanosť, ktorej výsledkom je aj to, že veľa detí vyrastá bez rodičov, lebo sú v zahraničí. Odchod talentovaných mladých. Rómska segregácia. Stav a prístup v nemocniciach, pôrodníctve, starostlivosť o zomierajúcich. Podpora pre rodiny a matky. A samozrejme korupcia, chýbajúca dôvera v štáte, medzi ľuďmi.

Keď som prišla domov, spomenula som si na stretnutie s mojou kráľovnou.  Abram vtedy odpovedal, že hoci to nie je ľahké, dokáže to. Ale, v roku 2013 odišiel po dvadsiatich rokoch zo Slovenska preč. Videl kamaráta zomrieť v slovenskej nemocnici a rozhodol sa, že tu nechce zomrieť.

Ale takisto ako naša kráľovná má aj prezident Kiska šancu prispieť k dôvere ľudí k štátnej reprezentácii a upozorniť na podmienky pre slabšie skupiny v spoločnosti. Má šancu prispieť k empatii a rešpektu k inakosti. Stačí malými krokmi.

PS. Pán prezident, keď toto čítate, poďakujem sa vám za to, že na výročie konca 2. svetovej vojny zostanete na Slovensku. Lebo máte pravdu, mier je najväčšie bohatstvo, ktoré existuje.

Teraz najčítanejšie