piatok

Vedec mal dokázať, že mimozmyslové vnímanie je skutočné, išlo by o „najsenzačnejší objav modernej vedy“

Článok o mimozmyslovom vnímaní spred šiestich rokov spôsobil rozruch. Jeden z psychológov o ňom napísal, že „história sa na rok 2011 bude možno pozerať ako na rok, keď sa psychológia navždy zmenila“.

Ilustračné foto – Fotolia

„Je to bláznovstvo, čisté bláznovstvo. Nechápem, ako mohol prestížny časopis niečo také vydať. Na celý odbor psychológie to vrhá zlé svetlo,“ povedal pred šiestimi rokmi pre New York Times psychológ Ray Hyman z univerzity v Oregone.

Jeho kolega Eric-Jan Wagenmakers z univerzity v Amsterdame povedal to isté inými slovami: „Niekoľkokrát som musel článok odložiť. Keď som ho čítal, robilo sa mi telesne zle.“

Vedcov popudila štúdia, ktorú v roku 2011 vydal v časopise Journal of Personality and Social Psychology známy psychológ Daryl Bem z Cornellovej univerzity. Na ôsmich experimentoch chcel ukázať, že prekognícia – paranormálny jav, podľa ktorého dokážeme predvídať budúcnosť (mimozmyslové vnímanie) – existuje.

Najsenzačnejší objav modernej vedy

Štúdia vzbudila obrovský rozruch a pre celý odbor psychológie predstavovala obrovskú výzvu. Ak by sme výsledky Bemovho výskumu prijali, potom by to znamenalo, že svet funguje inak, ako si vedci myslia, a museli by sme doň zakomponovať rôzne paranormálne javy.

Na prvý pohľad nebol dôvod pristupovať k Bemovej štúdii skepticky: vydal ju svetoznámy psychológ z prestížnej univerzity v kvalitnom žurnále na špici odboru. Nezdalo sa, že by článok vykazoval metodologické nedostatky.

„Ak by bola prekognícia pravdivá, išlo by o najsenzačnejší objav modernej vedy,“ píše psychológ Chris Chambers z univerzity v Cardiffe v novej knihe Sedem smrteľných hriechov psychológie (The Seven Deadly Sins of Psychology), ktorá vyšla v apríli tohto roka.

Lenže Bemovi kolegovia sa nechceli len tak vzdať a prijať existenciu mimozmyslového vnímania. Avšak v takom prípade by si museli priznať, „že ani štandardným metódam v psychológii sa nedá dôverovať a že veľká časť z toho, čo sa v odbore publikuje, (...) je súbor nezmyslov,“ píše pre Slate Daniel Engber, ktorý sa slávnej štúdii o prekognícii venoval minulý mesiac v rozsiahlom článku.

Keď účinok predbieha príčinu

Jeden z experimentov Bemovej štúdie o prekognícii testoval pamäť na slová. Štandardne má test nasledujúci priebeh: účastníci dostanú 48 slov a za úlohu majú rozdeliť ich do dvoch kategórií, napríklad jedlo a zvieratá.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103524 z vás dostáva správy e-mailom