Denník N

Podaril sa nám zázrak. Šachistovi z Aleppa pomohli do Brazílie slovenskí kolegovia aj diplomati

Raed Hataby so svojimi deťmi na ceste. Foto – Facebook/Raed Hataby
Raed Hataby so svojimi deťmi na ceste. Foto – Facebook/Raed Hataby

Vášnivý šachista Raed Hataby sa dlho snažil dostať z vojnovej Sýrie. Situáciu mu komplikovalo to, že je muskulárny dystrofik, aj to, že odmietal využiť služby pašerákov. Nakoniec sa mu to so slovenskou pomocou podarilo.

„Aleppo bolo vždy jedným z najvýznamnejších uzlov na Hodvábnej ceste medzi východom a západom, malo preto zvláštny status medzi sýrskymi mestami. Teraz je väčšina obchodov a trhov v meste zničená. Hlavne fabriky boli zbombardované. Niektoré hlavné cesty a ulice v meste sa zmenili na miesto duchov. Nepreháňam, ak poviem, že Aleppo teraz zomiera,“ povedal Denníku N ešte vlani na jeseň obyvateľ zničeného sýrskeho mesta a vášnivý hráč šachu Raed Hataby.

Dlhodobo sa usiloval dostať z ostreľovaného mesta aj so svojou rodinou. Odchod z mesta mu však komplikovalo aj to, že ako muskulárny dystrofik má sťaženú pohyblivosť na 90 percent. O ľudí s takým postihnutím sa v Sýrii nijako nestarali ani pred vojnou.

Po dlhšom úsilí sa mu nakoniec podarilo aj s pomocou Slovákov, ktorí prispeli na zbierku, odcestovať z krajiny. Z libanonského Bejrútu odletel do Brazílie, kde požiadal o azyl a chce sa čo najrýchlejšie naučiť po portugalsky.

„Podaril sa nám zázrak. Miešali sa vo mne slzy radosti, pretože sa nám s rodinou podarilo ujsť pred hororovými scénami v mojej krajine, zároveň je mi smutno za vlasťou,“ povedal Raed Denníku N už z Brazílie, kam sa mu podarilo dostať s manželkou aj malými deťmi.

Nebezpečenstvá vo svojom meste zhrnul do piatich bodov: riziko skončiť v rukách ozbrojencov z Iránu; dostať sa do pazúrov sýrskej tajnej služby, ktoré vás vezmú nevedno kam – a odkiaľ už niet návratu; stať sa rukojemníkom islamistov napojených na Dáiš; dostať infekciu z odpadu, ktorý zamoril mesto po bombardovaní; čeliť hladu a chladu často bez elektriny.

Už len to, že sa mu podarilo získať víza do Brazílie, považoval za zázrak. Pomohla mu finančná pomoc vo výške 5-tisíc dolárov od kamarátov z celého sveta vrátane podporovateľov zo Slovenska, ktorých sme skontaktovali, aby nám opísali, ako sa to celé zbehlo.

Ako poslať balík do Sýrie

Najprv sme mu pomáhali materiálne, aby mohol prežiť v samotnom meste, kde stále prebiehali boje, neskôr sme svoju podporu presmerovali na vyzbieranie prostriedkov na emigráciu,“ povedal Denníku N Ondrej Bašták Ďurán, ktorý celú pomoc pre Raeda koordinoval.

Zoznámili sa minulý rok v januári, keď sa prihlásil na internetový šachový turnaj pripravovaný Organizáciou muskulárnych dystrofikov na Slovensku. Raed svoju kategóriu vtedy vyhral a hneď sa začali prvé problémy spojené s tým, ako mu do vojnovej Sýrie doručiť finančnú odmenu a víťazný pohár.

Medzitým sa skamarátili a šachista z Aleppa slovenského kolegu poprosil, či by mu nevedel pomôcť v ťažkej humanitárnej situácii. 

„Nakoniec sa nám podarilo doručiť do vojnového Aleppa balík s výherným pohárom, ku ktorému sme pribalili jedlo, lieky, školské potreby pre deti, autobatériu a solárny článok na jej napájanie, pretože v Aleppe to s elektrinou veľmi nefungovalo,“ hovorí Bašták. Časť daru si niekto cestou nechal pre seba, tie hlavné však nakoniec dorazili do Aleppa k Raedovi.

Vojaci sýrskej armády ukazujú znak víťazstva pri tanku vo východnej časti Aleppa. Za pomoci ruského bombardovania je mesto od decembra minulého roka pod kontrolou asadovských síl. FOTO – AP

S doručením balíka pomohla slovenská ambasáda v Libanone, pod ktorú spadá aj Sýria. S pomocou srbských diplomatov ho doručili do Damasku a potom ho poslali cez kuriéra do Aleppa. 

„Po tortúrach s balíkom nám bolo jasné, že jednoduchšou cestou, ako pomôcť, je zaslanie peňazí. Tiež to nebolo priamočiare, ale nakoniec sme našli riešenie. Peniaze zo zbierky sme zasielali do Turecka na účet Raedovej známej, ktorej manžel žil v Aleppe. Len čo peniaze dostala, vyplatil jej manžel peniaze pánovi Hatabymu. Pre vojnu európske banky so sýrskymi nespolupracovali,“ vysvetľuje Bašták. 

Nechcel platiť pašerákom

Vedel, že jeho sýrsky kolega šachista sa roky snaží dostať preč do nejakej bezpečnej krajiny, a tak požiadali o pomoc slovenskú diplomaciu. 

„Bol v kontakte s Medzinárodnou organizáciou telesne postihnutých šachistov, ktorá organizuje Majstrovstvá sveta telesne postihnutých šachistov, ale ako Sýrčan nemal šancu nikde získať víza,“ hovorí Bašták. A tak prišiel nápad s Brazíliou, kam by sa mohol dostať pomocou turistických víz, ako mu poradil jeho brazílsky kamarát.

„Pre Sýrčana je to dosť exotická krajina, ale žiadna iná mu nevyšla v ústrety. A Raed sa od začiatku odmietal vydať na nelegálnu cestu v sprievode pašerákov ľudí. Priečilo sa mu platiť vysoké poplatky pašerákom za neistý výsledok. A vzhľadom na to, že je na invalidnom vozíku, by to bolo preňho nesmierne komplikované. A navyše, všetky svoje úspory minul pre vojnu v Aleppe,“  vysvetľuje Bašták.

Európske krajiny v takých prípadoch vracajú žiadateľov o azyl automaticky späť, varoval ich dopredu zástupca slovenského veľvyslanca v Bejrúte a bývalý hovorca ministerstva zahraničia Peter Stano. Baštáka vtedy prekvapilo, že reagoval neúradnícky ústretovo a prejavil ľudský záujem o Raedov osud. Pomohol mu napríklad s kúpou liekov pred jeho odletom do Brazílie.

Raed si potom aj so slovenskou pomocou kúpil spiatočné letenky a jeho dobrodružná cesta sa mohla začať. 

Sulík nereagoval

„Skúsili sme osloviť o pomoc aj slovenského politika. Napísal som cez portál strany SaS list pánovi Richardovi Sulíkovi, či by neprispel Raedovej rodine na cestu do Brazílie. V tom čase mal silácke reči o imigrantoch, a chcel som vyskúšať, do akej miery je schopný reagovať na osud konkrétnych ľudí postihnutých vojnou. Zo strany SaS však na našu výzvu, ktorú som zverejnil aj na Facebooku, nikto nereagoval,“ hovorí Bašták.

Peniaze vyzbierali na portáli ľudia-ľuďom. Celkovo išlo o približne 850 eur (v prvej zbierke na život v Aleppe vyzbierali 1545 eur), približne rovnakou sumou prispeli aj jeho slovenskí kamaráti z Organizácie muskulárnych dystrofikov súkromnými vkladmi. Prispeli mu aj kamaráti z Ruska či zo Spojených štátov. Iracký kamarát mu požičal 3-tisíc eur na letenky, ktoré musí do konca roka vrátiť.

Víza ho stáli skoro 500 eur a cesta do Bejrútu ho vyšla na ďalších tristo. „Podarilo sa nám dostať preč, počas cesty sme prešli desiatky check-pointov. V libanonskom prístave sme sa s manželkou rozplakali od úľavy,“ spomína si Raed. Dostavili sa však aj zdravotné problémy, dostal šok a ledva dýchal len s pomocou kyslíka. Odmietol však ísť do nemocnice, aby mu neušlo lietadlo.

Raed má teraz v pláne naučiť sa do 4 – 6 mesiacov portugalčinu a má s Baštákom malé podnikateľské plány. „Navrhol som mu, že môže robiť v Brazílii distribútora mojich výrobkov – venujem sa paralympijskému športu boccia a výrobe pomôcok pre tento šport. Brazília patrí v boccii medzi svetovú elitu, preto by tento projekt mohol mať úspech. Aspoň to skúsime,“ dodáva Bašták.

Medzitým však Raed na vlastné oči zistil, že Brazília na tom nie je veľmi dobre ekonomicky, a zlyhalo aj dopredu dohodnuté bývanie. Svoju budúcnosť preto vidí veľmi opatrne. 

„Ako utečenec tu môžem byť dočasne dva roky, chcem sa naučiť jazyk a zapojiť aktívne do spoločnosti. Zároveň som však oslovil viacero vlád západných krajín, či by mi nevedeli pomôcť, neozval sa nik,“ rozpráva Raed, ktorý je smutný z celého vývoja v Sýrii a veľmi vďačný za pomoc Slovákov.

Vojna v Sýrii

Svet

Teraz najčítanejšie